Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/224/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111237024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111237024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci žalobcu LK TRADE, spol. s r.o.,
Svätoplukova 6, Košice, IČO 36 191 094, proti žalovanej Y. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom
L., P. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, AK so sídlom Masarykova 2, Prešov, o
zaplatenie 1.401,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 14C
98/2012-68 z 10.5.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 158,36 eur, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Dušana Remetu, advokáta v Prešove v lehote do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov
konania žalovanej vo výške 237,18 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. vyplýva, že písomnou
zmluvou podľa tohto zákona sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmlúv podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z týchto ustanovení
uzavrel súd prvého stupňa, že išlo o zmluvu typovú, keďže spĺňa všetky znaky podľa zákona o

ochrane spotrebiteľa. Osobitne zdôraznil, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv
je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, teda nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je
potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže
spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V obchodnom
zákonníku je upravená dlhšia premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom, to znamená
štvorročná doba oproti trojročnej premlčacej dobe. So vstupom Slovenskej republiky do Európskeho

hospodárskeho právneho systému, boli do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.4.2004 v V.
hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Táto úprava má základ v smernici rady č.
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná vniesla námietku
premlčania uplatneného v tomto konaní, a preto bolo potrebné preskúmať začiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje aj práva medzi dodávateľom
služby a spotrebiteľom a v celom rozsahu sa na tieto pomery aplikuje Občiansky zákonník. Žalobca
mohol svoje právo vykonať vtedy, kedy mohol z objektívneho a nie subjektívneho hľadiska požiadaťo splnenie dlhu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto žalobca mohol konať v čase, keď
došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť Asset
Portfolio Servicing Slovakia, a.s.. Toto právo mohlo byť vykonané minimálne 27.11.2006. Žaloba bola

podaná až 29.12.2011 a z toho dôvodu bola podaná po trojročnej premlčacej dobe a z toho dôvodu
súd žalobu zamietol. Záverom súd prvého stupňa poukázal, že teoreticky ak by sa aj vychádzalo
zo splatnosti pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania, táto nastala 7.7.2008 aj keď žalobca
nepreukázal doručenie výzvy žalobcu na zaplatenie voči žalovanej. Aj tak s poukazom na ustanovenia
Občianskehozákonníkaopremlčaní,všeobecnátrojročnálehotauplynula7.7.2011.Vovzťahukaktívnej

legitimáciižalobcuvtomtosporeodôvodnilsúdprvéhostupňato,ženáhradou zaoznámeniepostúpenia
pohľadávky by mohlo byť aj doručenie žaloby spolu s prílohami, pričom do toho času pokiaľ by k tomu
tak nedošlo, mala by to za následok vo vzťahu k žalovanej, že by sa zbavila záväzku aj plnením prvému
postupcovi.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že bola

uzavretá úverová zmluva v danom čase, teda 23.1.2004. Legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka neexistovala a ani neskôr nebola zavedená takáto definícia a úverovú zmluvu
nezahŕňali ani ustanovenia Obchodného zákonníka. Na právny vzťah účastníkov konania je nevyhnutné
aplikovať legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvárania úverovej zmluvy, pričom legálna
definícia je záväzná pre všetkých a aj pre konajúci súd, to znamená, že daný právny vzťah sa musí

podriadiť pod režim Obchodného zákonníka vrátane inštitútu premlčania. Pokiaľ súd prvého stupňa
argumentovalustanovením§23azákonač.634/1992Zb.,takznenietohtoustanoveniakudňuuzavretia
úverovej zmluvy stanovuje, že typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na
škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to
najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutia služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby a podmienky, ktorými sa podmieňujú predaj výrobku alebo poskytnutia služby
požiadavkou, aby spotrebiteľa zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s nim uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predĺženie
premlčacejdobynadobu10rokovniejemožnépovažovaťzaneprimeranúpodmienkualebopodmienku
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takúto možnosť stanovuje aj § 401 Obchodného zákonníka

v znení vtedy platnom s poukazom na to, že v takom prípade sa jedná o zmluvu uzavretú podľa
Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného považujeme argumentáciu cez ustanovenie § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. za nepatričnú. Za nepatričnú považujeme i argumentáciu cez § 53, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, pretože legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy je bez právneho významu vo
vzťahu k legálnej definície spotrebiteľskej zmluvy k 23.1.2004, kedy zmluva bola uzavretá a v tom čase

Občiansky zákonník neobsahoval takúto definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobca
splnil všetky podmienky úveru podľa § 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení vtedy
platnom, takže žalovaná bola riadne oboznámená s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., tie svojim podpisom akceptovala, čím podľa hlavy VIII. § 4 žalovaný súhlasil
so zabezpečením úverovej pohľadávky formou predlženia premlčacej doby všetkých práv vzniknutých

v súvislosti s poskytnutím úveru, a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvý
raz plynúť. Na základe týchto skutočností je potom bez akýchkoľvek pochybností zrejme, že námietka
premlčania je nepatričná a k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť, keď bola žaloba podaná dňa 29.12.2011.
Výrok o priznaní trov právneho zastúpenia žalovanej napadáme pretože súvisí s výrokom vo veci samej,
v ktorej nebolo rozhodnuté správne, a preto nemohol vzniknúť žalovanej ani nárok na náhradu trov

konania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie vo veci samej a vrátil ju na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná. Poukázala na to, že vnesená námietka premlčania je v
celom rozsahu dôvodná. Právny predchodca žalobcu od vzniku zmluvného vzťahu vedel, že na strane
žalovanej sa jedná o spotrebiteľa a účelovo trval na aplikácii obchodného zákonníka. V čase vzniku
úverového vzťahu bol platný a účinný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ako aj zákon

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ ako dodávateľ služby musel pri vynaložení
odbornej starostlivosti vedieť, že nemôže sťažovať spotrebiteľovi jeho postavenie. Preto použitie
Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až vtedy, ak zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy nie
je výhodnejšie pre spotrebiteľa regulovať Občianskym zákonníkom alebo špeciálnymi predpismi, čo vdanom prípade nebolo dodržané. V § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb., v konaní v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie:

a) ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia

z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Z návrhu na začatie konanie podaného dňa 29.12.2011 vyplýva, že k uzavretiu zmluvy došlo 23.1.2004,
pričom žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky z poskytnutého úverového rámca a do dnešného dňa

prostredníctvom mesačných alebo aj iných splátok v zmysle úverovej zmluvy tieto prostriedky nesplatila
a to ani jednou mesačnou splátkou. V súlade s ustanovením hlavy IX., § 2 písm. a/ úverových zmluvných
podmienok splatnosti úveru došlo najneskôr ku koncu marca, preto je peňažný nárok uplatnený po
uplynutí premlčacej lehoty. Minimálne na základe prvého postúpenia pohľadávky, zmluva o postúpení
pohľadávky z 27.11.2006 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a Asset Portfolio Servicing

Slovakia, a.s, je zrejme, že pohľadávka aj podľa žalobcu bola splatná pred dňom uzavretia tejto zmluvy
o postúpení pohľadávky. Tu sa žiada aj uviesť, že žalobca si v návrhu nesplnil ani povinnosť tvrdenia,
lebo ani sám neuvádza, kedy mala nastať splatnosť záväzku žalovanej. V oboch prípadoch, aj keby
žalovaná hypoteticky pripustila aplikáciu Obchodného zákonníka a štvorročnej premlčacej lehoty, návrh
bol podaný po jej uplynutí. Predlženie premlčacej lehoty na dobu 10 rokov je absolútne neadekvátna

a neprimeraná podmienka, ktorá je v hrubom nepomere ku postaveniu žalovanej ako spotrebiteľa a
jednoznačne je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch a ochrane spotrebiteľa. Nie je obvyklé ani medzi podnikateľmi dojednanie
dlhšej než zákonnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti ani žalobca nepreukázal, že oznámil žalovanej
pri podpise úverovej zmluvy obsah úverových podmienok vrátane tejto pre spotrebiteľa nepriaznivej

podmienky. Žalobca rovnako nijako nepreukázal jeho tvrdenie v odvolaní, že jeho právny predchodca
splnil všetky podmienky úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z., pretože zo zmluvy minimálne nevyplýva
rpmn. Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže spolu s tým, že súd prvého stupňa uviedol,
že spolu so žalobou doručil aj žalobca zmluvy o postúpení pohľadávky. Napriek tomu žalovaná trvá na
argumentoch, ktoré uviedla v priebehu tohto konania, preto navrhuje, aby bolo rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdené a aby bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške
158,36 eur za dva úkony právnej služby, t.j. ďalšia porada s klientom po vydanom rozsudku z 22.7.2013,
vyjadrenie k odvolaniu z 26.7.2013 a 2 x režijný paušál vo výške 7,81 eur.

Odvolacísúdprejednalrozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásadstanovených
v ustanovení § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe zisteného skutkového stavu
dospel aj k správnym právnym záverom a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home

Credit Slovakia, a.s. uzavrela so žalovanou úverovú zmluvu dňa 23.1.2004. Zmluva bola poskytnutá v
úverovom rámci vo výške 30 000,- Sk, s tým, že boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 1 200,- Sk
mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci. Išlo o uzavretie úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru,
vydaní a používaní platobnej karty Yes. Následne boli uzavreté štyri zmluvy o postúpení pohľadávky v
roku 2006, a to 27.11.2006, kedy spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. postúpila pohľadávku žalovanej

na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s., Bratislava a toho istého dňa spoločnosť Asset
Portfolio Servicing Slovakia, a.s., Bratislava postúpila pohľadávku na Debt Invest Limited so sídlom
na Panenských ostrovoch. Táto spoločnosť postúpila pohľadávku dňa 4.4.2008 na spoločnosť BBS
kapital, a.s., Banská Bystrica a následne dňa 6.6.2008 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky
na žalobcu. V priebehu konania žalobca postúpil túto pohľadávku na spoločnosť LK Trade, s.r.o. Košice.Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia predpisu.

Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení

Odvolacia námietka žalobcu spočívala predovšetkým v tom, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
daný typ uzavretej úverovej zmluvy zákony o spotrebiteľských úveroch a ochrane spotrebiteľa,
Občiansky zákonník a to vo vzťahu k podmienkam uzavretým v zmluve predovšetkým k predlženiu
premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Žalobca zdôvodnil, že nie je možné v danom prípade vychádzať z
ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch a Občianskom zákonníku. Zo

zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že žalovaná súhlasila tak aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka, keďže v čase, kedy bola zmluva uzatváraná neexistovala právna úprava a
definícia spotrebiteľskej zmluvy v rámci Občianskeho zákonníka a tiež podpisom zmluvy súhlasila s
predlžením premlčacej lehoty na tento vzťah na dobu 10 rokov.

Odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu

stotožňuje. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil na základe akých ustanovení
rozhodol vo veci samej. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia v čase uzatvárania zmluvy o úvere so
žalovanou platila právna úprava 639/1992 Zb. a tiež zákon č. 258/2001 Z.z.. Práve v zákonnej úprave o
ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzatvárania zmluvy (zákon č. 634/1992 Zb.) bolo upravené jednak
charakteristika zmlúv, ktoré sa používajú pre účely uzatvárania dohôd medzi dodávateľom služby a

spotrebiteľom, teda spotrebiteľských zmlúv v základných rysoch a rovnako v tom čase už bola upravená
aj povinnosť, resp. ochrana zmluvných strán hlavne vo vzťahu k spotrebiteľovi takéhoto zmluvného
záväzku, ktorých práva a povinnosti sú vyvážené a to s dôrazom na ochranu spotrebiteľa.V danom prípade žalovaná vystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, nie podnikateľ, či už ako
fyzická osoba alebo ako právnická osoba a finančné prostriedky, ktoré v rámci úverového rámca jej
žalobca poskytol použila pre svoje osobné potreby. Preto aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka

v danom prípade neprichádza do úvahy. Napriek tomu, ako aj správne súd prvého stupňa poukázal vo
svojom rozhodnutí, ak by aj prichádzala do úvahy aplikácia Obchodného zákonníka a jej ustanovení
vrátane ustanovenia o premlčacej lehote, ktorá v tomto právnom predpise je upravená na 4 roky oproti
Občianskemu zákonníku, aj tak nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že podpisom zmluvy žalovaná
súhlasila a legalizovala predlženú premlčaciu lehotu na dobu až 10 rokov. Túto lehotu neupravuje v

takomto rozsahu ani Občianky zákonník ani Obchodný zákonník a ide o lehotu, ktorá je upravená len
v mimoriadnych prípadoch pri iných právnych vzťahoch s prvkami úmyselného konania v rozpore so
zákonom jednej zmluvnej strany, čo v danom prípade nemožno konštatovať pre posúdenie nároku
žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na § 53 a § 54 ods. 1, 2 OZ, ktoré boli upravené a
implementované do OZ zákonom č. 150/2004 Z.z. od 1.4.2004 v rámci ustanovení § 52 až 60 OZ.
Uvedená úprava však má základ v Smernici Rady č. 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a táto úprava už v tom čase platila a zaväzovala aj Slovenskú republiku,
potom je možné súhlasiť so záverom, že predĺženie premlčacej lehoty na tento právny vzťah zmluvne
zakotvený žalobcom do typovej zmluvy, ktorú žalovaná podpísala, je neprijateľnou zmluvou podmienkou
a je preto potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahu na vzťah žalobcu
a žalovanej.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 224 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu. Keďže žalovaná mala úspech v celom rozsahu, potom
je v súlade s právnym predpisom priznať aj náhradu trov konania žalovanej, ktorá pozostávala z trov

právneho zastúpenia z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., konkrétne išlo o § 14
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty sporu za jeden úkon právnej pomoci prináleží advokátovi odmena
vo výške 71,37 eur x 2 úkony, t.j. porada s klientom po vyhlásení rozsudku a podaní odvolania zo strany
žalobcu a druhý úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu + 2 x 7,81 eur režijný paušál podľa § 18
vyhlášky č. 655/2004 Zb., spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 158,36 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.