Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Jana Gargulová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/228/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614213025.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu L. V. M.,
R.. K.. S.., R. R. Š. Č.. XX, L., A.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému E. P., X..
XX.X.XXXX, L. Š. XXX, Š., v konaní o zaplatenie 223,95 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval zaplatenia sumy 223,95 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania s odôvodnením, žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Zároveň sa zaviazal
riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Svoju
povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby neplnil, a preto žalobcovi vznikol nárok na
zaplateniezmluvnejpokutydohodnutejvdodatkukzmluveopripojení.Porušeniepovinnostížalovaného
spočíva v neuhrádzaní ceny za poskytnuté služby resp. uhrádzaní len časti a v porušení povinnosti
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Skutočnosť, že ide o zmluvnú pokutu žalobca
neuvádza priamo v zmluve, ale vyplýva to z predmetnej faktúry č. 7106595624 splatnej dňa 25.7.2011,
v ktorej si zmluvnú pokutu vyčíslil sumou 248,95 eur.
Pred pojednávaním žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým odôvodňoval nárok na priznanie
zmluvnej pokuty. Poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale
zabezpečuje benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca žalovanému, a to telekomunikačné
zariadenie Samsung S5230 za cenu 19 euro s DPH, pričom štandardná cena v čase uzavretia zmluvy
o pripojení bola 159 eur. Zároveň uviedol, že zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú (reparačnú)
t.j. že účelom dojednania o nej bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody a v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu pretože, že pod hrozbou majetkovej ujmy núti
dlžníka, aby včas a riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Žalovaný účastník mal možnosť ovplyvniť
výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym
predchodcom navrhovateľa vstúpi a to jednak možnosť výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy
akciového mobilného telefónu alebo zmluvou s kúpou akciového telefónu. Zmluvnú pokutu považuje za
primeranú v zmysle analógie iuris § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého sa
považujezaprimeranúsankciadovýškyposkytnutejhodnotypeňažnýchprostriedkov,pričomaksankcie
dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úroky zomeškania v zmysle tohto nariadenia. V prípade, ak by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená
skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do telefónneho zariadenia. Táto škoda by nebola
právnemu predchodcovi vznikla, pokiaľ by si žalovaný účastník plnil všetky záväzky vyplývajúce zo
zmluvypočascelejdobyviazanosti.Pretožiadal,abymusúdpriznalzmluvnúpokutuminimálnedovýšky
spôsobenej skutočnej škody, v tomto prípade do výšky dotácie na mobilný telefón, aj keď si žalobca
uplatňuje zmluvnú pokutu vo väčšej výške uvedenej v dodatku k zmluve o pripojení.
K návrhu doložil faktúru číslo XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.7.2011 na sumu 248,95 eur, Zmluvu o
pripojení FIX zo dňa 27.5.2008 s dodatkom zo dňa 21.6.2010 - tieto doklady sa v spise nachádzajú
na č.l. 3-16.
Účastníci ani ich zástupcovia sa na pojednávanie vo veci dňa 6.10.2014 nezúčastnili, doručenie
predvolania mal súd riadne preukázané, zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil z titulu
hospodárnosti konania, nežiadal o odročenie pojednávania a žalovaný predvolanie na pojednávanie
prevzal dňa 16.9.2014, no nedostavil sa a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku pojednával v ich neprítomnosti.
Z obsahu súdneho spisu má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť T-Mobile
Slovensko a.s. a žalovaný uzavreli dňa 27.5.2008 zmluvu o pripojení, na základe ktorej predchodca
žalobcu poskytoval žalovanému služby produktu Fix a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť
dohodnuté poplatky za poskytované služby a pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie kreditu. Podľa
dodatku k zmluve žalovaný obdržal mobilný telefón Samsung S5230 za cenu 19 euro s DPH, pričom
štandardná cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 159 eur. V dodatku bola dohodnutá doba
viazanosti 24 mesiacov a v tabuľke č. 1 je tiež uvedená výška zmluvnej pokuty 248,95 eur. Žalovaný
podľatvrdeniažalobcuriadneavčasnerealizovalpravidelnézmluvnédobíjanie.Tútopovinnosťzmluvne
dohodnutú porušil, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu SIM karty a pre porušenie povinností pravidelného
dobíjania a porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, mu bola vystavená faktúra
č. XXXXXXXXXX dňa 8.7.2011 na sumu dňa 248,95 eur, splatná 25.7.2011, pričom žalobca si v konaní
uplatnil voči žalovanému zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 223,95 €, zrejme z titulu čiastočnej úhrady
zo strany žalovaného.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané..
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je odôvodnený.
Žalovaný sa zmluvne zaviazal za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu riadne uhrádzať
faktúry a realizovať zmluvné dobíjanie, žalobca však nezdokladoval, či v skutočnosti v ktorom období a
v akej výške faktúry žalovaný neuhradil resp. nerealizoval zmluvné dobíjanie.
Zmluva o pripojení s jej dodatkom je bezpochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od
dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uvádza, že porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti žalobcom v
bode 1 písm. c) dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c)
všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho
predchodcu žalobcu má za následok vznik povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu zo strany žalovaného.
Z toho dodatku nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti
je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, keďže sa v ňom
uvádza pojem - akákoľvek povinnosť. Už vzhľadom k takejto formulácii má súd za to, že takto dojednaná
zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predchodca žalobcu dal žalovanému podpísať formulárovú zmluvu vrátane jej dodatku, do ktorej sa
údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť
alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcu, že žalovaný mal na výber a to zmluvu resp. dodatok podpísať alebo nepodpísať. Ak chcel
zmluvu uzavrieť, musel prijať podmienky právneho predchodcu žalobcu naviac v nečitateľnej forme.
Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav,
v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi
zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu.
Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen
vzhľadom na drobné písmo, akými sú všeobecné zmluvné podmienky, ale aj zmluva o pripojení a jej
dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých
obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd mal sám problém prečítať
hlavne dodatok zmluvy o pripojení, ktorý je písaný tak malým písmom, že pri čítaní museli byť použité
technické prostriedky (lupa), aby bolo možné dodatok zreteľne prečítať. V ďalšom súd poukazuje na
skutočnosť, že dohodnutými zmluvnými podmienkami zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej
doby viazanosti a to aj v prípade, ak by žalovaný porušil zmluvné podmienky v posledný deň doby
viazanosti. V tomto prípade by mal taktiež platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takú istú vysokú zmluvnúpokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, že by dlhoval veľmi nízku čiastku za služby
poskytované dodávateľom služieb resp. by porušil povinnosť pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie
tesne pred koncom viazanosti zmluvy o pripojení a jej dodatku.
Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a
neplatnosťzmluvnejpodmienkyspoločnostiSlovakTelekom(predtýmT-MobileSlovenskoa.s.),ktorása
týka práve zmluvnej pokuty (rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/31/2012, rozsudok Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 5C/39/2013, 13C/183/2013, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/400/2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/181/2013, rozsudok Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 10C/16/2014, Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/45/2014 a ďalšie).
V danej veci prichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
účinného od 1.3.2010. Tiež je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Za týchto okolností nie je možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie žalovanej
sumy z dôvodu zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie by malo vyplývať z príslušných ustanovení zmluvy o
pripojeníadodatku,pričomzmluvnédojednaniazodpovedajúobsahuzmluvnýchdojednanívkonaniach,
v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o ich neprípustnosti.
Žalobca písomným podaním doručeným súdu pred pojednávaním nežiadal pripustiť zmenu žalobného
návrhu, avšak v bode 7 tohto vyjadrenia uvádza, že jeho právnemu predchodcovi preukázateľne vznikla
škoda do výšky dotácie časti ceny mobilného telefónu pri jeho kúpe, ktorý bol poskytnutý žalovanému v
nižšej cene, ako bola štandardná cena takéhoto telefónu v čase uzavretia zmluvy. Súd podanie nemohol
hodnotiť ako zmenu alebo rozšírenie žaloby, ani ako eventuálny alebo alternatívny petit, keďže naďalej
sanavrhovateľdomáhalúhradyzmluvnejpokuty.Súdpoukazujenato,ženazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok bola žalobcovi pod ref. č. 9001254114 postúpená pohľadávka voči žalovanému a to len
pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pokiaľ by súd návrh žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu škody, je potrebné dodať, že
predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú
povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j.
peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku.
Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa
podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia) a z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových
povinností.Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
ustanovenia.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody, súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal
existenciu pojmových znakov škody a preto sa v tomto smere dostal do dôkaznej núdze. Súd preto jeho
nárok i z týchto dôvodov ako neopodstatnený zamietol.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako návrh nedôvodný
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznal. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovanej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.