Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216047
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413216047.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkyvprávnejvecinavrhovateľa:P.Q.G.,nar.02.03.1966,bytomS..XXX,XXXXX

N., C., právne zastúpený: Mgr. Marc-Aurel Rombach, advokát so sídlom v Bratislave, Odborárske nám.
č. 3, proti odporkyni: R. G., nar. 02. 05. 1983, bytom Q. 18, N. D., zast. V. A., bytom T. M. č. XX, N. D., o
zapretie otcovstva k mal. dieťaťu F. G., nar. 29. 10. 2010, zast. kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Nové
Zámky, sudcom JUDr. Jozefom Kanásom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že P. Q. G., rod. G., nar. 2. 3. 1966 n i ej e

otcom maloletého F. G., nar. 27. 10. 2010 z matky R. G., rod. R., nar. 2. 5. 1983.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 266,- Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu v sume 78,24 Eur na účet tunajšieho súdu do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 09.
07. 2013 domáhal zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu F. G., nar. 29.10.2010 poukazujúc na tú
skutočnosť, že po uzavretí manželstva s odporkyňou žili približne dva roky v byte navrhovateľa. V
januári 2010 odporkyňa zmizla bez stopy na tri dni a viac sa nehlásila. Navrhovateľ nahlásil na polícii
odporkyňu za stratenú. V sms-ke odporkyňa pred svojim zmiznutím vyhlásila, že sa stretla s jedným
Maročanom a následne navrhovateľovi povedala, že mala pomer s Maročanom s menom P. A. E.. Na to
navrhovateľ požiadal o rozvod na súde v C.. Potom odporkyňa žila s navrhovateľom, svojim manželom

a v decembri 2010 s jej výslovným súhlasom bola dieťaťu a navrhovateľovi odobratá krvná vzorka. Test
otcovstva ukázal, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa. Napriek tomu žili spolu ako manželia v C. v byte
navrhovateľa, pričom odporkyňa od februára do júla 2012 opustila byt. Následne sa navrhovateľ a jeho
rodina rozhodli, aby definitívne opustila spoločný byt a odporkyňa sa presťahovala na Slovensko k svojej
matke, kde súčasne aj žije.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že test, ktorý bol vykonaný v C. v A., nie je totožný
s číslom zdravotnej karty dieťaťa R. F. G., z toho dôvodu u odporkyne vznikla pochybnosť a žiadala o

opakované vykonanie testu otcovstva prostredníctvom znalca Doc. RND. Vladimíra Feráka, CsC, ktorý
sa vyjadril, že posudok zrejme nebude dostačujúci, nakoľko sa vyžaduje presnejšia a jednoznačnejšia
identifikácia, je potrebná fotografia, odtlačok prsta, podpis, občiansky preukaz, pas a podobne.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletého, sobášnym listom, znaleckým
posudkom, oboznámil sa so spisom 7P 340/2012, znaleckým posudkom pod č. 20/14 odbor genetika,
odvetvie analýza DNA zo dňa 22.7.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzavretí dňa 14.5.2009 v C. a následne 29.5.2009 v
Rímskokatolíckom kostole v N. D.. U oboch účastníkov ide o nepočujúcich a navrhovateľka je občiankou
SR s trvalým pobytom na ul. Q. XXXX/XX v N. D. a odporca je občanom C. na adrese N., S.. XXX, C..
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa F. G., nar. 29.10.2010. V rodnom liste maloletého dieťaťa
je uvedený otec dieťaťa narhovateľ.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nie je otcom dieťaťa, zoznámil sa s odporkyňou v r. 2004 na

zábave v W.. Na to sa niekoľkokrát stretli ešte v Bratislave v r. 2006. Civilný sobáš mali začiatkom mája
2009, po uzavretí manželstva žili v C.. Pred uzavretím manželstva žili intímne, po svadbe taktiež žili
intímne bez použitia ochranných prostriedkov niekedy áno, niekedy nie. V C. v spoločnej domácnosti žili
do roku 2012. V C. sa navrhovateľka priatelila s nejakým Maročanom a mala podozrenie že má iného
muža a vyzval ju, aby opustila spoločnú domácnosť, na to odišla. Odvtedy sa späť nevrátila. Všetci

nepočujúci mu rozprávali, že má od niekoho iného dieťa. Keď porodila dieťa, prijal ju ešte domov a
rozhodol sa, že dá urobiť krvný test. Podľa krvného testu nie je otcom dieťaťa, čo odporkyňa odmietala.
Tvrdila, že otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ. Maloleté dieťa sa narodilo v C. a žili v spoločnej
domácnosti do marca 2012, kedy sa vrátila na Slovensko, kde súčasne aj žije. Pokiaľ bývali spolu,
prispieval na stravu, staral sa o navrhovateľku, ale keď odišla na Slovensko, nedával jej viac ani korunu.

V apríli 2013 bol na Slovensku, priniesol jej osobné veci, ktoré zostali v C..

Odporkyňanapojednávaníuviedla,ženesúhlasísnávrhomastým,ženavrhovateľniejeotcomdieťaťa,
pretože je tam malá pravdepodobnosť, nakoľko s iným mužom, ako s manželom mala s tým neznámym
mužom styk, ale museli mať pri styku ochranný prostriedok, inak by s intímnym pomerom nesúhlasila.
Jednu noc nebola doma. Na to odporca oznámil matke navrhovateľa SMS-kou, že odporkyňa nebola

doma, nato matka odporkyne prišla osobne do C., už bola odporkyňa doma a plakala. Y. ďalej uviedla,
že pokiaľ boli manželia, pri intímnych stykoch nepoužívali ochranné prostriedky. V. uviedla, že presne
XX.X.XXXX boli spolu na zábave, bolo to na M., kde mali intímny styk bez ochrany a bol dokonaný. N.
spolu žili a následne zistila, že je tehotná a ten čas na M. považuje za dobu počatia dieťaťa. Odporkyňa
ďalej uviedla, že navrhovateľ ju viezol do nemocnice, bol pri pôrode a chodieval ju navštevovať. Malého

veľmi miloval už od narodenia a vždy mal pochybnosti o tom, či je jeho otcom. Pri pôrode bola tlmočníčka
z posunkovej reči, ktorá hneď po pôrode povedala, že je to celý otec. Je pravda, že tak ako navrhovateľ
uviedol, že prišiel na Slovensko a priniesol jej osobné veci, odvtedy neboli spolu. Sem-tam si posielali
SMS-ky. Vzhľadom na to, že navrhovateľ stále pochybuje že nie je otcom, odporkyňa tvrdila, aby bol
zabezpečený znalecký posudok súdom za účelom vylúčenia otcovstva k maloletému dieťaťu.

Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného zákonného ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh navrhovateľa je dôvodný, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané z rodného listu mal.

dieťaťa, že ako otec maloletého dieťaťa je zapísaný navrhovateľ. Potom ako navrhovateľ začal mať
pochybnosti o tom, že nie je otcom maloletého dieťaťa, dal vypracovať test otcovstva metódou analýzy
DNAvC.súkromnýmtestom,nazákladektoréhobolodokázané,ženavrhovateľniejeotcommaloletého
dieťaťa, s čím odporkyňa nesúhlasila. Tak ako uviedla vo svojom vyjadrení, vznikli u nej pochybnosti
ohľadne totožnosti čísla zdravotnej karty dieťaťa, tak ako je uvedené v teste. Trvala na tom, aby bolo

vykonané dokazovanie za účelom vylúčenia otcovstva znaleckým posudkom súdnou cestou. Súd pribral
znalca z odboru genetiky, ktorého úlohou bolo určiť metódou založenou na analýze DNA zúčastnených
osôb, či podľa vedomostí v odbore touto metódou je možné označeného navrhovateľa vylúčiť ako
biologického otca maloletého dieťaťa a ak nie, stanoviť hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva.
Pribratý znalec na základe úlohy súdu vypracoval znalecký posudok pod č. 20/14 zo dňa 22.7.2014.

Jednoznačne v závere tohto znaleckého posudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania asúčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo navrhovateľa voči maloletému F. G. nar. 22.10.2010
je treba pokladať za vylúčené, pretože nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa
musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. Otcovstvo vylučuje 9 nezávislých

systémov (polymorfizmy DNA), takže vylúčenie možno pokladať za jednoznačné.

Znalecký posudok bol doručený účastníkom konania a na pojednávaní odporkyňa nemala žiadne
výhrady voči znaleckému posudku i napriek tomu, že pred týmto znaleckým posudkom mala pochybnosti
o tom, že otcom maloletého dieťaťa nemôže byť nikto iný, len navrhovateľ.

Kolízna opatrovníčka vo svojom vyjadrení uviedla, že vzhľadom na to, že znaleckým posudkom bolo
preukázané, že manžel odporkyne nie je biologickým otcom dieťaťa, keďže matka dieťaťa uviedla, že

nevie uviesť otca dieťaťa, je v záujme dieťaťa aby malo určené otcovstvo, preto ponechala určenie
otcovstva na rozhodnutie súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods.1, prvá veta O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil.

Podľa § 2 ods.1 písm.a/ Zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- eur podľa pol. 9 sadzobníka súdnych poplatkov.

Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný, má právo na náhradu trov konania a to na vrátenie súdneho

poplatku v sume 66,- eur a taktiež má právo na náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 200,-
eur, ktoré zložil ako preddavok na znalecké dokazovanie. Obaja účastníci zložili preddavok na znalecké
dokazovanie v sume 400,- eur, každý po 200,- eur a suma za znalecký posudok bola znalcovi priznaná
tak, ako ju vyčíslil spolu vo výške 478,24 eur a z toho dôvodu súd zaviazal odporkyňu zaplatiť zvyšnú
sumu za znalecké dokazovanie 78,24 eura, ktoré uhradil štát a z toho dôvodu je odporkyňa povinná tieto

trovy uhradiť štátu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3
vyhotoveniach.

Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.