Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710010764
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5710010764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.

Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. októbra 2014 v Žiline,
o odvolaní prokurátora a obžalovanej H. Y. proti rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/89/2010
zo dňa 8.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 2T/89/2010-1109 zo
dňa 8.4.2014 z r u š u j e v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanú H. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y., M. R. Y. XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 21.12.2012 na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad
nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. obžalovanej u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanej u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uznal obžalovanú H. Y. za vinnú v bode 1/ až 29/ z
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a v bode 30/ až 37/ z

pokračovaciehozločinuúverovéhopodvodupodľa§222ods.1,3písm.a)Tr.zák.naskutkovomzáklade
uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to ju okresný súd odsúdil podľa § 221 ods. 3, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 Tr. zák. v spojení
s nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011, uverejneného 21.12.2012 pod č.428/2012 Z.z. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 3 mesiace. Podľa § 48 ods. 3 písm.
a) Tr. zák. obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne jej uložil povinnosť nahradiť poškodeným E. M., Y. F., H. V., H. R., P. F.,

H. O., D. K., B. O. a spoločnosti Provident Financial, s.r.o. so sídlom v Bratislave, škodu v sumách
uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Poškodených P. F., H. O., D. K., B. O. a spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala bezprostredne po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná, a to proti všetkým

výrokom rozsudku, teda proti výroku o vine, treste, ako aj výroku o náhrade škody. Prokurátor podal
odvolanie proti vyhlásenému rozsudku čo do výroku o treste.

Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie tým, že trest nepovažuje za dostatočný na ochranu spoločnosti a
na nápravu páchateľa. Podľa prokurátora trest dostatočne nezohľadňuje spôsob spáchania činu, mieru
zavinenia a výšku škody spôsobenej na cudzom majetku. Takto uložený trest zároveň dostatočným

spôsobom nezohľadňuje početnosť čiastkových útokov, ktorými obžalovaná spáchala predmetné skutky
a možnosti jej nápravy. V danom prípade považuje konanie obžalovanej za spoločensky veľmi škodlivé
a mimoriadne odsúdeniahodné, najmä pokiaľ ide o rozsah trestnej činnosti a spôsob jej páchania, keď v
podstate zneužívala dobrú vôľu a ochotu pomôcť iných ľudí na zabezpečenie majetkového prospechu.
Takéto konanie si vyžaduje spravodlivý a prísny postih, a to aj s ohľadom na postoj obžalovanej

počas celého súdneho konania nad spáchanými skutkami a spôsobenou škodu, ktorú za ňu poškodení
skutočne zaplatili a ani z časti sa neusilovala nahradiť dotknutým poškodeným spôsobenú škodu.
Prokurátor je toho názoru, že obžalovanej je potrebné uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobodypristredezákonomustanovenejtrestnejsadzby.Lentaktouloženýtrestbyzodpovedalzásadám
ukladania trestu podľa § 34 a nasl. Tr. zák., pretože by zabezpečil efektívnu ochranu spoločnosti pred

páchateľomtrestnéhočinu,moholbyviesťkjehoprevýchoveaktýmajknápraveazároveňbyostatných
dostatočne odradil od páchania tohto druhu trestnej činnosti. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol.

Odvolanie odôvodnila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu, pričom poukázala na to, že ku

skutkom uvedeným v bode 2/, 4/, 15/, 28/, 13/, 23/ bolo výpoveďami poškodených preukázané, že na
uzavretie zmluvy o spotrebnom úvere boli nahovorení rodičmi obžalovanej a týmto poskytli pôžičku vo
výškach v uvedených zmluvách. Nemohla sa teda v žiadnom prípade dopustiť trestného činu podvodu
proti týmto poškodeným a nemôže byť zaviazaná k náhrade škody. Namietala tiež, že súd ju nemohol
zaviazať k úhrade právnym zástupcom E. O., nakoľko nepredložili rozhodnutie vydané v dedičskom

konaní, v ktorom by bolo uvedené, že zdedili pohľadávku voči jej osobe. V odvolaní ďalej namietala,
že u poškodených U. F., H. F., H. F., A. F., C. P., G. Y., H. H., J. Z., D. Z. a K. K. nebolo preukázané
spôsobenie škody, pretože spoločnosti Provident neuhradili žiadne splátky a z toho dôvodu im nebola
spôsobená žiadna škoda, a preto nemôže ísť o trestný čin podvodu. Proti týmto poškodeným spoločnosť
Provident nepodala na súde návrh na uhradenie dlžnej sumy a vzhľadom k uplynutiu doby sú tieto

pohľadávky premlčané. Záver súdu, ktorý konštatuje, že vo všetkých prípadoch boli zmluvy uzatvárané s
podvodným úmyslom požičané finančné prostriedky nevrátiť alebo nevrátiť ich v celej výške, vzhľadom
na príjmy a počet uzatváraných pôžičiek, bolo evidentné, že ich nie je a nebude schopná splácať, takýto
záver považuje za nesprávny už aj preto, že v hore uvedených bodoch 2/, 4/, 15/, 28/, 13/, 23/ nikoho
nepresviedčala o poskytnutí pôžičiek, poškodení tak urobili na požiadanie iných osôb a takýto záver

nebolo možné urobiť bez toho, aby bolo zistené akú sumu bola schopná splácať na ostatných pôžičkách.
Zmluvy o úveroch uzavreli poškodení, ktorí sa zaviazali v zmluve tieto splácať a sumu následne požičali
jej rodičom alebo jej s tým, že budú za nich uvedené sumy splácať. Je potom otázne kto sa dopustil
trestného činu podvodu voči spoločnosti Provident, keď poškodení už pri uzatváraní zmluvy o úvere
vedeli, že tento splácať nebudú. V skutkoch uvedených v bodoch 30/ až 37/ zmluvy o úvere podpísala

so súhlasom poškodených, ktorí o tomto vedeli a súhlasili s tým. Taktiež tieto úvery boli splácané až
do októbra 2007. Vedomosť o uzavretí týchto zmlúv mali všetci poškodení, nakoľko najneskoršie do
1 týždňa im prišiel zo spoločnosti Provident na ich adresu tzv. ďakovný list spolu s knižkou splátok,
ktorý jej osobne odovzdali. Ich tvrdenie, že o týchto zmluvách nevedeli, sa nezakladá na pravde, čo vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní aj na súde potvrdil zástupca spoločnosti Provident, ktorá súhlasila s

poskytnutímúveruaktoráimosobnezaslalapoštouuvedenédokumenty.Vžiadnomprípadespoločnosť
neuviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Výška úrokov, ktorú vypočítal
súd tiež nie je správna.V konečnom dôsledku poukázala na to, že predložila lekársku správu o zdravotnom stave, v ktorom
sa konštatuje, že trpí nevyliečiteľnou chorobou - celiakiou, na ktoré ochorenie bola aj práceneschopná,
pričom súd nezobral do úvahy jej chorobu a nezistil pomery týkajúce sa osoby obžalovanej, ktoré by

odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Navrhla preto, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil mu vec na ďalšie dokazovanie a rozhodovanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na

zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, pokiaľ žiadal
sprísnenie trestu a odvolanie obžalovanej je dôvodné, avšak len pokiaľ ide o trest.

Jepotrebnépripomenúť,žetrestnávecobž.Y.užbolapredmetomrozhodovaniaKrajskéhosúduvŽiline,
keď rozsudok okresného súdu v danej veci, ktorý bol vyhlásený dňa 3.11.2011 bol zrušený uznesením

Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/40/2012 zo dňa 26.6.2012. Krajský súd v uznesení vyslovil svoj
právny názor s tým, že vytkol nedostatky vo vzťahu k náhrade škody, avšak súčasne konštatoval, že
nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky znaky pokračovacích trestných
činov podvodu a úverového podvodu. Konštatoval tiež - pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného
činu podvodu, táto aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z frekvencie uzatvárania predmetných

zmlúv, kvantity poskytnutých finančných prostriedkov vo vzťahu k výške jej vtedajších príjmov, t.j. v
pomere k jej možnostiach a schopnostiam poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutých výškach
a lehotách splácať. Krajský súd vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že vzhľadom na vtedajší príjem
obžalovanej cca 400,- až 685,- Eur mesačne evidentne nemohla uhrádzať, a to ani s pomocou rodičov,
splátky, ktoré vyplývali z uzatvorených zmlúv. Jej ubezpečovania poškodených, že úvery bude splácať,

boli vzhľadom na tieto objektívne okolnosti klamlivé. V niektorých prípadoch, na ktoré v odôvodnení
poukázal aj krajský súd obžalovaná poškodených uviedla do omylu, oklamala ich aj pokiaľ ide o výšku
sumy, na požičaní ktorej sa ústne dohodli. Rovnaký záver krajský súd dal aj vo vzťahu k čiastkovým
útokom pokračovacieho trestného činu úverového podvodu, ktorého znaky obžalovaná naplnila tým, že
od Providentu vylákala úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

úveru, pretože zneužijúc osobné údaje v skutkových vetách menovaných poškodených uzatvorila bez
ich vedomia so spoločnosťou Provident zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na predmetných zmluvách
sfalšovala ich podpisy. Na základe týchto právnych úkonov obžalovaná získala od označenej spoločnosti
celkovo sumu 6.373,23 Eur. Krajský súd nariadil okresnému súdu doplniť dokazovanie v naznačenom
smere.

Okresný súd následne podľa názoru krajského súdu v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade
so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú. Po zrušení veci okresný súd po

vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, doplnení dokazovania v smere naznačenom krajským
súdom, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh
skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania
vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutky tak, ako vyplývajú z výrokovej časti

rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdených skutkov ako zločin podvodu v bodoch 1/
až 29/ podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a zločin úverového podvodu v bodoch 30/ až 37/ podľa
§ 222 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu
prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa
uvedených zákonných ustanovení.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škodu. Odôvodnenie rozsudku učinil súd prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.Závery okresného súdu, ktoré sú prezentované vo výrokovej časti rozsudku a týkajú sa výroku o vine
a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu
osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v kontexte s uznesením krajského

súdu, sp.zn. 1To/40/2012 odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že v bodoch 1/ až 29/ rozsudku sa obžalovaná
obohatila na úkor poškodených tým, že ich uviedla do omylu v úmysle získať finančné prostriedky a
ako už bolo uvedené, subjektívna stránka tohto trestného činu vyplynula predovšetkým z frekvencie

uzatvárania predmetných zmlúv, ako aj množstva poskytnutých finančných prostriedkov vo vzťahu k
výške jej vtedajších príjmov. V danom smere sú naplnené všetky znaky pokračovacieho trestného činu
ako podvodu, tak aj úverového podvodu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej vo vzťahu k výroku o vine, k týmto krajský súd uvádza,
že okresný súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré v predmetnej veci boli

produkované a jeho rozsudok odpovedá na všetky námietky - aj tie, ktoré obžalovaná použila vo svojom
rozhodnutí, pričom možno konštatovať, že tieto námietky sú súhrnom obhajobných tvrdení, na ktoré
odpovedal už okresný súd. Preto krajský súd nepovažuje za potrebné týmito opätovne sa zaoberať,
odkazuje len na úplné a vyčerpávajúce dôvody rozhodnutia okresného súdu.

Obžalovaná sa vo vzťahu k namietaným skutkom dožaduje iného hodnotenia dôkazov než tieto dôkazy
hodnotil okresný súd. K tomu krajský súd uvádza, že v prípade, ak súd vyhodnotí niektorý vykonaný
dôkaz inak než podľa predstáv niektorej zo strán, nemôže to byť dôvodom pre zmenu rozsudku. V
tomto kontexte je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu, v zmysle ktorej do obsahu
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom nepatrí právo účastníka (strany)

konania, vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním
navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ani povinnosť súdu vykonať účastníkom
konania navrhnuté dôkazy. Je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne
vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom

konaníaleboniektorázostrán.Odvolacísúdnezistilpochybenieprihodnotenídôkazovokresnýmsúdom
a pokiaľ obžalovaná s takýmto hodnotením vo vzťahu k namietaným skutkom nesúhlasí, nespôsobuje
to chybnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa odvolací
súd stotožňuje.

Pokiaľ ide o podstatu skutkov, táto spočíva v podvodnom konaní obžalovanej a zjavne v jej úmysle
získať finančný prospech na úkor poškodených. Konanie obžalovanej bolo preukázané jednoznačne a
krajský súd k tomuto nemá žiadne výhrady.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody.
Prokurátorsavosvojomodvolanízjavnedožadujeuloženiaprísnejšiehotrestu.Krajskýsúdvprvomrade
poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov. Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, teda snaží sa zabrániť
v trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie, teda výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči
ďalším občanom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie -
výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Je nesporné, že rozsah trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaná dopustila nie je možné bagatelizovať.
Na druhej strane však nie je možné neprihliadať na to, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život,
pričom z tohto dôvodu jej bola priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila dvoch zločinov, bolo potrebné pri ukladaní trestupostupovať podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a použiť tzv. asperačnú zásadu s ohľadom na nález Ústavného
súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 106/2011, uverejnený v Zbierke zákonov dňa 21.12.2012. Obžalovaná doposiaľ
nebola súdom potrestaná a z uvedeného dôvodu krajský súd považoval trest, ktorý uložil okresný súd

obžalovanej za neprimerane prísny. Obžalovaná sa dopustila trestnej činnosti vo väčšom a značnom
rozsahu, avšak napriek tejto skutočnosti bude pre obžalovanú primeranejší trest na slobode, kedy bude
vystavená hrozbe trestom, a preto súd uložil obžalovanej síce trest odňatia slobody, avšak na dolnej
hranicitrestnejsadzbyvovýmere3roky.Zapodmienokuvedenýchv§51ods.1Tr.zák.všakvýkontohto
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov a súčasne určil probačný dohľad nad správaním

obžalovanej v skúšobnej dobe. Na zosilnenie účinku uloženého trestu súčasne uložil povinnosť nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Krajský súd považoval takéto rozhodnutie za spravodlivejšie voči
poškodeným a v zásade aj adresnejšie voči obžalovanej, ktorá bude nútená v priebehu skúšobnej doby
jednak viesť riadny život a jednak vykonať všetky opatrenia na to, aby uhradila poškodeným spôsobenú
škodu. Súčasne krajský súd uložil obžalovanej aj povinnosť podrobiť sa výchovnému programu, či
programu sociálneho výcviku tak ako to vyplýva z ustanovenia § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné
a toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Pokiaľ ide o náhradu škody okresný súd plne rešpektoval predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu,

postupoval v kontexte s týmto rozhodnutím a na jeho základe výroku o náhrade škody nemožno vytknúť
žiadny zásadný nedostatok, a preto aj tento výrok krajský súd považuje za správny a zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.