Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810010306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5810010306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 9. októbra 2014 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolania
obžalovaného S. R. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/77/2010 z
10.9.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/77/2010 z 10.9.2013 vo výroku o treste a výroku o náhrade škody týkajúceho sa poškodeného T. F..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného S. R., nar. XX.X.XXXX v U. U., bytom T.
č. XX, okr. Q., t.č. vo výkonu trestu odňatia
slobody,

o d s u d z u j e :

podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/, m/) a § 42 ods. 1 Tr. zák. na

s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/90/2009 zo 7.7.2009, ktorým mu bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia a výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava, sp.zn. 30T/49/2009 zo
17.7.2009 (doručený obžalovanému 1.4.2010), ktorým mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a súčasne zrušuje všetky ďalšie rozhodnutia na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému T. F., nar. XX.X.XXXX,

bytom R. č. XXX/XX, F. X., Česká republika, škodu vo výške 1.136,45 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XXX/XX, F. X., Česká
republika, so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu v spojení s opravným uznesením z 10.1.2014 bol obžalovaný
S. R. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti napadnutého rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20
mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa §
42 ods. 2 Tr. zák. boli zrušené výroky o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/90/2009

zo 7.7.2009 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava sp.zn. 30T/49/2009 zo 17.7.2009, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému T. F. škodu
vo výške 1.537,55 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený T. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na
občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Vojenská zdravotná poisťovňa, Praha 9, Česká republika,

odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o vine a treste. Nestotožňuje sa s

dôvodmi, na základe ktorých prvostupňový súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku na prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Dôkazy zabezpečené v konaní tvorili dostatočný podklad odôvodňujúci
podanieobžalobypreskutokkvalifikovanýakozločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Tr.zák.ainé.
Subjektívna stránka tohto trestného činu je preukázaná predovšetkým výpoveďami svedkov manželov
M., ktorí boli priamymi svedkami útoku obžalovaného na poškodeného. Z ustálenej judikatúry vyplýva,

že k naplneniu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. nie je nutné, aby páchateľ chcel
spôsobiť práve také zranenie, ktoré bolo jeho jednaním spôsobené, ale stačí zistenie, že páchateľ jednal
v úmysle spôsobiť poškodenému poranenie aspoň takej intenzity, ktoré má charakter ťažkej ujmy na
zdraví. Z výpovedí svedkov M. vyplýva, že obžalovaný surovým spôsobom bil poškodeného aj napriek
tomu, že tento zjavne nejavil známky života, resp. keď bezbranne ležal na zemi a nebránil sa. Útok

obžalovaného mohol trvať 3 až 4 minúty a poškodený bol zasiahnutý asi 15-krát, a to aj do oblasti hlavy.
Tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že obžalovaný jednal v úmysle spôsobiť poškodenému
poranenia intenzity, ktorá má charakter ťažkej ujmy. Možno len ťažko konštatovať, že obžalovaný nebol
uzrozumený s možným následkom svojho konania, a to spôsobením ťažkej ujmy na zdraví. Aj keď si
poškodený spôsobil najzávažnejšie zranenie pádom na zem, nemožno prehliadnuť, že týmto pádom sa

útok obžalovaného nekončil. Vzhľadom na okolnosti, za akých sa útok stal, ako bol vedený, ako aj na
fakt, že obžalovaný neprestal útočiť na poškodeného ani keď videl, že tento je v bezvedomí a nekladie
odpor a nemohol vedieť, či následok jeho konania nie je ešte závažnejší, než ako sa následne ukázalo,
je potrebné skutok kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Navrhol, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a sám vo veci rozhodol.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že toto podáva proti výroku o
náhrade škody a výroku o treste. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest aj za použitia § 36 písm. l)
Tr. zák. - poľahčujúca okolnosť, pričom v odôvodnení rozsudku uvádza, že žiadnu poľahčujúcu okolnosť
u obžalovaného nezistil. Uložený trest považuje za neprimerane prísny. K spáchaniu skutku sa priznal a

tento oľutoval. Pokiaľ urobil vyhlásenie, že je nevinný, toto sa vzťahovalo ku skutku kvalifikovanému ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., nakoľko s takouto právnou kvalifikáciou nesúhlasil.
Keďže skutok úprimne oľutoval, mala byť zohľadnená aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zák. Poukázal, že od spáchania skutku uplynula doba vyše 5 rokov a on nemal na tom žiadnu vinu. Pri
ukladaní trestu mal prvostupňový súd prihliadnuť aj na dĺžku trestného konania. Takúto dĺžku považuje

za nedôvodnú a neprimeranú. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi
protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. V jeho prípade bolo porušené jeho právo na
prejednanie veci v primeranej lehote. Práve zmiernenie trestu by v takomto prípade malo byť určitou
kompenzáciou za neprimeranú dĺžku trestného konania. Je toho názoru, že trest kratšieho trvania nadolnej hranici trestnej sadzby by bol adekvátnym trestom, postačujúcim na jeho nápravu a splnil by aj
účel v zmysle § 34 Tr. zák. Nesúhlasí ani s výrokom o náhrade škody, podľa ktorého je povinný nahradiť
poškodenému T. F.kodu vo výške 1.537,55 Eur, ktorá zahŕňa bolestné aj za zranenie - otras mozgu.

Takéto zranenie však u poškodeného spochybnil znalec MUDr. Jelenčík. Bodové ohodnotenie malo
byť podľa neho znížené o 30 bodov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a výroku o náhrade škody a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. aby sám rozhodol krajský súd tak, že mu uloží
miernejší trest a poškodeného odkáže s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Krajský súd na základe podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo
a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že tieto sú
čiastočne dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom
je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu veci a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na
obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a
vykonané dôkazy, až na menšie nepresnosti, vyhodnotil taktiež správne v zmysle ustanovenia § 2 ods.

12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v
danomprípadevyznievajújednoznačneatvoriaucelenúreťaztakpriamych,akoajnepriamychdôkazov,
z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj

krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného
do 31.8.2009.
Aj keď obžalovaný nenamietal výrok o vine, krajský súd považuje jeho vinu za bezpečne a dostatočne
preukázanú. V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na podrobné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie

napadnutého rozsudku, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. Na základe vykonaných
dôkazov možno aj podľa názoru krajského súdu dospieť bezpečne k záveru, že obžalovaný napadol
poškodeného spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a spôsobil mu zranenia
uvedené v rozsudku. Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, krajský súd sa stotožňuje s výrokom o vine
obžalovaného v zmysle rozsudku prvostupňového súdu.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora,
týkajúcimi sa kvalifikácie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Aj keď je
nepochybné, že obžalovaný kopal na zemi ležiaceho poškodeného do tela a aj hlavy, a to opakovane,
je nesporné, že ťažká ujma na zdraví bola poškodenému spôsobená pádom na zem. Intenzita úderov

zo strany obžalovaného voči poškodenému však bola taká nízka, že závažnejšie zranenie - ťažkú
ujmu na zdraví, mu spôsobiť nemohol, a to ani pri opakovaných úderoch. Ako vyplýva z vykonaných
dôkazov a taktiež z odvolania prokurátora je zrejmé, že obžalovaný útočil na poškodeného, keď tento
bezbranne ležal na zemi a ani sa nebránil. Je teda zrejmé, že obžalovanému nič nebránilo, aby útočil
na poškodeného aj väčšou intenzitou než tou, ktorú zvolil. Keďže poškodený sa žiadnym spôsobom

nebránil voči útoku obžalovaného, nebola to ani obrana zo strany poškodeného, ktorá by obžalovanému
zabránila spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenému. Dokazovaním nebola zistená a preukázaná
taká skutočnosť, ktorá by mala vplyv na to, že obžalovaný svojimi opakovanými údermi a kopmi do
tela vrátane hlavy poškodeného, tomuto nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Z vykonaných dôkazov
bezpečnevyplýva,žeakbymalabyťpoškodenémuspôsobenáťažkáujmanazdraví,intenzitaúderovzo

strany obžalovaného musela byť podstatne vyššia. Taktiež je nesporené, že obžalovanému v podstate
nič nebránilo, aby jeho údery voči poškodenému boli aj intenzívnejšie. Intenzitou úderov, ktorú zvolil
obžalovaný,bolipoškodenémuspôsobenélenzranenia,ktorénemajúcharakterťažkejujmynazdraví.V
tomtosmeresakrajskýsúdnestotožňujesodvolacíminámietkamiprokurátora,žeobžalovanývzhľadom
na počet úderov na zemi ležiaceho poškodeného mal úmysel tomuto spôsobiť poranenie aspoň takej

intenzity, ktoré má charakter ťažkej ujmy na zdraví. Práve slabá intenzita - aj keď početných úderov, a to
aj do hlavy poškodeného, znamenala, že poškodenému nemohlo byť spôsobené závažnejšie zranenie
než to, čo mu spôsobené bolo. Pokiaľ bolo poškodenému spôsobené závažné zranenie - ťažká ujma na
zdraví, toto mu bolo spôsobené po tom, ako spadol na zem po údere zo strany obžalovaného. Krajskýsúd sa preto stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaný spôsobil svojím útokom
poškodenému ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti. Kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. preto považuje krajský súd za zákonnú.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd stotožnil len čiastočne. Za
neopodstatnenú považuje námietku, že prvostupňový súd ukladal obžalovanému trest aj s prihliadnutím
na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. - teda že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného
činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, pričom v odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že žiadnu

poľahčujúcuokolnosťsúdnezistil,ajkeďpodľaobžalovanéhobolatátookolnosťobjektívnezistenáasúd
malnaňuprihliadať.Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoznamenáva,žekonštatovanieprvostupňovéhosúdu,
že nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, považuje za správne. Nebol preto dôvod, aby prvostupňový súd
vovýrokuotresteuvádzalajtútopoľahčujúcuokolnosť.Vsúvislostisodvolacíminámietkamivovzťahuk
tejto skutočnosti krajský súd poznamenáva, že vyjadrenie obžalovaného ku skutku nemožno považovať
za priznanie sa a úprimné oľutovanie činu. Z vyjadrení obžalovaného je zrejmé, že tento opísal iný

priebeh skutku, než bol uvedený v obžalobe. Poprel útok v takom rozsahu, ako bolo uvedené v obžalobe
a naviac uviedol, že sám bol najskôr napadnutý poškodeným. Takéto vyjadrenie obžalovaného, ktoré
sa diametrálne líši od skutku uvedeného v obžalobe, nemožno považovať za priznanie sa k trestnému
činu. Preto aj podľa názoru krajského súdu je konštatovanie prvostupňového súdu, že u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, správne. Neobstojí ani námietka obžalovaného, že od spáchania

skutku uplynulo takmer 5 a pol roka, pričom obžalovaný na takejto dĺžke nemal žiadnu vinu. V tejto
súvislosti krajský súd poznamenáva, že zo spisu je zrejmé, že aj vinou obžalovaného nebolo ukončené
trestné konanie skôr. Pre neprítomnosť obžalovaného muselo byť po ňom vyhlásené pátranie a vydaný
aj príkaz na zatknutie. Aj hlavné pojednávanie pred prvostupňovým súdom muselo byť opakovane
odročované,čiužvdôsledkuospravedlnenej,resp.neospravedlnenejabsencieobžalovaného,prípadne

jeho obhajcu. Neobstojí preto námietka obžalovaného, že trestné konanie nebolo ukončené skôr bez
akéhokoľvek jeho zavinenia. Žiadosť obžalovaného, aby neprimeraná dĺžka trestného konania bez
zavinenia obžalovaného bola zohľadnená aj pri výmere trestu, nepovažuje krajský súd za opodstatnenú.

Za opodstatnenú však považuje krajský súd námietku obžalovaného v súvislosti s výrokom o náhrade

škody vo vzťahu k poškodenému T. F.. Zo spisu je zrejmé, že obžalovanému bola uložená povinnosť
nahradiť poškodenému T. F.kodu vo výške 1.537,55 Eur, ktorá zahŕňa aj bolestné za zranenie -
otras mozgu. Takéto zranenie - otras mozgu ale v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedené nie
je. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu správne upravil skutkovú vetu oproti obžalobe,
keď zo skutku vypustil aj zranenie - otras mozgu. Takáto úprava skutku má opodstatnenie najmä v

záveroch posudku znalca MUDr. Jelenčíka, ktorý vznik zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa, u
poškodeného spochybnil. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že takúto úpravu skutku oproti
obžalobe nenamietala žiadna strana trestného konania. Za takýchto okolností, keďže v skutkovej vete
napadnutého rozsudku nie je uvedené zranenie - otras mozgu ľahkého stupňa, nebol dôvod, aby
prvostupňový súd do bodového ohodnotenia bolestného u poškodeného zahrnul aj toto zranenie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd na základe podaných odvolaní zrušil v
napadnutom rozsudku okresného súdu výrok o treste a výrok o náhrade škody týkajúci sa poškodeného
T. F.. Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd pri

ukladaní trestu obžalovanému postupoval aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/, m/ Tr. zák.),
teda keď prihliadol na priťažujúce okolnosti, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a že
spáchalviactrestnýchčinov.Prizákladnejtrestnejsadzbetrestuodňatiaslobodyvrozpätíod6mesiacov
do 2 rokov, krajský súd potom pri ukladaní trestu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trest bol teda obžalovanému uložený pri hornej

hranici trestnej sadzby. V tomto smere krajský súd považoval výmeru trestu odňatia slobody určenú
prvostupňovým súdom za primeranú a zákonnú, a preto ju nemenil.

Prvostupňový súd však nepostupoval správne, keď obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože

obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd však obžalovaného zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods.
4 Tr. zák., nakoľko dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti a mieru narušeniaobžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená, než v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní trestnej činnosti bol už
opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, a to aj v ústave so stredným stupňom stráženia.

Keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, krajský súd postupom podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. zrušil výroky o treste v rozhodnutiach uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku a súčasne
zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o náhrade škody poškodenému T. F. krajský
súd potom rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému T. F.kodu vo výške 1.136,45 Eur,
ktorá zodpovedá bodovému ohodnoteniu bolestného u poškodeného, avšak bez zranenia - otras mozgu
ľahkého stupňa.

Postupom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. potom krajský súd poškodeného T. F. odkázal so zvyškom jeho
nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Keďže výrok o náhrade škody, ktorým prvostupňový súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal
poškodenú Vojenskú zdravotnú poisťovňu, Praha 9, Česká republika s nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie, nebol odvolaním napadnutý, tento ostal v rozsudku prvostupňového súdu
nezmenený.

Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostipotomkrajskýsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.