Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/464/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207205032
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7207205032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcu : X.. Q. I., nar. XX.X.XXXX, D. J., N.
Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, Advokátska kancelária, Košice, Tichá č. 18, proti
žalovanému: Mestská časť Košice - Nad jazerom, Košice, Textilná č. 6, zast. advokátom JUDr. Jánom
Mikuľakom, Advokátska kancelária, Košice, Františkánska 5, o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 30C/40/2007-487 z 28.2.2013
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že skončenie pracovného pomeru dané
žalovaným žalobcovi na základe prípisu z 1.3.2007, ktoré žalobca prevzal 2.3.2007 formou okamžitého
skončenia je neplatné. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal a vyslovil, že štát nemá právo na
náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 1.12.2003 žalobca vykonával pre žalovaného druh práce - zabezpečovanie chodu a
údržby informačného systému; pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou
3 mesiace.

Z poverenia zodpovednej osoby z 29.9.2005 zistil, že žalobca bol poverený v zmysle § 19 ods. 2 zákona

č.428/2002Z.z.oochraneosobnýchúdajov,akoosoba zodpovedázavýkondohľadunaddodržiavaním
zákonných ustanovení pri spracovaní osobných údajov v informačnom systéme správ a komunikačných
technológii loginy (generovanie loginov - účtov) prevádzkovanom v MČ Košice - Nad jazerom, jeho
základné povinnosti boli definované s poukazom na § 19 ods. 2 cit. zák.. Medzi jeho povinnosti v zmysle
§ 4 cit. zák. patrilo posúdenie pred začatím spracovania osobných údajov v informačnom systéme, či ich
spracúvaním nevzniká nebezpečenstvo narušenia práv a slobôd dotknutých osôb, zistenie porušenia
práv a slobôd dotknutých osôb pred začatím spracovania alebo porušenia zákonných ustanovení v

priebehu spracovania osobných údajov bol žalobca povinný písomne oznámiť, ak prevádzkovateľ IS
po upozornení bezodkladne vykonal nápravu, mal to oznámiť úradu na ochranu osobných údajov v
Bratislave.Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný listom z 1.3.2007 rozviazal so žalobcom pracovný pomer
okamžitýmskončenímpracovnéhopomerupodľa§68ods.1písm.b/ZPzdôvoduzávažnéhoporušenia
pracovných povinností zistených 8.2.2007. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zistil, že

žalobca bol neschopný práce od 19.2.2007. Žalobca žalovanému listom z 19.3.2007 oznámil, že trvá
na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, doplneného v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/1/2010, prihliadajúc predovšetkým na výsledky znaleckého dokazovania
a to zo znaleckého posudku podaného Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky Fakulty

elektrotechniky a informatiky Slovenskej univerzity v Bratislave (ďalej len znalecký ústav) s poukazom
na ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP v znení platnom a účinnom do 31.8.2007, § 70 ZP, § 74 ZP.
§ 77 ZP s prihliadnutím na čl. 6 práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru podľa
Pracovného poriadku žalovaného, § 15 ods. 1,2 zák. č. 428/2002 Z.z. a § 19 ods. 1 cit. zák. mal
za preukázané, že žalobcovi vznikol dňa 1.12.2003 pracovný pomer trvajúci aj v čase, kedy mu bolo
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca vykonával u žalovaného druh práce -

zabezpečenie chodu a údržby informačného systému, naposledy do 12.2.2007. Dňa 2.3.2007 mu
bolo doručené skončenie pracovného pomeru, pričom žalovaný prerokoval skončenie pracovného
pomeru so závodným výborom dňa 20.2.2007. Pokiaľ žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uviedol závažné porušenie povinností spočívajúce v tom, že žalobca nezabezpečil
ochranu osobných údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti funkčnosti

a spoľahlivosti bezpečnostného systému prevádzkovateľa - žalovaného, súd prvého stupňa mal
preukázané, že zo strany žalobcu, ako zamestnanca, zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcich z
pracovného pomeru, po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností, dosiahlo intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k závažnému porušeniu pracovných povinností žalobcu,
ktorý nemal zabezpečiť ochranu osobných údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu

bezpečnosti funkčnosti a spoľahlivosti bezpečnostného systému prevádzkovateľa - žalovaného, v celom
rozsahu poukázal na vykonané kontrolné znalecké dokazovanie a závery tohto kontrolného znaleckého
dokazovania, z ktorých je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k nezabezpečeniu ochrany osobných
údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti, funkčnosti a spoľahlivosti
bezpečnostného systému prevádzkovateľa - žalovaného. Konštatoval, že zo záverov kontrolného

znaleckého dokazovania jednoznačným spôsobom vyplýva to, že v prevádzkovanej sieti žalovaného
existovalo veľa možností neoprávneného vstupu do počítača, formálne definované pravidlá v skutočne
prevádzkovanej sieti administrátorom informačného systému absentovali. Zo záverov kontrolného
znaleckého dokazovania vyplynulo, že u žalovaného nebol dodržaný ani základný stupeň ochrany.
Bezpečnosť prevádzkovaných systémov podľa bezpečnostného projektu platného v danom období, s

použitými operačnými systémami od 11.7.2006 nebolo možné dosiahnuť.

Ohľadom ďalšieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru - závažného porušenia
pracovných povinností spočívajúcich v tom, že žalovaný (správne žalobca) mal používať pracovné
prostriedky žalovaného na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa, dospel k záveru, že takéto
konanie žalobcu nebolo jednoznačne preukázané a aj v prípade, ak by došlo k porušeniu týchto

pracovných povinností, mal za to, že nejde o závažné porušenie pracovných povinností, pretože
nedosahuje taký stupeň intenzity, aby bolo právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamietol, pretože žalobca nezabezpečil ochranu osobných údajov a dát po technickej stránke,

čímdošlokohrozeniubezpečnosti,funkčnostiaspoľahlivostibezpečnostnéhosystémuprevádzkovateľa
- žalovaného, ktoré konanie samo osebe (po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností) dosiahlo
intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo je nevyhnutným predpokladom okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, by

síce patrila náhrada trov konania, avšak prihliadajúc na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach na strane žalovaného, úspešnému žalovanému náhradu trovkonania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach na strane žalovaného
(správne žalobcu) sú dané tým, že je v súčasnosti poberateľom predčasného starobného dôchodku,
ktorý predstavuje jeho jediný príjem, zároveň prispieva na výživu nezaopatreného dieťaťa, nakoľko

matka dieťaťa nie je zamestnaná, okrem prídavkov na deti nemá žiadny príjem, poskytuje jej aj finančnú
podporu na chod jej domácnosti, na základe čoho bol uznesením z 5.12.2001 oslobodený od platenia
súdnychpoplatkov.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaspočívajúcevokolnostiachvecipodľazáverusúdu
prvého stupňa sú dané tým, že žalobca podal žalobu, išlo o pracovnoprávny nárok, kedy rozhodnutie
súdu výlučne záviselo od posúdenia odborných znalostí zo strany znalcov, resp. znaleckého ústavu.

Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania štátu nepriznal z dôvodu, že žalobca bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca a žalovaný.

Žalobca odvolaním napadol rozsudok vo veci samej. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/,c/,d/
O.s.p.. Poukázal na to, že súd prvého stupňa, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, v plnej miere

vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku. Nebral do úvahy námietky, že ten istý súd
už raz rozhodol presne opačne a rozhodol v prospech žalujúcej strany. Pri svojom predchádzajúcom
rozhodnutí sa opieral o závery iného znaleckého posudku. Mal za to, že ide o zásadný rozpor,
ktorý kvôli správnemu rozhodnutiu vo veci bolo potrebné riešiť. Prvostupňový súd sa tomuto rozporu
vôbec nevenoval. Dokazovacie konanie vyhlásil za ukončené a vo veci rozhodol. Súd nevyvinul

žiadnu aktivitu smerujúcu k vyriešeniu tohto sporu. Žalujúca strana predložila niekoľko možnosti
ako vyjasniť danú situáciu. Súd na tieto návrhy nereagoval. V danom prípade podľa neho ide o
diametrálne odlišný názor dvoch znalcov na tú istú vec, čo v prípade posudzovania technickej veci je
nemožné. Zdôrazňoval, že vo svojich podaniach aj na pojednávaniach upozorňoval na tento rozpor,
predkladal návrhy na jeho vyjasnenie, no bezvýsledne. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, nereagoval na ním predkladané návrhy. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku
vypracovaného znaleckým ústavom z dôvodov uvedených v spise. Poukazujúc na dôvody výpovede
(správne okamžitého skončenia pracovného pomeru) konštatoval, že žalovaný v dôvodoch okamžitého
zrušenia pracovného pomeru uvádzal dva dôvody, voči druhému nemal námietky a rozobral text týkajúci
sa prvého dôvodu. Napokon uvádzal dôvody nesúhlasu so závermi znaleckého posudku vypracovaného

znaleckým ústavom poukazujúc na to, že v prvej časti znaleckého posudku je konštatované, že „nie
je možné simulovať stav a vytvoriť si obraz počítačovej siete MÚ v predmetnom období“, že zo
znaleckého posudku vyplýva, že k simulácii siete znalecký ústav pristúpil s inštaláciou CD média
dodaného Magistrátom mesta Košice a operačným systémom dodaným mu mestským úradom. Bol
toho názoru, že skutočnosti uvedené na strane 47 až 55 znaleckého posudku sú jediné, na základe

ktorých znalec urobil svoj záver v tejto kľúčovej otázke sporu opierajúc sa o vyjadrenia svedka, ktorý
vzhľadom na jeho vek v čase konania sa udalosti, je v tejto veci právne nespôsobilý. Okrem toho ako syn
starostky je svedok zaujatý. Vyslovil stanovisko, že spracovateľovi znaleckého posudku sa nepodarilo
simulovať stav siete na miestnom úrade v predmetnom období a napriek tomu si dovolil jednoznačne
odpovedať na otázky súdu, a to v jeho neprospech. Pri štylizácii svojich odpovedí sa opieral o dohady

a nepotvrdené informácie. Preto nesúhlasil so závermi znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov
podľa neho súd prvého stupňa dospel na základe výsledkov kontrolného znaleckého dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. V tejto
časti navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazujúc na to, že pri aplikácii ust. § 150 O.s.p.,
ktoré v danom prípade súd prvého stupňa použil, sú hranice sudcovskej úvahy dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku
zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Toto ustanovenie
možno aplikovať iba vo výnimočnom prípade, ktorý musí byť náležite odôvodnený. Nesúhlasil s názorom

súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením dôvodov osobitného zreteľa poukazujúc na to, že ide o dôvody,
ktoré sú totožné s dôvodmi oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak pri rozhodovaní oslobodenia od
súdnych poplatkov nedochádza zároveň aj k zbaveniu zodpovednosti za výsledok sporového konania.Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, podľa ktorého dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v okolnostiach veci sú dané tým, že žalobca podal žalobu a išlo o pracovnoprávny nárok,
kedy rozhodnutie súdu výlučne záviselo od posúdenia odborných znalostí. Súd prvého stupňa sa

vôbec nezaoberal dôvodmi podania žaloby žalobcu, ktorý mal znalosti a všetky možnosti posúdiť
prípadný úspech alebo neúspech v konaní. Súd prvého stupňa podľa názoru žalovaného nedostatočne
odôvodnil, v ktorých okolnostiach na strane žalobcu videl dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu
§ 150 O.s.p.. Svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy. Namietal, že nepriznaním náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania

je tento všetky náklady súvisiace s konaním povinný znášať sám s tým, že sa jedná o mestskú
časť, ktorá hospodári s verejnými prostriedkami, takže došlo k úhrade doteraz vzniknutých nákladov
prostredníctvom žalovaného aj samotnými obyvateľmi mestskej časti, ktorých osobné údaje boli v
dôsledku konania žalobcu ohrozené, ako sa to preukázalo v konaní. S poukázaním na uvedené podľa
jeho záveru nemožno zistiť správnosť rozhodnutia konajúceho prvostupňového súdu, keďže tento
sa obmedzil len na konštatovanie bez vysvetlenia týchto záverov. Uplatnil si nárok na náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
ako vecne správny potvrdiť. V časti výroku o trovách konania poukazoval na dôvody uvádzané v
odvolaní. Nesúhlasil s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v odvolaní, ktorými poukazoval na vady
znaleckého posudku podaného znaleckým ústavom a na diametrálnu odlišnosť znaleckých posudkov

podávaných v tomto konaní. Poukazoval na dôvody zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 2Co/1/2010. Zdôrazňoval, že znalecký posudok vypracovaný znalcom A.. X.. N.. Z., P.. nesplnil
účel, ktorý sa jeho vypracovaním sledoval, že znalecký ústav vo vypracovanom znaleckom posudku
zodpovedal na položené otázky a poskytol vyčerpávajúce odpovede na položené otázky.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto
dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva :

Žalobca svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/,c/, d/ O.s.p., t.j.,
že v konaní má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno

podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade žalobca svoje odvolanie odôvodňuje týmto odvolacím dôvodom. V odvolaní však
neuvádza žiadne porušenie procesných predpisov zo strany súdu prvého stupňa, ktoré mohlo mať vplyv
na výrok napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd takéto pochybenie súdom prvého stupňa ani nezistil,

preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím

dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní ento odvolací dôvod, musí
súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významnéskutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené v konaní už v konaní
pred súdom prvého stupňa.

V danom prípade žalobca v odvolaní nielenže neoznačil dôkaz, hoci bol ním v konaní pred súdom prvého
stupňanavrhovaný,súdprvéhostupňanevykonal,aleanineuviedolprávnevýznamnéskutočnosti,ktoré
hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval. Preto ani tento odvolací dôvod nie je daný. Vyššie
uvedený odvolací dôvod žalobca odôvodňoval skutočnosťou, že súd prvého stupňa nevyvinul žiadnu
aktivitu k vyriešeniu sporu, i keď v konaní boli podané dva diametrálne znalecké posudky. Uvedenú

námietku odvolací súd považuje za nenáležitú, pretože ide o sporové konanie, v ktorom v súlade s § 79
ods. 1 O.s.p. a § 101 ods. 1 O.s.p. je dôkazné bremeno na účastníkoch konania.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že ani z hľadiska tohto uplatneného odvolacieho dôvodu odvolanie
žalobcu nemožno považovať za dôvodné, pretože skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú

vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov vyplynuli, alebo vyšli počas konania najavo. Neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

V danom prípade žalobca uvedený odvolací dôvod opieral o svoje námietky voči záverom znaleckého
posudku, ktoré boli totožné s odvolacími námietkami, ktoré vzniesol voči znaleckému posudku po jeho

podaní. S týmito námietkami sa vyporiadal súd prvého stupňa. Podľa záveru odvolacieho súdu uvedené
námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku podávaného znaleckým
ústavom - Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky FEI, pretože samotná skutočnosť, že
znalec A..X.. N. Z., P.. v závere svojho znaleckého posudku skonštatoval, že nemôže zodpovedať na
otázky uvedené v uznesení súdu prvého stupňa o ustanovení znalca, sama osebe nie je spôsobilá

spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku podaného znaleckým ústavom, ktorý na otázky
súdu zodpovedal na základe simulácie stavu siete žalovaného. Navyše posudok znalca A.. X.. N.
Z. P.. nemožno považovať za dôkaz, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré týmto znaleckým posudkom
mali byť zistené, lebo ním neboli zodpovedané otázky uložené v uznesení o nariadení znaleckého
dokazovania, takže výsledky hodnotenia tohto dôkazu neumožnili súdu prvého stupňa prijať ani záver

o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenia uvádzaného v okamžitom skončení pracovného pomeru o
závažnom porušení pracovných povinností žalobcom.

Vzhľadom na vyššie uvádzané, nemožno znalecký posudok podávaný znalecký ústavom hodnotiť
ako kontrolný znalecký posudok a ani ho nemožno považovať za posudok diametrálne odlišný od
znaleckého posudku podávaného znalcom A.. X.. N. Z., P.. Žalobca v odvolacích námietkach neuviedol

žiadny relevantný dôvod, ktorým spochybňoval správnosť záverov znaleckého posudku podávaného
znaleckým ústavom, ku ktorým dospel na základe simulácie stavu siete vychádzajúc z podkladov
z Magistrátu mesta Košice a operačného systému dodaného žalovaným, keďže pôvodná sieť
žalovaného už neexistovala, lebo bol presťahovaný. Žalobca vo svojich námietkach iba konštatoval,
že inštaláciou operačných systémov, ktoré použil znalecký ústav pri podávaní znaleckého posudku

sa nedosiahne simulácia stavu siete u žalovaného v predmetnom období (stav v čase okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobcom).

Žalobca síce namietal, že znalecký ústav pri podávaní znaleckého posudku vychádzal z vyjadrenia
svedka, ktorý vzhľadom na jeho vek a príbuzenský vzťah k starostke žalovaného je svedkom zaujatým,nehodnoverným a právne nespôsobilým, uvedenú námietku však nemožno považovať za dôvodnú,
pretože,akotovyplývazobsahuspisu,spracovateľznaleckéhoposudkusaopieraloskutočnostizistené
pri znaleckých šetreniach z výpovedí viacerých svedkov a vyšetrovacieho spisu, teda nie iba z výpovede

žalobcom spochybneného svedka. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z ust. § 126 O.s.p.
nevyplýva, že svedeckú výpoveď nemôže podávať aj maloletá osoba. Jediným obmedzením v tomto
smere je, že môže ísť iba o fyzickú osobu, keďže ide o osobu, ktorá vypovedá o skutočnostiach, ktoré
vnímala svojimi zmyslami.

Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadať ani na túto odvolaciu námietku.

Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať.

V sporovom konaní (ako je to v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitné zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o ustanovenie

výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť na
zvláštnosti konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl tak v okolnostiach
prípadu, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konaniam, resp. žalobcu. Dôvody uvádzané súdom

prvého stupňa ako dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach veci, t.j. skutočnosť,
že ide o pracovnoprávny nárok, nemožno hodnotiť ako výnimočnosť daného prípadu. Ani skutočnosť,
že rozhodnutie výlučne záviselo od posúdenia odborných znalostí zo strany znalcov, nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Za správny však odvolací súd
považuje záver súdu prvého stupňa o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich

v okolnostiach na strane žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že majetkové, sociálne a osobné
pomery žalobcu sú nepriaznivé. Tieto okolnosti aj odvolací súd hodnotí ako dôvody hodné osobitného
zreteľa. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že boli aj dôvodmi pre priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov. Navyše z obsahu spisu možno konštatovať aj nepriaznivý zdravotný stav žalobcu
(vyplývajúci z prepúšťacej správy Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb). Podľa

názoru odvolacieho súdu možno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy konania, ktoré mu
v súvislosti s predmetným konaním vznikli, hradil sám napriek tomu, že ide o účastníka konania, ktorý
hospodári s verejnými prostriedkami. Okolnosť, že žalobca sa svojho nároku domáhal súdnou cestou
v súlade so zákonom, nemožno hodnotiť ako okolnosť, ktorá by vylučovala použitie ust. § 150 ods. 1
O.s.p., pretože ako už bolo uvádzané, žalobca postupoval v súlade so zákonom a domáhal sa svojho

nároku spôsobom, ktorý je zákonom upravený.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1
O.s.p.. V danom prípade žalovaný bol neúspešný iba v nepatrnej časti, keďže bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, správnosť ktorého v odvolaní namietal. Preto by v
danom prípade prichádzalo do úvahy použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd však dospel k
záveru, že vzhľadom na, už vyššie uvádzané nepriaznivé osobné, majetkové, sociálne a zdravotné
pomery žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho
konania úspešnému žalovanému. Odvolací súd dospel k záveru, že priznanie náhrady trov odvolacieho

konania žalovanému by u žalobcu malo dopad na jeho základné sociálne postavenie, bolo by vážnym
zásahom aj do jeho majetkových pomerov a malo by vplyv na celkovú kvalitu jeho života.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.