Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813212973
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813212973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova
8, P.O.BOX 205, Bratislava proti odporcovi: J. S., nar. XX.X.XXXX, Q. E. XXX, Q. E., v konaní zastúpená
opatrovníčkou R. O., tajomníčkou Okresného súdu V. o zaplatenie 144,45 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á odporkyni aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatila navrhovateľovi sumu
96,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne :
- zo sumy 57,89 € od 12.06.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 19,71 € od 12.07.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 19,05 € od 12.08.2010 do zaplatenia
a na účet právneho zástupcu navrhovateľa nahradila trovy právneho zastúpenia ako budú vyčíslené v
písomnom vyhotovení rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 11.6.2013 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal
zaviazať odporkyňu na zaplatenie 144,45,- eur s 9%-ným úrokom z omeškania zo sumy 57,89,-
eur od 12.6.2010 do zaplatenia, s 9% -ným úrokom z omeškania zo sumy 19,71,-eur od 12.7.2010
do zaplatenia, s 9% -ným úrokom z omeškania zo sumy 19,05,-eur od 12.8.2010 do zaplatenia.

K návrhu pripojil zmluvu o pripojení z 3.9.2009, faktúry a zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou
právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s Bratislava postúpil pohľadávku na navrhovateľa.
Poukázal, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení podľa
zákona číslo 610/2003 Z.z., na základe, ktorej sa odporkyňa zaviazala odoberať službu a platiť za
ňu. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúry: splatnú 11.6.2010 na sumu 57,89 eur,
splatnú 11.7.2010 na 19,71,-eur, splatnú 11.8.2010 na sumu 19,05,-eur, ďalej si uplatnil 47,8 eur faktúrou
splatnou 8.11.2011 a 2,5 eur faktúrou splatnou 11.9.2010, obidve ako zmluvnú pokutu. Odporkyňa

faktúry neuhradila, preto sa dostala s plnením do omeškania od splatnosti. Navrhovateľ v podaní z
29.9.2014 poukázal, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporkyne, ale zabezpečovala benefity,
ktoré poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni. Teda odporkyňa nebola sankcionovaná
za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, preto bola jej SIM karta vypojená z prevádzky a porušila tak svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní
funkciu satisfakčnú (reparačnú) ako aj preventívnu. Dojednanie zmluvnej pokuty s odporkyňou bolo

dojednaním individuálnym a aplikácia § 53 ods.1 OZ neprichádza do úvahy. Odporkyňa mala možnosť
ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty pri dojednávaní zmluvy o pripojení, mohla uzavrieť zmluvu bez
zmluvnej pokuty, ak by si nezvolila zmluvu bez viazanosti. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
za porušenie, nerozhoduje či ide o vážne alebo menej vážne porušenie, preto nemožno hodnotiťprijateľnosť alebo neprijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho, či je zmluvná pokuta nižšia s
postupom času, alebo ostáva rovnaká. Naviac právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni
benefit v podobe dvojnásobného počtu voľných minút pre príslušný program služieb počas dvadsiatich

štyroch mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy za nezmenenú cenu. Účelom dojednania o zmluvnej
pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. Právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporkyni benefity v podobe akciových cien volania pri využití služby Relax
100 v sume 19,71,- eur za mesiac v podobe dvojnásobku počtu voľných minút pre príslušný program
Služieb počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy za nezmenenú cenu, pričom odporkyňa

sa právnemu predchodcovi navrhovateľa zaviazala záväzkom viazanosti pri získaní výhody v podobe
akciovej ceny za poskytovanie služby Relax 100 a poskytovaním benefitu. Odporkyni nič nebránilo
vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku viazanosti. Mala teda možnosť uzavrieť zmluvu
bez viazanosti, benefitov a bez zmluvnej pokuty. Postup pri uzatváraní tejto zmluvy možno považovať
za individuálne dojednanie. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán.

Súd vykonal pojednávanie, pričom konal v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu,
ktorý predvolanie riadne prevzal, bez ospravedlnenia sa nedostavil. Navrhovateľ a právny zástupca
navrhovateľa žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti. Súdu miesto pobytu odporkyne nie je známe,
preto jej po splnení zákonných predpokladov ustanovil opatrovníčku, ktorá žiadal, aby súd rozhodol

podľa zákona. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie všetkými navrhovateľom navrhnutými
listinnými dôkazmi, a to: zmluva o pripojení (čl. 4), faktúry (čl.6-14), zmluvou o postúpení (č.l. 16 a nasl.)
z ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľaodporkyňauzavrelizmluvuopripojení.Nazákladezmluvynavrhovateľodporkyniposkytol

a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom siete T-Mobile Slovensko.
Odovzdal do užívania SIM kartu, ktorej pridelil telefónne číslo a zaviazal sa poskytovať v zmluve
špecifikované služby. Podľa zmluvy sa odporkyňa zaviazala po dobu 24 mesiacov dodržovať zmluvné
povinnosti, predovšetkým včas platiť cenu služieb vyfakturovanú právnym predchodcom navrhovateľa.
Právnypredchodcanavrhovateľavystavilodporkynifaktúrysplatnévovyššieuvedenýchtermínoch.Tiež

mu za nezaplatenie služieb riadne a včas vystavil faktúry na zmluvné pokuty a to faktúru za upomienku
oneskorenej platby 2.5 eur splatnú 11.9.2010 a faktúru na zmluvnú pokutu 47,8 eur splatnú 9.11.2011.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa

01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné

podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3.

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na

prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané

už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu
nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Nepredložil ani
všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo. Teda
treba vychádzať z predpokladu, že odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov
splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje
sa) v majetkovej sfére a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku

škodnejudalostikrozmnoženiumajetkovýchhodnôt,ajkeďsatodaloočakávaťsohľadomnapravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou služby a jeho akciovou cenou. Aj
keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo.

Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky právneho
predchodcu navrhovateľa poskytuje služby lacnejšie, v prípade ak sa ich spotrebiteľ zaviaže používať
dlhšiu dobu, v tomto prípade 24 mesiacov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou služby, tak nie je
následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného
konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže

byť zo strany právneho predchodcu navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku právneho predchodcu navrhovateľa tak nedošlo.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku
po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu navrhovateľa (ako
uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale zmluva právneho predchodcu navrhovateľa s
dojednaním akciovej ceny služby.Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej 3.9.2009.

Podľa odsekov 2 a 3 Zmluvy sa účastník zaväzuje, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia
platnosti tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy ako účastník služieb,
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním
žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť
od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany

účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol
Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Podľa
odseku 3. platí, že v prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka a následnej deaktivácie SIM
karty, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu 47.8 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej
pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v celom rozsahu, ktorá mu vznikla
porušením povinnosti účastníka, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta

Súd pri svojom rozhodovaní o zmluvnej pokute vychádzal z nasledujúceho:
Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného

súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.
k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť

súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.".
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola

právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv

spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súduž skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne
neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie

zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,

že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám
súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému
vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup
by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť
a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Navrhovateľ poskytol odporcovi

telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení, v konaní však nijakým dôkazom nepreukázal,
že by si odporkyňa povinnosti, ktoré tiež z návrhu nie sú zistiteľné, keďže neboli k návrhu pripojené
všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa, neplnila a že je teda povinná
zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom v tomto smere teda navrhovateľ ani neuniesol dôkazné bremeno. Bez
ohľadu na tieto skutočnosti súd z vyššie uvedených dôvodov návrh vo veci uplatnených zmluvných

pokút zamietol. Návrh navrhovateľa je však dôvodný v časti uplatnenej ceny nezaplatených služieb.
Navrhovateľ poskytol odporkyni telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení, za ktoré jej
vyúčtoval odplatu, pričom odporkyňa mu nezaplatila za takto vyúčtované služby celkom čiastku 96,65,-
eur. Odporca sa so zaplatením tejto sumy dostal do omeškania ku dňu nasledujúcemu po splatnosti
týchto faktúr, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške podľa

zákona, ktorú mu súd priznal podľa uplatnenia.
O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo a preto žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.