Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/335/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613213109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci v právnej veci
navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07
Bratislava IČO: 36 789 615, proti odporcovi: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. XXX, XXX XX Z. H.,
o zaplatenie 66,50 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/157/2013-31 zo dňa 20. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a vo výroku

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 51,13 eur a úroky z omeškania 9% ročne od 18.02.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, sa krajský súd, n e d o t ý k a.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 51,13 eur
a úroky z omeškania 9% ročne od 18.02.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (v poradí I. výrok). Vo zvyšku sa návrh zamietol (v poradí II. výrok), navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 19,92 eur (spolu 36,42 eur), s povinnosťou

odporcu zaplatiť tieto trovy právnemu zástupcovi navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(v poradí III. výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil

voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 66,50 eur s príslušenstvom. Predloženými listinnými dôkazmi
bolo preukázané, že navrhovateľom uzavrel dňa 10.03.2008 Úverovú zmluvu (ďalej už len ÚZ), na
základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur). Odporca sa zaviazal
splatiť poskytnutý úver v 48-ich mesačných splátkach po 612,- Sk (20,31 eur), posledná splátka bola
splatnádňa17.02.2012.Navrhovateľlistomzodňa27.09.2011vyzvalodporcunasplatenieceléhoúveru

z dôvodu, že tento nedodržal dojednané splátky. Právo odstúpiť od zmluvy odvodzoval z úverových
zmluvných podmienok (ďalej už len ÚZP).

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku konštatoval, že ustanovenia ÚZP nemožno v
tomto zmluvnom vzťahu považovať za individuálne dojednané, a to s poukazom na ust. § 53 ods. 2Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ). Nie je právne významné, či tieto ÚZP boli pevne spojené
s ÚZ, ani to, či odporca mal pri uzatváraní zmluvy možnosť sa s týmito zmluvnými podmienkami
oboznámiť. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ÚZP a navrhovateľ nepreukázal,

že ustanovenia o odstúpení od zmluvy boli dohodnuté individuálne, nemohol pred uplynutím dojednanej
lehoty splatnosti vyzvať odporcu na splatenie celého úveru. Pokiaľ odporca porušil ÚZ, navrhovateľ sa
mohol do 17.02.2012 domáhať iba zaplatenie zročných splátok a nie celej dlžnej sumy. Nakoľko odporca
mal podľa ÚZ zaplatiť navrhovateľovi celkovú sumu 975,10 eur, pričom za celú dobu zaplatil len sumu
923,97 eur, v časti návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 51,13 eur vyhovel.

Navrhovateľ okrem nesplatenej časti úveru uplatnil proti odporcovi sumu 11,04 eur, ktorú označil ako
ušlý úrok uplatňovaný v zmysle Hlavy 6, § 6 ÚZP. Nakoľko takýto nárok nebol individuálne dojednaný,
navrhovateľ sa mohol domáhať zaplatenia iba dohodnutej sumy 975,10 eur. V tejto sume boli naviac
zahrnuté nielen v zmluve uvedené celkové náklady spotrebiteľa, ale i nešpecifikovaná suma 1.104,-
Sk (36,65 eur). Nakoľko žiadne iné nároky individuálne dojednané neboli, okresný súd zamietol návrh
navrhovateľa prevyšujúci priznanú sumu 51,13 eur. K tejto sume priznal úrok z omeškania dňom

18.02.2012. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať sumu 22,02 eur ako kapitalizovaný úrok z dlžnej sumy vo
výške9,5%ročneod13.10.2011do10.12.2013,nebolopreukázané,žeodporcasadostaldoomeškania
so zaplatením celého dlhu už ku dňu 13.10.2011. Vzhľadom na výsledok konania rozhodol o trovách
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov pomerne rozdelil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorým napádal tú časť rozsudku, ktorou nebolo jeho návrhu

vyhovené.

V dôvodoch odvolania uviedol, že ÚZ je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine,
určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle odporcu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli ÚZP
navrhovateľa, ktoré boli uvedené na rube ÚZ a na samostatnom liste. Podstatné náležitosti vyplývajú
v zrozumiteľnom znení buď priamo zo samotnej zmluvy alebo z ÚZP. Odporca sa dostal do

omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, konkrétne so splátkami č. 38 a
nasledujúcimi. S poukazom na ust. § 3 Hlavy 6 ÚZP, stal sa celý zostatok čerpaného úveru splatným,
pričom splatnosť nastala ku dňu 27.09.2011. Úvahy okresného súdu v tom smere, že ustanovenia
ÚZP neboli individuálne dojednané, sú nezrozumiteľné, keďže poukazoval na ustanovenia OZ o
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z rozhodnutia súdu však nie je vôbec zrejmé, ktoré skutočnosti

mali bezúročnosť a bezpoplatkovosť spôsobiť. Rozhodnutie okresného súdu je aj v časti zosplatnenia
úveru nepreskúmateľné, nakoľko okresný súd síce cituje ust. § 565 OZ o práve veriteľa na zosplatnenie
úveru, ďalej v odôvodnení rozsudku spomína už iba odstúpenie od zmluvy navrhovateľom. Z návrhu na
začatie konania i z jeho doplnenia je však zrejmé, že navrhovateľ od ÚZ neodstúpil, a teda nemohlo
dôjsť k účinkom podľa § 457 OZ. Navrhovateľ nesúhlasil ani s určením začiatku omeškania odporcu so

splatením celého dlhu. Pokiaľ ide o ich nárok na „ušlý úrok“, ktorý okresný súd nepriznal, navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že si uplatňuje len sumu dohodnutú v ÚZ, uvedenú ako celkové náklady
spotrebiteľa vo výške 440,55 eur. Na základe predloženého splátkového kalendára predstavuje celková
výška úroku z úveru sumu rovnajúcu sa súčtu vyrubeného úroku a ušlého úroku, t.j. 429,27 eur + 11,04
eur, čo činí sumu 440,51 eur. Na základe týchto skutočností navrhol rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, aby návrhu
odvolateľa bolo v celom rozsahu vyhovené.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1

O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, za použitia § 156 ods. 3
O. s. p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v napadnutom výroku ako i v závislom výroku o trovách konania
potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcichskutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne
právneposúdil.Nakoľkoiodôvodneniepísomnéhovyhotovenianapadnutéhorozsudkujevyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s.

p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie
dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že ustanovenia ÚZP nemožno
v zmluvnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom považovať za individuálne dojednané. Zároveň

sa nestotožňuje s odvolateľom, že všetky ustanovenia ÚZ, resp. ÚZP boli pre odporcu ako spotrebiteľa
čitateľné a zrozumiteľné. Pre každého priemerného spotrebiteľa podľa odvolacieho súdu je nečitateľná
nielen tá časť ÚZ, kde sa odkazuje na to, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú ÚZP, ale nečitateľné sú i
ustanovenia samotných ÚZP, najmä tých, ktorých obsahom bola splatnosť úveru, jeho zosplatnenie a
ušlý úrok (Hlava 6) a v neposlednom rade i ustanovenia, ktorých obsahom bola úprava doručovania
medzi navrhovateľom a odporcom (Hlava 14).

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nároky navrhovateľa
žiadané nad rozsah priznanej istiny a priznaného úroku z omeškania nie sú dôvodné, a preto rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

V poradí I. výroku rozsudku okresného súdu sa odvolací súd týmto rozhodnutím nedotkol, nakoľko proti
nemu odvolanie podané nebolo.

Odporca bol úspešný v odvolacom konaní, preto by mu prináležalo právo na náhradu trov tohto konania.
Keďže odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil ani nevyčíslil, odvolací súd mu ich nepriznal (§
224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .