Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110231153
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110231153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy

Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci žalobcu D. F. a.s., V., P. X/A, IČO 35 697 270,
zastúpenému Mgr. U. M., advokátom so sídlom v V., Y. X. N. 10, proti žalovanej X. D., štátnej občianke
SR, bytom Y. nad X., M.. O. XXX/X, o zaplatenie 517,26 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu
proti výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu, proti výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
a proti výroku o náhrade trov konania rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. januára 2012, č.
k. 19C/86/2011-57, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. januára 2012, č. k. 19C/86/2011-57, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 185,32 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.07.2009
do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 4.3.2009 č. A 4285991 v čl.
2 pod bodom 2.5 (v časti: "V prípade porušenia niektorej z povinnosti Účastníka v bode 2.3 alebo 2.4,
najmä ale nielen nezaplatenia splatnej ceny za Služby, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutuvovýške 331,94EUR.,akoajvčasti,žezmluvnúpokutu budeÚčastníkpovinnýzaplatiťPodniku

bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti") je neprijateľnou a
z toho dôvodu neplatnou.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby mu žalovaná
zaplatila sumu 517,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %, ako aj náhradu trov konania. V
žalobe uviedol, že zapožičal žalovanej na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb GSM
jednu mikroprocesorovú kartu - SIM. Táto karta bola vložená do mobilného telefónu za účelom užívania
služieb žalobcu žalovanou. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením služieb vo výške 185,32 Eur a

nezaplatením dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur. Keďže žalovaná na pokus o pokonávkunereagovala, žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy cestou súdu. Žalovaná sa k veci nevyjadrila,
na pojednávanie sa nedostavila.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že na základe Zmluvy o pripojení a poskytovaní

služieb GSM č. A 4285991 zo dňa 04.03.2009 žalobca požičal žalovanej 1 mikroprocesorovú kartu - SIM.
Tejto SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX za účelom užívania služieb
poskytovaných žalobcom. Účastníci tejto zmluvy (žalobca a žalovaná) uzatvorili v ten istý deň aj Dodatok
k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu "Paušál 100" a dohoda
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typu Samsung SHG-J700 za kúpnu cenu 1 Eur. Z

uvedeného dodatku je zrejmé, že účastníci si v ňom dohodli úpravu vzájomných práv a povinností. Jeho
súčasťou bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Z predložených faktúr a pokusu o pokonávku mal okresný
súd preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobcovi riadne a včas cenu za poskytnuté služby, a to vo
výške 185,32 Eur za obdobie 04.03.2009 - 18.05.2009. Žalovaná bola listom zo dňa 16.07.2009 vyzvaná
k zaplateniu tejto sumy, avšak bezvýsledne. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru,
že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený zmluvou o pripojení zo dňa 04.03.2009,

Dodatkom k tejto zmluve a všeobecnými zmluvnými podmienkami. Tento vzťah je možné považovať
za zmiešanú zmluvu podľa § 491 Občianskeho zákonníka, ktorá má prvky zmluvy o pripojení zák. č.
610/2003 Z.z., ale aj znaky kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd poukázal na znenie § 43 ods. 1, § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 o elektronickom
pripojení, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 a § 517 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného

dokazovaniaauvedenýchzákonnýchustanovenímalokresnýsúdzato,žemedzižalobcomažalovanou
vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne
poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanej mobilný telefón
za zvýhodnenú cenu a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej žalobcom, ako aj poskytovať
služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaná

akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich
podpísaním, a preto jej vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda zaplatiť za
poskytnuté telekomunikačné služby.

Okresný súd ďalej uviedol, že z dikcie ustanovenia § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného
v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť

každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa
ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva
o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z.z., ale aj kúpna zmluva podľa § 588 Občianskeho zákonníka)
môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a

žalovanou dňa 04.03.2009 spolu s jej Dodatkom v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred
pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával
svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala
žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1,5 Občianskeho

zákonníka bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva č. A 4285991 zo dňa 04.03.2009 neobsahovala
neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny
a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami,
ktoré žalovaná neuhradila. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť

za uvedené služby okresný súd nezistil, že by boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Preto
žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby v sume 185,32 Eur. Keďže
sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu vo výške 185,32 Eur dostala do omeškania, má žalobca nárok
aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne
a včas. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená ku dňu, nasledujúcemu po dátume splatnosti

uvedenej faktúry, bola výška úrokov z omeškania 4,5 %. Preto okresný súd žalobcovi priznal právo naúroky vo výške 9 %, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade
priznať poplatok z omeškania.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby

domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných
podmienok. Osobitným zabezpečovacím prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je
zmluvná (konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Občianskeho zákonníka)
je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej
právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie

o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať alebo
sa priečiť dobrým mravom a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej
veci okresný súd dospel k záveru, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení
a jej dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj dojednanú zmluvnú
pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva. V konkrétnom prípade žalobca ako

dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter
individuálne dojednanej podmienky. Žalobca zmluvnou pokutou v prejednávanej veci zabezpečoval
poskytnutie a predaj mobilného telefónu žalovanej za akciovú cenu bez uvedenia skutočnej hodnoty
predmetného mobilu. Za túto výhodu (ktorej hodnotu žalovaná nepoznala) sa žalovaná zaviazala k
"viazanosti" 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované

žalobcom a riadne by za ne platila napríklad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy
by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.

Podľa názoru okresného súdu vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto
vopred určenú podmienku, by bol viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania
služieb žalobcu a bez ohľadu na výšku nezaplatených služieb. Žalobca odvíja svoje právo na zaplatenie

pokuty aj od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne
od zmluvy odstúpil. Žalobca ako dodávateľ teda prestal poskytovať preukázateľne žalovanej ako
spotrebiteľovi služby za zvýhodnené ceny tak, ako to v rámci dojednaného programu dohodol. Aj preto
sa zmluvná pokuta javí byť neprimeranou. Takúto podmienku preto okresný súd považoval v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a v zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku (O.s.p.) vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté, alebo jednostranne určené podmienky
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a za neplatné. Z neplatnej zmluvnej
podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto okresný
súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií zamietol. Pokiaľ ide o moderačné právo
vyplývajúce z ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka okresný súd vyslovil názor, podľa ktorého

nemohol toto ustanovenie v danej veci aplikovať, nakoľko ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú
prednosťpredvšeobecnýmiustanoveniamizáväzkovo-právnejčastiobčianskoprávnehokódexu.Okrem
toho neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Proti výrokom tohto rozsudku, ktorými bol v časti zamietnutý návrh, bola určená za neprijateľnú zmluvná
podmienka a bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že sa vôbec reálne nezaoberal okolnosťami,

za ktorých bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve z hľadiska, či bola zmluvná podmienka dojednaná
individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v neprospech spotrebiteľa. Žalobca
poukázal na predmet zmluvného dodatku a na to, že žalovaná pre získanie výhod podľa dodatku
pristúpila k prísnejším podmienkam poskytovania telekomunikačných služieb, pre prípad porušenia
ktorých bola účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur. Výška zmluvnej pokuty

závisela predovšetkým od hodnoty telefónu. Okresný súd sa nezaoberal tým, že dôvodom pre uzavretie
dodatku bola možnosť žalovanej získať za veľmi výhodnú cenu mobilný telefón s pôvodnou predajnoucenou 132,44 Eur, pričom žalovaná si mohla kúpiť telefón aj bez hrozby sankcie za nedodržanie
riadneho plnenia svojich povinností. Možnosť výberu naznačujú aj tabuľkovo zvýraznené podmienky
a to, že zmluvné podmienky boli jasne zvýraznené a žalovaná si ich bola vedomá pri podpise.

Preto nemožno pochybovať o tom, že nebola narušená požiadavka dôvery na škodu spotrebiteľa.
Možnosťou voľby tak bola podľa názoru žalobcu jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody o
konkrétnych častiach dodatku k zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že pri posudzovaní podmienky, ktorá
bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení
o neprijateľných podmienok, či už podľa OZ v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13, ako aj

podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, vylúčená. Smernica, ako aj právna úprava Občianskeho
zákonníka vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ je znevýhodnený pri uzatváraní zmluvy a jeho
znevýhodnenie, čo sa týka informovanosti a možnosti vyjednávania, vedie k prijatiu podmienok, ktoré
sú pre neho značne nevýhodné. Ochrana podľa uvedenej Smernice predpokladá formálnu rovnováhu,
avšaktiežskutočnúnerovnováhuzaloženúpriuzatvorenízmluvy,abynásledneaplikácioutejtosmernice
mohlo dôjsť ku skutočnej rovnováhe. Podľa názoru žalobcu vzhľadom na skutkové okolnosti uzatvárania

zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah Dodatku, aj pokiaľ ide
o zmluvnú pokutu. S poukazom na rozhodovaciu činnosť ESD k výkladu čl. 3 smernice 93/13 niet
pochýb o tom, že podmienka, vyskytujúca sa v zozname, nemusí byť nevyhnutne považovaná za nekalú
a naopak podmienka, v zozname sa nevyskytujúca, môže byť posúdená za nekalú. V tomto smere
žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Obo/934/2004, 33Cdo/3053/2007. V

nadväznosti na uvedené rozhodnutia a zistený skutkový stav žalobca poukázal na to, že okresný súd
opomenul zisťovať, či v danom prípade žalovaná mohla ovplyvniť zmluvnú pokutu a opomenul aplikovať
čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 (zároveň § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). K argumentácii súdu, že z
hľadiskačasudodávateľvôbecnerozlišujesituáciu,keďvdôsledkunezaplateniacenydôjdekukončeniu
zmluvy z časového hľadiska, žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta, ako forma paušalizovanej

náhrady škody, podľa judikatúry znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody je uplatnenie
zmluvnej pokuty dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody. Žalobca
poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach (priložené v kópiách ako príloha),
ktorými boli zrušené výroky rozhodnutí súdov prvého stupňa o neprijateľnej podmienke, pričom v záujme
právnej istoty by sa v obdobných prípadoch malo postupovať jednotne. Preto navrhol, aby odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo zrušil rozsudok v napadnutej
časti a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň uplatnil nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní, výšku ktorých vyčíslil na 84,98 Eur.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.

1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdiť z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, navrhovateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci
v rozsudku okresného súdu, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením veci v odôvodnení

napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd správne ustálil spotrebiteľský charakter
právneho vzťahu medzi účastníkmi a správne z úradnej povinnosti na tento vzťah aplikoval ustanovenia
platného právneho poriadku, zamerané na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd v prejednávanom prípade dospel k správnemu právnemu názoru, podľa ktorého neplatnosťpredmetných dojednaní o zmluvnej pokute je daná z dôvodu značnej nerovnováhy a absencie
individuálneho dojednania podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil dojednanie o zmluvnej pokute ako také

za neprijateľné z dôvodu, že vznik práva žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur bolo viazané
na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej bez ohľadu na dobu, kedy došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti. Zo znenia zmlúv o pripojení je pritom zrejmé, že zmluvná pokuta bola dojednaná
za účelom dodržania zmluvnej povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov
pri účastníckom programe za cenu 3,32 Eur mesačne, čo predstavuje celkový náklad žalovanej počas

doby viazanosti vo výške 79,68 Eur bez akéhokoľvek ďalšieho nákladu (napr. bez akéhokoľvek doplatku
za zľavnený telefón). Z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že zo zaplatenia zmluvnej
pokuty by mal žalobca nepochybne vyšší benefit (331,94 Eur), naviac s právom na náhradu škody
vo výške zľavy na telefón v pôvodnej predajnej cene 132,44 Eur (viď bod 3.7 dodatku), než keby
zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu zmluvných povinností, na ktorú skutočnosť nebola žalovaná
preukázateľneupozornenážalobcom.Spoukazomnauvedenékonkrétnedojednaniaozmluvnejpokute

je správny právny záver okresného súdu, podľa ktorého neprijateľnosť uvedených zmluvných dojednaní
vyvodil z povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške 331,94 Eur bez ohľadu na
dobu, kedy počas viazanosti dôjde porušeniu povinnosti a bez ohľadu na hodnotu porušenej povinnosti.
Poukaz okresného súdu na neprijateľnosť dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu, že umožňuje vznik
práva žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur aj v prípade, ak by žalovaná porušila svoju

povinnosť krátko pred uplynutím doby viazanosti (napríklad nezaplatenie splatnej mesačnej ceny za
Služby v posledný mesiac viazanosti), má tiež oporu v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka aj v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda v Občianskom zákonníku príkladmo
uvedených neprijateľných podmienkach.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou súdu je primárne skúmať zmluvné

podmienky v spotrebiteľskom vzťahu a až po posúdení ich platnosti s poukazom na ustanovenie §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je možné pristúpiť k posúdeniu oprávnenosti uplatneného nároku
z hľadiska platných zmluvných dojednaní na základe skutkových okolností po uzavretí spotrebiteľskej
zmluvy, keďže z neplatných zmluvných dojednaní nie je možné vyvodiť opodstatnenosť nároku z
dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súvislosti

s posudzovaním prijateľnosti zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute správne nemohol prihliadať na
skutkové okolnosti prípadu po uzavretí zmluvy, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu.

S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za opodstatnené dôvody odvolania žalobcu.
Pokiaľ žalobca v odvolaní vyslovil názor, podľa ktorého ustanovenia o zmluvnej pokute boli dojednané
individuálne, lebo žalovaná mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom telefónu podľa

akciovej ceny, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Okrem vyššie uvedeného považuje
za potrebné poukázať na to, že v prejednávanom prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorú musel
spotrebiteľ buď v celosti prijať alebo v celosti odmietnuť bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah dohody
o zmluvnej pokute, a to nielen o jej výške. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k právnemu
záveru, že ustanovenia o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení boli v prejednávanom

prípade žalovanej nanútené, teda neboli individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka. Za zavádzajúce považuje odvolací súd aj znenie dohody o zmluvnej pokute, ktoré znenie
je formulované, ako ďalšia paušálna povinnosť žalovanej zo zmluvného vzťahu o pripojení a nie
ako výsledok ďalšej osobitnej dohody účastníkov so znalosťou spotrebiteľa o hodnote a význame
zabezpečovanej povinnosti, keď formulácia nezohľadňuje dohodu o zmluvnej pokute ako osobitnú

vedľajšiu zmluvnú podmienku, bez existencie ktorej bolo možné platne uzavrieť dodatok k zmluvu o
pripojení (viď znenie bodu 2.5 dodatkov: „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka ....
je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 15.000,00 Sk ...“) Preto odvolací súd
považoval za správny právny názor okresného súdu, podľa ktorého dojednania o zmluvnej pokute
posúdil ako neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktoré znamenajú ich absolútnu neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože neboli
individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na takto
konštatovanú absolútnu neplatnosť dojednaní účastníkov o zmluvnej pokute odvolací súd nepovažoval
za rozhodné z hľadiska posudzovania správnosti výroku preskúmavaného napadnutého rozsudkupoukazy navrhovateľa v odvolaní na súdnou praxou uznávané právne závery pri posudzovaní funkcie
a účelu zmluvnej pokuty ako právneho inštitútu.

K poukazom žalobcu v odvolaní na konkrétne súdne rozhodnutia v súvislosti so zásadou

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd je primárne
viazaný ústavou a zákonom. Hoci je pravdou, že v uvedených rozhodnutiach odvolacích súdov došlo
k zrušeniu výrokov súdov prvého stupňa o určení neprijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej
pokute, uvedené rozhodnutia neposudzovali spornú otázku aj z vyššie uvedených hľadísk, teda najmä
z hľadiska paušálneho dojednania výšky zmluvnej pokuty bez zohľadnenia závažnosti a doby do úvahy

prichádzajúceho porušenia povinnosti spotrebiteľa aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka. Preto sa odvolací súd sa nemohol stotožniť s potrebou aplikácie právnych
záverov v uvedených rozhodnutiach na tento prejednávaný prípad a dospieť k inému, než vyššie
uvedenému právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o
trovách konania, keď okresný súd pri čiastočnom úspechu účastníkov v konaní aplikoval ustanovenie §

142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. S poukazom na uvedené bola odporkyňa v odvolacom konaní nepochybne úspešná. Keďže jej
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd jej nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .