Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/300/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208496
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214208496.1

Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: Q.
R., F.. XX.XX.XXXX, T. U. H., Č. Č. H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, občianske združenie, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 43 362 962, zastúpeného
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 485,66 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 116,66 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od
26.01.2013 do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 72,52 eur na trovách
právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.04.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 485,66 eur,
a to titulom náhrady škody vo výške 369 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby vo výške 116,66 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil
tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal služby odoberať a platiť za ne riadne a včas dohodnutú
cenu poskytnutých služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností bol žalovaný povinný uhradiť
zmluvnú pokutu, dohodnutú v zmluve o pripojení/dodatku. Vzhľadom k tomu, že dohodnutá výška
zmluvnej pokuty bola v inom súdnom konaní označená ako neprijateľná zmluvná podmienka, je žalobca
povinný v zmysle ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka zdržať sa používania takejto podmienky.
V súlade so zákonom sa týmto návrhom žalobca domáha nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške
369 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia Huawei MediaPad za
zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá škoda mu vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné
zariadenie za zvýhodnenú cenu a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta (v
danom prípade vo výške 369 eur) mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť
tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné

zariadenie za akciovú splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
žalovaného, pretože okrem škody za akciový telefón žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených
cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu
a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu
náročnosti dokazovania a práve z tohto dôvodu boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné
pokuty.

Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb za obdobie
september až november 2012 vo výške 116,66 eur. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca
priznať vo výške 8,75% ročne od 26.01.2013, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 14.07.2014, k žalobe sa vyjadril písomne podaním z 16.07.2014
s tým, že vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žiada možnosť mesačných splátok po 20 eur.

Písomným podaním zo dňa 12.08.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník -
občianske združenie, ktoré sa vo svojej činnosti venuje ochrane práv spotrebiteľov. K prejednávanej
veci písomným podaním z 09.10.2014 uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje dva
nároky, za neuhradené služby a náhradu škody. Vedľajší účastník nespochybňuje nárok žalobcu na
úhradu sumy za poskytnuté služby. Je však názoru, že žalobca nárok na náhradu škody nemá a preto
v tejto časti vstupuje do konania. Poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
a/ porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie. Protiprávne konanie musí byť
poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť. Žalobca v konaní nepreukázal
ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a teda
neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. Podľa ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 10.01.2012 pod č. A6095108 s dodatkom zo dňa 10.01.2012
zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby
a žalovaný bol povinný platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou
zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie o poskytnutých službách.
Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanému poskytol 1 SIM kartu, ktorá mu umožňovala telekomunikačné
služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve o pripojení odpredal žalobca
žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 1 euro. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. a) dodatku
sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu žalobcom
prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v
súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku
sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty,
pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného
odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú, resp.
deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný taktiež zaviazal, že sa
nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie,
na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z
dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany

účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol
žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V
zmysle čl. 2. ods. 3 písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký
účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych
programov v bode 2.2 písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad
porušenia niektorej z povinností žalovanej uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške
369 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 11.01.2013 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 116,66 eur za obdobie od septembra do
novembra 2012. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 369 eur a poplatku
za mimosúdne vymáhanie 9,33 eur, všetko najneskôr do 25.01.2013.

Faktúrami vystavenými dňa 26.09.2012 (č. 2168436750), 26.10.2012 (č. 2171894462) a 26.11.2012 (č.
2175515875) vyúčtoval žalobca žalovanému postupne čiastky k úhrade vo výške spolu 116,66 eur za
znovupripojenie, mesačné poplatky a poskytované služby a odpojenie.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže

odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa ods. 4 písm. b/
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (účinného do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzky vyplývajúce zo zmlúv,
konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.

Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto cenu vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaným.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti
žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak
povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na
základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu
pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej
ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie
uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného
pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu,
predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového
klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.
Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanému mobilné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo
nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom nie je.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok žalobcu
nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza,
že túto povinnosť žalovaného upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 116,66 eur. Tento nárok žalobcu mal súd v konaní
preukázaný, a žalovaný ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu nesporoval. Súd
preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal zároveň
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa
navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko zamietnuté nároky žalobca nijako nepreukázal.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

K splátkam súd nepristúpil, nakoľko žalovaný mal od splatnosti faktúr dostatok časového priestoru na
splácanie svojho dlhu, navyše ani od doručenia žaloby neprejavil žiadnu iniciatívu čiastočne plniť na
svojom záväzku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po procesnej stránke bol v spore úspešnejší
vo väčšom rozsahu žalovaný, žiadne trovy si k náhrade však neuplatnil. S poukazom na ustálenú súdnu
prax R - 28/1970, a teda s poukazom na to, že v konaní ide o zaplatenie dvoch samostatných nárokov,

pričom vedľajší účastník si uplatňuje náhradu trov konania len z jedného nároku, si uplatnil vedľajší
účastník nárok na náhradu trov konania, špecifikovaných z nároku na náhradu škody. O trovách konania
vedľajšieho účastníka tak súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi,
stojacemu na strane úspešnejšieho účastníka priznal náhradu trov voči žalobcovi, a to na trovách
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo
veci samej, po 28,22 eur a paušálne výdavky 2x 8,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).