Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214762
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114214762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KESIDY, s.r.o.,

Trebišov, Sládkovičova 1/1562, IČO: 46 045 082, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Záleta, advokátska
kancelária, sídlo: Prešovská 17, 083 01 Sabinov proti žalovanej: V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX,
XXX XX Š. Y., o zaplatenie 81,70 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 60 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,25 % ročne z tejto sumy od 8.7.2011 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Tomáša Zaletu
náhradu trov konania vo výške 7,60 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 27.5.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy v celkovej výške

81,70 € pozostávajúcej z istiny vo výške 60 €, odplaty vo výške 11,10 €, zmluvnej pokuty vo výške 15
% z dlžnej sumy, čo predstavuje 10,60 €. Ďalej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 71,10 € od 8.7.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

V návrhu uviedol, že predmetom podnikania navrhovateľa je poskytovanie pôžičiek z peňažných
zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky
poskytované navrhovateľom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods.
3 písm. l) zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3

mesiace. Navrhovateľ poskytuje výlučne úvery, resp. pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Navrhovateľ
poskytuje špeciálny druh pôžičiek, tzv. mikropôžičky, pri ktorých požičaná suma spravidla nepresiahne
200 €. Pôžičky sú splatné vždy do 20 dní.

Keďže navrhovateľ je podnikateľským subjektom, účtuje si za poskytnutie pôžičky pevnú čiastku
(odplatu), ktorá nenarastá (nejedná sa o úrok), klient teda presne vie, koľko musí v stanovenom limite
uhradiť.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol spôsob, akým došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov k
uzavretiu zmluvy a zároveň vzhľadom na to, že nejde o štandardnú zmluvu o pôžičke, má za to, ženemožno vychádza z RPMN, ktorý je pri takomto type pôžičiek vždy vysoká, ale treba vychádzať z
požičanej sumy a zo sumy, ktorá sa má vrátiť.

Zmluva o pôžičke bola teda uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina - 60 €, odplata za

poskytnutie pôžičky - 11,10 €, dátum splatnosti istiny a odplaty 16.6.2011. Vzhľadom na to, že žalovaná
pôžičku nevrátila v stanovenom čase, uplatňuje si, ako už bolo vyššie uvedené žalobca aj zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.

Žaloba bola doručená do vlastných rúk žalovanej spolu s prílohami, táto sa však v lehote stanovenej
súdom k žalobe nevyjadrila.

Súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods.2 O.s.p.. Vzhľadom na to, že vo

veci ide o drobný spor podľa § 20 ea O.s.p.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška

je menej ako 100 € a viac ako 75.000 €.

Podľa § 1 ods. 3 písm.l) zákona č. 129/2010 Z.z. - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. - iným veriteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická
alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,

ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c),f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r).

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pričom poskytovanie pôžičiek je
formou podnikateľskej činnosti žalobcu a tento je v zmysle zákona 129/2010 Z.z. ustanovenia § 2 písm.
c) tzv. iným veriteľom.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,

ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú
ustanovenia § 2, 3 a 4 § 6 až 8, § 9 ods. 1,2,9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto §.Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere
alebo pôžičky nimi uzatvárané sa vzťahuje § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého
musí zmluva obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané vzťahuje
§ 11 ods. 1, písm. b), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že z dôvodu, že zmluva o pôžičke neobsahovala úrokovú
sadzbu tejto pôžičky, považuje sa poskytnutá pôžička za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade

nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že pôžička je bezúročná s tým, že sa za ňu dojednáva
odplata v pevne stanovenej výške, pretože táto odplata nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods.1
Občianskeho zákonníka (resp. sa dá na úrok prepočítať), vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby
tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, to znamená,
žeúročeniepôžičkyjeohraničenénalehotu,doktorejsamápôžičkavrátiť.Vzhľadomnavyššieuvedené

je zrejmé, že žalobcovi odplata vo výške 11,10 € nepatrí.

Aj v prípade, ak by neexistovalo vyššie citované ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z., súd by odplatu
vo výške 11,10 € nepriznal.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka síce platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ale
v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže odplata za poskytnutie pôžičky je formulovaná v
rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.) a teda nie je určená určito, jasne a zrozumiteľne.

V Zmluve o pôžičke sa totiž uvádza, že klient sa zaväzuje uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie
žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 €.

V zmluvných podmienkach pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom
internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o., konkrétne v článku 4 bodu 4.1. sa uvádza: za poskytnutie pôžičky

je klient povinný veriteľovi uhradiť odplatu, ktorá odráža náklady veriteľa za spracovanie on line žiadosti
a poskytnutie pôžičky klientovi, okamihom poskytnutia pôžičky vzniká veriteľovi nárok na odplatu. Výška
odplaty závisí od klientom požadovanej pôžičky a je nasledovná: pri pôžičke vo výške 60 € s dobou
splatnosti 20 dní 11,10 €.

Z citovaných zmluvných ustanovení je zrejmé, že cena poskytovanej služby nie je vyjadrená

zrozumiteľne z toho dôvodu, že nie je zrejmé, aká časť z celkovej odplaty 11,10 € patrí za spracovanie
žiadosti o pôžičku a aká za poskytnutie pôžičky, keďže táto odplata zahŕňa obe uvedené položky.

Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy, t.j. istiny a odplaty vo
výške 10,60 €, ktorá bola dojednaná iba vo všeobecných zmluvných podmienkach, k tomu súd uvádza:

Aj v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto

aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľanevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

Súd má za to, že uvedenie sankcie za porušenie povinností dlžníka iba vo všeobecných obchodných
podmienkach neobstojí. K uvedenému záveru dospel aj ÚS ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3512/11 judikoval
- V rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí
tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž
spotřebitel připojuje svůj podpis).

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že je oprávnené požadovať po žalovanej iba vrátenie istiny

vo výške 60 €.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd postupoval podľa:

§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

§ 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Keďže výška základnej úrokovej sadzby ECB bola k prvému dňu omeškania 1,25%, predstavujú úroky
z omeškania výšku 9,25% ročne.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd priznal v konaní pomerne úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania, spočívajúcu v pomernej časti zaplateného súdneho poplatku.

Žalobca požadoval zaplatenie sumy 81,70 €, priznané mu bolo 60 €. Úspech žalobcu tak predstavuje -
73,20 € a neúspech - 26,80 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje výšku 46,40 % a v takomto rozsahu
mu patrí náhrada zaplateného súdneho poplatku 16,50 €, teda 7,60 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd k tomu uvádza - NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo
21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo

o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda

ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška

dlhu.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy

konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu

ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať

advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.