Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202278
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114202278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne
zastúpeného: JUDr. Marek Hrouda, advokát so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice proti žalovanému:
O. F., nar. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou S. H., N. Y. Q. N. K., o
zaplatenie 215,62 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 215,62 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 14.08.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného

súdneho poplatku 16,50 € v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Hroudu do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 28.01.2014 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 215,62 €
spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste I. Č.. XX, XXX
XX K., na základe čoho mu bola vystavené faktúry, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil, preto si žalobca
nárok na jej zaplatenie uplatnil cestou súdu.

Vzhľadom na to, že sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd mu v

zmysle § 29 O.s.p. na zastupovanie v konaní ustanovil za opatrovníka zamestnanca OS Prešov.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 115 a ods.2 O.s.p. (Pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.), nakoľko vo veci ide podľa § 200ea ods.1 O.s.p. o
drobný spor (Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor.).

Súd vo veci rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom prihliadal aj
na vyjadrenia účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:Žalovaný bol odberateľom elektrickej energie od žalobcu v odbernom mieste I. Č..XX, XXX XX K., na
základe Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti č. 1125932 zo dňa 01.12.2010.

Žalobca vyúčtoval žalovanému odber elektrickej energie nasledujúcimi faktúrami:

- č. 7210116510, na sumu 87,20 €, za fakturačné obdobie 08.02.2011 - 01.02.2012, so splatnosťou dňa
31.03.2012,

- č. 7214103868, na sumu 128,42 €, za fakturačné obdobie 02.02.2012 - 30.04.2012, so splatnosťou
dňa 05.06.2012.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 2 písm.b) bod 23 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon) koncovým odberateľom

elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje
elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 20 ods.1 zákona odberateľ elektriny v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitných predpisov má právo pri dodávke elektriny uzatvoriť s dodávateľom elektriny zmluvu o
dodávke elektriny, ktorá musí obsahovať popri inom aj rozsah dodávky elektriny a s týmito dodávkami

súvisiacich služieb a rovnako má právo na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny a
s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny formou s dodávateľom dohodnutých
preddavkovýchplatieb;priurčenívýškytýchtopreddavkovýchplatiebdodávateľelektrinyzohľadnívýšku
preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho obdobia.

Podľa§20ods.7zákonadodávateľelektrinyjepovinnýriadneaúplneinformovaťnavyhotovenejfaktúre

odberateľa elektriny v domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny vrátane ich
číselného vyjadrenia.

V konaní je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom
hlavnou povinnosťou žalobcu bolo dodávať žalovanému elektrickú energiu do dohodnutého odberného
miesta a hlavnou povinnosťou žalovaného bolo za túto elektrickú energiu žalobcovi zaplatiť.

Po preskúmaní Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť súd konštatuje, že táto neobsahuje
ustanovenia o splatnosti tzv. vyúčtovacích faktúr a teda o splatnosti z nich plynúcich nedoplatkov alebo
preplatkov. Takýto údaj neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky.

Z uvedených zmluvných ustanovení vyplýva, že čas splatnosti tzv. vyúčtovacích faktúr dohodnutý nebol.
Je teda zrejmé, že ich splatnosť treba posudzovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Požiadaním v prejednávanej veci
by mohlo byť doručenie faktúry alebo upomienky žalovanému.

Keďže doručenie faktúry žalovanému a ani doručenie upomienky nebolo súdu preukázané, považoval
tento za deň výzvy na zaplatenie v súlade s konštantnou judikatúrou deň doručenia žaloby žalovanému,

resp. jeho zástupcovi - opatrovníkovi. K tomu došlo dňa 12.08.2014, žalovaný tak mal plniť dňa
13.08.2014 a nasledujúcim dňom, teda dňom 14.08.2014 sa dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Vzhľadom na deň omeškania je výška úrokov z omeškania 5,15% ročne (základná sadzba ECB ku
dňu 14.08.2014 - 0,15% ročne). Vzhľadom na určenie dňa splatnosti žalobou uplatneného nároku, súd
žalobu v časti požadujúcej úroky z omeškania pred dňom 14.08.2014 a nad výšku 5,15% ročne zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.3 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní takmer plne

úspešnému žalobcovi. Za účelné trovy konania považoval súd iba zaplatený súdny poplatok v sume
16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania

v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník

má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo

o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda

ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov

žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum
jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu. Vyplňovanie
týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenieje ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej

pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami
prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať

advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Súd má za to, že trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci neboli vynaložené účelne, nakoľko

ide o žalobu administratívneho charakteru nevyžadujúcu osobitné odborné znalosti, keďže ide o žalobu
podávanú hromadne a rozlišovanú iba osobou žalovaného a výškou pohľadávky.

Na záver je ešte potrebné dodať, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním (čo
vyplýva aj zo samotného spisu), ktorí sú nepochybne v rámci svojej práce oprávnení a schopní žalobu
ako bola podaná v tejto veci napísať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Prešov (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).