Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/371/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213934
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112213934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: F. V., J..
Č., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. X, XXX XX B., Š. H. Q., proti odporcovi: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XX,
XXX XX B., Š. H. Q., zastúpený opatrovníčkou Janou Krištofíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Bratislava III, so sídlom Námestie Biely Kríž 7, 836 07 Bratislava, o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
30.04.2014, č.k. 1P/107/2012-72, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, v ktorom sa domáhala uložiť
odporcovi povinnosť platiť jej s účinnosťou od 1.7.2012 príspevok na výživu rozvedenej manželky vo
výške 300 euro mesačne a odporcovi s použitím § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 72 ods.1,2,3, § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, kedy po vyhodnotení
skutkového stavu dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky. Po vykonanom dokazovaní
súd prvého stupňa nezistil na strane navrhovateľky také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
oprávnenosť navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela z dôvodu, že nie
je schopná sama sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu

rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti
vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo
zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný
záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. V posudzovanom prípade mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že Sociálna poisťovňa navrhovateľke v období od 01.10.2011 do 31.03.2012
vyplácala dávku v nezamestnanosti vo výške XXX,XX euro . Dňa 16.02.2012 navrhovateľka podala

žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v zmysle zákona č.599/2003 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte pomoci v hmotnej núdzi.
Rozhodnutím Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 22.06.2012 bola navrhovateľka uznaná
za občana v hmotnej núdzi, ktorá spĺňala nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola jej preddavkovo
priznaná dávka a príspevky v sume XX,XX euro mesačne od 01.05.2012. Od novembra 2013 je
navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti T. Q..J..H.., s príjmom vo výške XXX euro netto mesačne.Pri rozhodovaní o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela súd prvého stupňa zo zákona
obligatórne prihliadal aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, ako aj na obdobie
počas ktorého manželia nežili v spoločnej domácnosti ( v danom prípade viac ako 20 rokov). Z

vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka nie je v kontakte s bývalým manželom,
ktorý žije vo Veľkej Británii a nemá vedomosť o jeho aktuálnom pobyte. Vzhľadom na všetky zistené
skutočnosti návrh navrhovateľky zamietol, jej tvrdenia považoval za nedôvodné rovnako ako samotný
návrh na začatie konania. Z vyjadrení navrhovateľky totiž vyplynulo, že dôvodom na podanie návrhu
bol pokyn referentky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a nie navrhovateľkou preukázané

skutočnosti, ktoré má na mysli Zákon o rodine v citovanom § 72.

Súd prvého stupňa napokon konštatoval, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť aj z dôvodu,
že priznanie výživného v súlade s uplatneným návrhom by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine. Pri tejto úvahe prihliadol k tomu, že navrhovateľka a odporca už viac
ako 20 rokov nežijú ako manželia, navrhovateľka nemá žiadne informácie o živote a pobyte odporcu a
dôvodom rozvodu manželstva bola skutočnosť, že manželstvo účastníkov bolo po dlhoročnom odlúčení

iba formálnym zväzkom.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka konštatujúc, že podanie návrhu bolo
podmienené pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie hmotných
dávok,ktoréjejvysvetlili,žejenutnétrvaťnaodvolaníonávrhuourčeniepríspevkunavýživurozvedenej
manželky. Hmotné dávky by bola v prípade nepokračovania v konaní na určenie príspevku na výživu

rozvedeného manžela nútená vrátiť.

Odporca, ktorému bol podľa § 29 ods.2,6, § 49 ods.7 O.s.p. na jeho zastupovanie v danom konaní
ustanovený opatrovník, sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Podľa § 72 ods. 1,2,3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,

ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že oprávneným pre priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela je podľa hore citovaných zákonných ustanovení bývalý manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností
na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata vdôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do
troch rokov veku, resp. staršieho dieťaťa vyžadujúceho si nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť
nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.

Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode
manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi ( hoci aj výrazne ) klesla životná úroveň oproti obdobiu
pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov
na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva . Ak súd zistí, že nie je objektívne
alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne

( pri súčasnom zohľadnení jeho majetkových pomerov ), potom posúdi, či je v možnostiach druhého
rozvedeného manžela prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného
zabezpečené v primeranej miere.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa z dokazovania vykonaného v
rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, sa odvolací súd zhoduje s úvahou súdu prvého stupňa,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre možné priznanie príspevku na výživu

rozvedeného manžela. Navrhovateľka v konaní nepreukázala základný predpoklad pre úspešné
uplatnenie nároku, a to okolnosť, že od 1.7.2012 nebola schopná sa sama živiť. Odvolací súd poukazuje
na to, že neschopnosť sa sama živiť nie je možné preukázať len okolnosťou, že navrhovateľke boli od
1.7.2012 poskytnuté dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX euro mesačne. V konaní navrhovateľka
nenavrhla vykonanie iných dôkazov, ktoré by smerovali k úvahe o možnom úplnom, resp. čiastočnom

vyhovení jej návrhu.

Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa i v tom, že v posudzovanom prípade by
priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela bolo v rozpore s dobrými mravmi ( § 75 ods.2
O.s.p.). Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z
ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne

akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne
v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a
mieste. Práve s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania o tom, že
manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.2.2011, č.k.
6 C/199/2010-13 potom, ako účastníci už v tom čase viac ako 13 rokov neviedli spoločnú domácnosť,

vzájomne sa nestýkali a každý z nich si už dlhoročne viedol svoj život ( spoločné deti nadobudli
plnoletosť v roku 1998 a 2002), je možné považovať návrh navrhovateľky za návrh priečiaci sa zásadám
uvedeným v § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o
trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.