Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/136/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711213482
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5711213482.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: P. P., nar. X. X.
XXXX, bytom O. XX, zastúpenej Fons iuris s.r.o. so sídlom Bratislava, Kominárska 2, 4, IČO: 47 240
318 proti odporcovi: MUDr. H. P., nar. XX. X. XXXX, bytom P. F. XX, O., T. XX, Írsko, zastúpenému JUDr.
Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom W., I. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
9C/202/2011-242 zo dňa 5. 12. 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
určenia, že nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Martin na LV č. XXXX, a to byt č. 6 vo vchode
č. 1 bytového domu na ul. P. M. XXX so súpisným č. XXXX na parcele 1911/19 s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a s podielom k pozemku v podiele 1/54, zapísané na
odporcu, tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V čase podania návrhu manželstvo existovalo,
viedlo sa rozvodové konanie. Prvostupňový súd zamietnutie návrhu zdôvodnil s poukazom na ust.
§ 80 písm. c/ O.s.p., ako aj ust. § 143 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že v priebehu
konania došlo k zmene pomerov, keď manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené. Týmto dňom
došlo k zániku BSM. Na rozhodnutie vo veci a podanie žaloby tak chýba naliehavý právny záujem,
nakoľko po zániku BSM je možné v rámci vyporiadania riešiť aj otázku, či predmetná nehnuteľnosť je
predmetom vyporiadania BSM. Navyše platí zákonná domnienka, že po dobu trvania manželstva všetky
veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do BSM, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej
úprave zodpovedá formálny zápis v štátom vedenom registri. Pokiaľ odporca nadobudol predmetnú
nehnuteľnosť, tak ako tvrdí, z darovaných finančných prostriedkov a nepatrí do BSM, vzťahuje sa na ňu
ust. § 143 Občianskeho zákonníka.
Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, podala prostredníctvom zástupcu
odvolanie navrhovateľka. Podľa jej názoru došlo k porušeniu realizácie jej procesných práv, keď súd
v rozpore s ust. § 118 ods. 2 zvolil iný postup, hoci pôvodne deklaroval, že rozhodne vo veci samej
v prípade, ak nebudú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žaloba nakoniec bola zamietnutá
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, hoci okresný súd výslovne túto otázku neposudzoval.
Podľa odvolateľa jednoznačne je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby, navyše súd vykonal
rozsiahle dokazovanie, kde bolo dostatočne preukázané skutkové tvrdenie navrhovateľky, pričom súd
by mal prihliadať aj na hospodárnosť a efektívnosť konania, keď už v takomto rozsahu bolo vykonané
dokazovanie. Zamietnuť žalobu nebolo na mieste. Samotné konanie trvalo vyše 2 rokov od podania
návrhu a medzitým došlo k rozvodu manželstva a jeho právoplatnosti. Prieťahy v konaní však zavinil
najmä odporca. Zrejme to bolo zámerom odporcu, aby prvostupňový súd v tejto veci nerozhodol, kým
nebude právoplatne rozhodnuté o rozvode. Nie je správna argumentácia prvostupňového súdu ani v
tom, že predmetný spor možno vyriešiť v konaní o vyporiadanie BSM. Toto konanie sa nemusí ani
začať v prípade, že by súd určil, že nehnuteľnosť patrí do BSM. Konanie o vyporiadanie BSM nie
je konaním alebo žalobou na plnenie, ktorá má vždy prednosť pred určovacou žalobou, ale práve
z jej špecifickosti vychádza skutočnosť, že ku konaniu v tomto smere by vôbec nemuselo dôjsť.
Súd výnimočne môže pripustiť určovaciu žalobu aj tam, kde je možné žalovať priamo na plnenie
povinnosti. V tomto prípade má odvolateľka za to, že naliehavý právny záujem je daný a predmetné
riešenie otázky by vyriešilo aj spor o vyporiadanie BSM. Odvolateľka poukazovala aj na judikatúru, v
zmysle ktorej navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom)
nehnuteľnosti vždy vtedy, ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo
rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Nesprávne
posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená vo svojich
dôsledkoch odopretie súdnej ochrany, a teda popretie samej podstaty základného práva na súdnu
ochranu. Dôležitou skutočnosťou je to, že aj v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností zapísaný práve
odporca a zamietnutím žaloby by tak mohlo dôjsť k ohrozeniu skutočnosťou, že predmetnú nehnuteľnosť
scudzí. Podľa odvolateľky tak prvostupňový súd rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení
veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vrátil na konanie súdu prvého stupňa, prípadne zmenil a žalobe v plnej
miere vyhovel.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že
navrhovateľka sa domáhala určovacou žalobou určenia spoluvlastníctva k bytu č. 6 vo vchode č. 1
bytového domu na ul. P. M. v P., a tým súvisiaceho spoluvlastníctva spoločných častí a zariadení domu,
resp. pozemku a určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM. V čase podania návrhu manželstvo účastníkov
existovalo. Navrhovateľka poukazovala na to, že predmetný byt bol zakúpený za trvania manželstva,
pričom na kúpu predmetného bytu boli použité spoločné finančné prostriedky s čiastočným finančným
prispením otca navrhovateľky. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C/11/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/267/2012 bolo manželstvo účastníkov dňom 16. 5.
2013 právoplatne rozvedené, tým došlo k zániku BSM. Prvostupňový súd tak podanie žaloby posudzoval
s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala svojho práva určovacou žalobou v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p.. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru, má miesto tam, kde je možné jej pomocou
eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k príslušnej náprave nemožno dospieť
inak alebo keď účinnejšie, než iné procesné prostriedky vystihuje obsah a povahu daného právneho
vzťahu a práve jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu predstavujúcu určitý právny rámec, ktorý
je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Určovacia žaloba má najmä preventívny charakter. Uvedené
funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.
Závery o tom sú spojené nielen so žalobou, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa navrhovateľ
žalobou domáha. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnom prípade o takto predpokladanú
situáciu nejde. Dôvody, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva, nie sú osvedčením naliehavého právneho
záujmu. Je nepochybné, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu došlo k zániku BSM účastníkov.
Odvolací súd má za to, že postupom prvostupňového súdu, ktorý posudzoval naliehavý právny záujem,
nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, neboli porušené základné procesné práva účastníka, ani mu
rozhodnutím súdu nebola odopretá súdna ochrana. BSM účastníkov zaniklo, preto nie je dôvod za tohto
skutkového stavu určovať, či konkrétna vec patrí do BSM. V prípade, že by súd aj žalobe vyhovel,
nevyrieši to otázku vyporiadania majetku, nakoľko aj pri veci patriacej do BSM sa zohľadňuje, ktorým z
manželov a za čo bola získaná (či zo spoločných alebo výlučných finančných prostriedkov). Z uvedených
dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.