Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112235974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov Mgr.
Miloša Koleka a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: RECLAIM, a. s., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2/A, IČO: 46076760, zastúpenej Mgr. Gabriela Hrbáňová, advokátka, so sídlom v Bratislave,
Malý trh 2/A, proti žalovaným: 1. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, 2. Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XX, 3. R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, v 1. - 3. rade zastúpení JUDr. Lukášom Kišeľakom,
advokátom, so sídlom v Prešove, Jarková 63, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpeného
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU, JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66, o zaplatenie 2.384,49 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 29C/445/2012-143 zo dňa 27. 11. 2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2012 žiadal zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade spoločne
a nerozdielne na zaplatenie 2.384,49 EUR s 10,79 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.333,86
EUR od 1.4.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania titulom nesplatenej časti úveru na základe zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

Žalovaní v 1. až 3. rade spolu s vedľajším účastníkom voči uplatnenému nároku vzniesli námietku
premlčania a žiadali žalobu zamietnuť.

O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 29C/445/2012-143 zo dňa 27. 11. 2013 tak,
že žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania účastníkov konania a vedľajšieho účastníka bude
rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo k
uzatvoreniu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 740 000 Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy sa tento
medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 440 000 Sk. Pre porušenie čl. XIX. bod 3 písm. a)
Všeobecných obchodných podmienok pristúpil právny predchodca žalobcu k odstúpeniu od zmluvy
s tým, že dlžnú čiastku vo výške 547 086,70 Sk mali žalovaní zaplatiť v jeho prospech do 7 dní od
doručenia listu. Žalovaným v 1- 3. rade bolo odstúpenie od zmluvy doručené 03. 03. 2008. S prihliadnutím

na vznesenú námietku premlčania súd aplikoval obchodnoprávnu úpravu premlčania s poukazom na
účinky odstúpenia od zmluvy, ktoré nastali dňa 03. 03. 2008 a k uplynutiu 4-ročnej premlčacej lehoty
došlo ešte pred podaním žaloby, a preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaní v 1- 3.rade čiastkovými úhradami realizovanými 11. 09. 2008, 20. 11. 2008 vo výške
165,97 Eur a dňa 12. 01. 2009 vo výške 166 Eur uznali aj zvyšok dlhu, súd posúdil ako nepreukázaný.
Poukázal na to, že čiastočné plnenie nemusí byť uznaným záväzkom vždy, musí byť poskytnuté za
takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj
zvyšok záväzku. Podľa názoru súdu prvého stupňa z troch čiastkových úhrad realizovanými žalovanými
nie je možné usudzovať uznanie zvyšku pohľadávky, ktorá v danom prípade presahovala 25 000 Eur
za súčasného tvrdenia žalovaných, že tieto boli realizované v snahe zamedziť výkonu záložného práva
na nehnuteľnostiach.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
prvého stupňa nesprávne posúdil čiastkové plnenie, ktoré realizovali žalovaní, nezohľadnil skutočnosť,
že išlo o platby vykonané s pravidelnosťou každé 2 mesiace a skutočnosť, že všetky tri platby boli
vykonané v rovnakej výške, a to výške 166 Eur. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj výpoveď
odporcu v 2.rade, keď konštatoval, že úmysel zabrániť výkonu záložného práva automaticky vylučuje
uznanie zvyšku záväzku. V prejednávanej veci žalovaný v 2.rade nijakým spôsobom žalobcovi alebo
jeho právnemu predchodcovi nenaznačil, lebo neprejavil, že zvyšok nesplateného záväzku neuznáva a
plniť ho nebude. Práve naopak, všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný v 2.rade si bol vedomý
svojho peňažného záväzku a čiastkovými plneniami zároveň uznal existenciu žalovaného nároku.
Žalobca má za to, že čiastkové úhrady žalovaného v 2.rade majú účinky uznania záväzku.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa nestotožňuje
s tým, že súd prvého stupňa aplikoval 4-ročnú premlčaciu dobu (v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu a v zmysle doterajšej judikatúry je v takomto prípade v prospech spotrebiteľa, aby bola aplikovaná
kratšia 3-ročná premlčacia doba). Aj keby bola premlčacia lehota 4-ročná, uplatnený nárok by bol
premlčaný.

Ak by premlčacia doba bola posudzovaná podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že čiastkové platby žalovaného v 2.rade nepredlžovali premlčaciu dobu.
Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania dlhu vtedy, ak možno usudzovať to, že plnením dlžník
uznáva aj zvyšok záväzku. Čiastočné plnenie musí byť realizované takým spôsobom alebo za takých
okolností, aby z neho bolo možné vyvodiť postoj dlžníka aj ku zvyšku pohľadávky. V danom prípade
čiastočné platby neboli vykonávané takýmto spôsobom, a preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom,
že tieto čiastočné plnenia by nepredĺžili premlčaciu dobu.

Preto aj pri nesprávne posúdenej dĺžke premlčacej lehoty je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa ust. §
219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 4 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.