Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209493
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314209493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: R. Š., bytom X., E. XX, za
účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov
5, Prešov, práv. zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho 1651, Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 323,95 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 229,50 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od
24.05.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 41,14 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 04.08.2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 323,95 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 03.04.2012 zmluvu č. D., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorej vypožičal odporcovi 1 ks SIM karty. Zároveň
uzatvoril s odporcom aj dodatok k tejto zmluve a odpredal mu mobilný telefón, a to zn. Nokia 7230
v predajnej cene 95,- eur za akciovú cenu 1,- euro. Odporca porušil podmienky zmluvy tým, že
riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od januára 2013 do apríla 2013, čím
navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 94,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu. V zmysle dodatku k zmluve odporca mal

využívať služby navrhovateľa po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku uhradiť
dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v
prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ odporcovi síce
poskytol mobilný telefón za akciovú cenu, avšak odporca si svoju povinnosť neplnil. V snahe predísť
procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá bola v
súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, navrhovateľ sa domáha nároku
titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol odporcovi mobilný telefón na zvýhodnenú

akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a
akciovou cenou, za ktorú bol odpredaný odporcovi. Na základe uvedeného navrhovateľ podal na súd
návrh a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 323,95 eur, z toho za neuhradené služby vo výške229,95 eur, titulom náhrady škody sumu 94,- eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených
súm a na náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
pripojení, dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na
poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrami, pokusom o pokonávku, vyčísleným nedoplatkom.
Odporcasanariadenéhosúdnehopojednávaniadňa02.10.2014zúčastnil.Navrhovateľsapojednávania
nezúčastnil a svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 30.09.2014 požiadal o ospravedlnenie

svojej neprítomnosti na pojednávaní; na podanom návrhu trval a súhlasil s tým, aby súd konal a
rozhodol bez jeho účasti. Vedľajší účastník - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie
legionárov 5, Prešov - v oznámení o vstupe do konania na podporu odporcu uviedol, že namieta
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti
vzniesol aj námietku premlčania žalovanej pohľadávky.

Vykonaním dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom 1 zmluvu o pripojení, na základe
ktorej požičal odporcovi jeden kus SIM karty, ktorá umožnila odporcovi využívať poskytované služby
zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ odpredal odporcovi podľa dodatku k zmluve o pripojení aj mobilný

telefón, a to za akciovú cenu. Odporca sa v článku 2.3. dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia ich platnosti, t.j. zotrvať v zmluvnom
vzťahusnavrhovateľompocelútútodobubezprerušenia,užívaťdohodnutéslužby,neuskutočniťžiaden
úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie
z prevádzky alebo o deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by

navrhovateľovivznikloprávoodstúpiťodzmluvyalebovypovedaťzmluvuzdôvoduneplneniapovinností;
súčasne bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho
programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. dodatku.

Podľa článku 2.5. dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3.

alebo 2.4. tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu tejto
platnosti), je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v sume 94,- eur. Zmluvná pokuta predstavuje

rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a jej spotrebiteľskou cenou
bez DPH s kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samostatným porušením povinností účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo porušením či obmedzením poskytnutia služieb v

prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3. písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť
podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je
splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, ináč v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy
podniku účastníkovi.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s.

Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi poskytnuté služby za obdobie od januára 2013 do apríla 2013 vo

výške 229,95 eur, pričom na pokus o pokonávku odporca neuhradil ani časť pohľadávky; navrhovateľ
sa preto domáha zaplatenia pohľadávky za neuhradené služby vo výške 229,95 eur.

Podľa ustanovenia § 5 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná
služba je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov

sietí vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové
a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie
redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb, a nezahŕňa služby informačnej
spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba jeverejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna
služba je verejná služba na uskutočňovanie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k
tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného

číslovacieho plánu. Volanie je elektronické, komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej
telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť
služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré
umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom
poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa
sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej
neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v
prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový
užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu

o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa súd má za dostatočne preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej

kontrolecenuslužieb,pretožecenabolajasneazrozumiteľnedohodnutáazúradnejmociexoffonezistil
ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd návrhu v
časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 229,95 eur vyhovel, pretože odporca ako dlžník má
povinnosť zaplatiť cenu služieb v zmysle § 492 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 229,95 eur,
a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa

ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho navrhovateľ uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd návrh zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 94,-
eur t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa
ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,

spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie

§ 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššieuvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti, teda 24
mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku
4 (dohoda platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa
článku 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká za a) dohodou zmluvných strán, b)
odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľa článku 2 všeobecných podmienok (zmluva o pripojení, aktivácia služieb) bod 2.1 spoločnosť
Orange Slovensko poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bod 2.6 všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

V zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení

nepreukázal, ani zo strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa obdržal.
Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda odporca svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov neporušil (na tom nič nemení, že vo faktúre je
účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím
nie je daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj I., T.. XXX).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (I., T.. XXX). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (I., T..XXX).

Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7. dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilnýtelefónzanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýteraznavrhovateľompodanýmnávrhombolomožné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného telefónu tak nie je nasledkom ( tvrdeného alebo nepreukázaného) protiprávneho

úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný
konsenzus môže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetkunavrhovateľataknedošlo,pretožetentozatentomobilnýtelefónobdržaldojednanúkúpnucenu.

S vyššieuvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
( kauzálny nexus ), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 94,- eur, a to

spolu aj s úrokom z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradutrovprávo.Vprejednávanejvecimalnavrhovateľúspechlenčiastočný,pretožesúdjehonávrhu

vyhovel len v časti o zaplatenie 229,95 eur ( 70,98 % ), čo je súčasne neúspechom odporcu. Navrhovateľ
bol vo veci úspešnejší a patrí mu náhrada trov konania po odpočítaní úspechu odporcu od jeho úspechu,
a to v rozsahu 41,96 % z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu. Tie predstavuje
zaplatený súdny poplatok vo výške 19,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 79,06 eur ( dva úkony
právnej služby 2 x 24,90 eur, 2 x režijný paušál 2 x 8,04 eur a DPH 20 % v sume 13,18 eur ). Súd preto

priznal sumu 41,14 eur ako pomernú časť trov za zaplatený poplatok a pomernú časť trov právneho
zastúpenia.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, súd zdieľa názor, že prejednávaná vec je rutinnou opakujúcou sa
záležitosťou, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a nie je pri nej

potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v
tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len minimálne, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve

rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania
( vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž nezávisí len od možnosti nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať

sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
pokiaľ nie sú účelne vynaložené, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
teda mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti,
nemožno považovať za trovy účelné. Na základe uvedeného súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X R. zo dňa XX.XX.XXXX ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.