Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213212520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyne: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpená: Advokátska kancelária
GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657 proti žalovanej:
W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. L. O. XXX/X, L., zastúpená opatrovníčkou W. E., pracovníčkou
Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 104,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/43/2013 - 66 zo dňa 19. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 104,1 eura s 9% úrokom
z omeškania ročne od 15.12.2011 do zaplatenia do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške
74,66 eur (58,16 eur trovy právneho zastúpenia a 16,50 eur súdny poplatok) rovnako do pätnástich
dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,
2, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že v
danom prípade účastníci uzatvorili dňa 27.05.2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu, návrh majiteľa účtu na uzavretie zmluvy

na vydanie a používanie platobnej karty, zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva,
zmluva o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že žalobca služby v dohodnutom rozsahu žalovanej poskytoval, preto súd žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobkyni za poskytované služby istinu v sume 104,11 eura, zodpovedajúcu debetnému
zostatku na účte. Rovnako priznal žalobkyni právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške.
Žalobkyni nepriznal právo na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 %, ktorý si uplatnila v žalobe
za nedodržanie zmluvných podmienok z dôvodu, že nebol individuálne dojednaný, vyplýva len zo

sadzobníka poplatkov. Súd dojednanie o tzv. sankčnom úroku považoval za obchádzanie zákona (§39
OZ), aby si žalobca nemusel uplatňovať úrok z omeškania v limitovanej výške. Zákon takýto pojem
nepozná (sankčný úrok), dojednanie má charakter zmluvnej pokuty, na platnosť ktorej sa však vyžaduje
písomná forma. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a úspešnej žalobkyni priznal
uplatnenú náhradu trov konania.

Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v časti, v ktorej súd
návrh zamietol, t.j. v časti uplatneného sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 104,11 euraod 15.12.2010 zaplatenia s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. h), § 205 ods. 2 písm. b) a d). Poukázala na čl. VIII. Spoločných, prechodných a záverečných
ustanovení všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), na článok I Úvodných ustanovení,

bod 2 VOP, bod 3, bod 4, citovala článok I bod 6 VOP, podľa ktorých za poskytovanie bankových
produktov, služieb a úkonov s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho
sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Banka má právo meniť sadzobník. Banka sa zaväzuje
zverejniť nové znenie sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke
najneskôr v deň účinnosti zmeny. Z uvedeného je nesporné, že žalovanej boli ustanovenia všeobecných

od obchodných podmienok známe. Prekročením nepovoleného debetu žalovaná porušila ustanovenia
Zmluvy o spolupráci (bod 1) a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok (čl. III, A, bod 23).
Keďže žalobkyňa zmluvu o spolupráci v súlade s ustanoveniami VOP vypovedala listom zo dňa
06.12.2010,žalovanábolajednakoboznámenástým,žejejbudezrušenýúčetajednakstým,žemávoči
žalobkyni debetný zostatok. Podľa bodu čl. I bod 6 a čl. III písm. A) bod 38 VOP je banka oprávnená za
ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý bol

do spisu založený obsahuje v časti E depozitné produkty, ostatné produkty, bod 1.E.4 sankčnú úrokovú
sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 %. Vzhľadom na uvedené je žalobkyňa
toho názoru, že jej nárok na sankčný úrok je oprávnený. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zamietnutej časti a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie žalobkyne bolo
podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3

O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
žalobkyňou je zrejmé, že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola dňa 27.05.2008 uzavretá zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu, návrh
majiteľa účtu na uzavretie zmluvy na vydanie a používanie platobnej karty, zmluva o poskytovaní služby
elektronického bankovníctva, zmluva o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte,

sporným nebolo. Žalobkyňa žalovanej dohodnuté služby poskytovala a žalovaná za služby nezaplatila,
preto žalobkyňa evidovala na účte žalovanej debetný zostatok vo výške 104,11 eura. Tiež nebolo
sporným (keďže žalobkyňa uvedenú skutočnosť v rozsudku nenamietala), že na predmetný právny
vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, t.j. v čase uzavretia zmluvy o

spolupráci, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo
predmet prieskumu odvolacieho súdu, či zmluva o spolupráci uzavretá medzi účastníkmi 27.05.2008 má
náležitosti predpísané právnymi predpismi a teda či žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sankčného
úroku vo výške 20 % tak, ako si ho žalobkyňa uplatnila v žalobe a v ktorej časti súd žalobu zamietol.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Z bodu VII.2 uzavretej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi

účastníkmi dňa 27.05.2008 okrem iného vyplýva, že žalovaná vyhlásila, že obdržala obchodné
podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z bodu I. 6 všeobecných
obchodných podmienok žalobkyne vyplýva, že za poskytovanie bankových služieb je banka oprávnená
účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov v platnom znení. Banka má právo meniť
sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a
na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny.

Z citovaného ust. § 35 ods. 2 Oz vyplýva, že písomný právny úkon je potrebné vykladať predovšetkým
podľa jazykového vyjadrenia. O obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť pochybnosti z mnohých
dôvodov. V takom prípade je potrebné vzniknutú pochybnosť odstrániť výkladom, či už gramatickým,
logickým prípadne systematickým. Popri tomto všeobecnom výkladovom princípe existuje ešte osobitný
modifikačný princíp v citovanom ust. § 54 ods. 2 OZ, upravujúci zásadu, podľa ktorej v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Medzi účastníkmi nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú, formulárovú zmluvu a pri posudzovaní tejto
zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.). Zo
samotného znenia zmluvy o spolupráci (bod VII.2) je zrejmé, že súčasťou zmluvy sa stali obchodné
podmienky, ktoré žalovaná mala k dispozícii spolu so zmluvou a prehlásila, že sa ich zaväzuje

dodržiavať. V zmluve o spolupráci však nie je zmienka o tom, že by súčasťou zmluvy bol aj sadzobník
poplatkov, tento sadzobník by bol žalovanej predložený pred uzavretím zmluvy tak, aby sa mala s
ním možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, podobne ako VOP. Z obsahu zmluvy, podľa názoru
odvolacieho súdu, nevyplýva, že účastníci konania prejavili vôľu urobiť súčasťou zmluvy aj sadzobník
poplatkov. VOP bod I.6. obsahuje dokonca formuláciu, že banka je oprávnená účtovať si poplatky

podľa aktuálneho sadzobníka. Takáto formulácia ani nemá charakter dohody, ako dvojstranného
právneho úkonu, ale ide len o jednostranné vyhlásenie banky voči spotrebiteľovi, že poplatky bude
účtovať. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie sankčného úroku uplatňuje na základe záväzkového vzťahu
so žalovanou. Odvolací súd vzhľadom na hore uvedené uzatvára, že medzi účastníkom k dohode
o platení sankčného úroku vo výške 20% nedošlo (pri porušení akejkoľvek povinnosti žalovanej),

pretože sadzobník si zmluvné strany neurobili súčasťou zmluvy o spolupráci, potom sadzobník nemožno
považovať za platne uzavretý právny úkon, podľa ktorého žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni
žiadaný sankčný úrok.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto
jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Tento rozsudok bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.