Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/251/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112203753
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112203753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa X., zastúpený T. proti
odporkyni P., o zaplatenie 1.605,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. mája 2012, č.k. 12C/36/2012-43, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 813,05
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.01.2012 do zaplatenia, všetko v
mesačných splátkach po 10 Eur, vždy do konca mesiaca, počínajúc tretím mesiacom po právoplatnosti
rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 497, § 265 Obchodného zákonníka, § 2 písm. b), § 4 ods. 5 zákona

č. 258/2001 Z. z. a článkom 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že medzi X., ktorá postúpila svoju pohľadávku
proti odporkyni navrhovateľovi a odporkyňou, bola uzatvorená zmluva o úvere, podľa ktorej X. poskytla
odporkyni úver vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) s tým, že výška mesačnej splátky bola určená
46,80 Eur (1.410,- Sk), doba splácania úveru 60 mesiacov, splatnosť prvej splátky
23.09.2005, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 11,16 %, celková výška
nákladov na poskytnutý úver (34.896,03 Sk) 1.158,34 Eur. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2010

vyplynulo, že odporkyňa splátkami z úveru zaplatila spolu sumu (51.960,- Sk) 1.724,76 Eur.
Vzhľadomnaprávnuúpravu,platnúkudňuuzavretiazmluvy,súdprvéhostupňapoužilakointerpretačné
pravidlo Smernicu Rady 93/13/EHS pri výklade pojmu zásad poctivého obchodného styku vo vzťahu k
spotrebiteľovi. Na základe toho považoval výšku úroku 23 % ročne pri úvere na 5 rokov za podmienku,
odporujúcu poctivému obchodnému styku (obdoba dobrých mravov § 3 Občianskeho zákonníka) a v
tejto časti žalobe nevyhovel a priznal navrhovateľovi iba úrok podľa priemernej úrokovej miery z

úverov obchodných bánk, zverejnenej na internete ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. vo výške 10,57 % ročne.
Keďže podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ -odporkyňa je povinná vrátiť
veriteľovi (po postúpení pohľadávky - navrhovateľovi) poskytnuté peňažné prostriedky, súd zaviazal
odporkyňu doplatiť navrhovateľovi nezaplatenú časť z úveru (50.000,- Sk + úrok 10,57 % ročne za 5
rokov vo výške 26.453,95 Sk mínus zaplatené sumy 51.960,- Sk) sumu 24.493,95 Sk (813,05 Eur) a
vo zvyšku návrh zamietol. Vzhľadom na finančnú a rodinnú situáciu odporkyne povolil jej dlh splácať
podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 10 Eur. Úrok z omeškania priznal

navrhovateľovi od 21.01.2012, t. j. odo dňa požadovaného v podanom návrhu, i keď sa odporkyňadostala do omeškania už skôr, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonávacím
predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého (§ 3) je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky,

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda 9 % ročne. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu v
celom rozsahu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nie je zrejmé, na základe vykonania ktorých dôkazov a

akej právnej úvahy súd prvého stupňa dospel k záveru, že časť istiny vo výške 792,80 Eur bola zo strany
odporkynezaplatená,nakoľkozpríloh,priloženýchknávrhuazpríslušnýchustanoveníúverovejzmluvy,
resp. všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že všetky úhrady sa započítavajú na príslušenstvo
a následne na istinu. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že neuviedol, prečo považuje úrokovú sadzbu
bežného úroku vo výške 23 % ročne pri úvere na 5 rokov za odporujúce poctivému obchodnému styku.
Mal za to, že takáto úroková sadzba v čase poskytnutia úveru predstavovala a predstavuje štandardnú

úrokovú sadzbu, ktorej výšku nenamieta ani odporkyňa. Vytýkal mu, že neuviedol, prečo nepriznal
navrhovateľovi bežný úrok napriek tomu, že uvedené v odôvodnení rozsudku tvrdí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t. j. vo výroku,
ktorým bol návrh zamietnutý, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou bola uzatvorená zmluva o úvere. Jednalo sa o spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, na základe ktorej právny
predchodca navrhovateľa ako veriteľ poskytol odporkyni ako spotrebiteľke spotrebiteľský úver vo výške
1.659,70 Eur s tým, že odporkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 60-tich mesačných splátok po 46,80 Eur v období
od 20.09.2005 do 30.01.2009. Odporkyňa plnila svoj peňažný záväzok
čiastočnými úhradami, pričom spolu uhradila navrhovateľovi 1.724,76 Eur (51.960,- Sk). Kým odporkyňa
považovala svoje platby za plnenie istiny, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z výpovede odporkyne
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, navrhovateľ im priradil iný význam a tieto započítaval

na sankcie. Vychádzajúc z vôle odporkyne, ktorá určila započítanie poukázaných plnení, považoval
odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa, jej platby za platenie splátok úveru. Ani odvolací súd
nemal žiadny dôvod pochybovať o skutočnom úmysle odporkyne platiť splátky úveru a nie iné platby,
plynúce z úverového vzťahu. Veriteľ je povinný totiž prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode
alebo povahe pohľadávky (§ 566 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy). Zmluvné

podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky
zákonníkvzneníúčinnomvčasevznikuzmluvyexplicitneneupravovalúčelplneniadlhu priodklone
od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka

o favorizáciu vôle dlžníka (ak dlžník neurčí inak) bolo vykonané až po vzniku zmluvy (novela vykonaná
zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008). Občiansky zákonník však v čase vzniku zmluvy
neupravoval ani to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Otázka,
akýúčelplatbysamárešpektovať,jepritomkľúčová,pretožeodjejzodpovedaniazávisíajzáver,čiistina
úveru bola splatená. Použitie splátky na iný účel, ako určil spotrebiteľ, môže pre bežného spotrebiteľa

maťzanásledok,žespotrebiteľvdobrejviereplnísvojdlh,tentosavšakreálneneznižuje,atovšetkobez
toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Ustanovenie zmluvy, ktoré dáva dodávateľovi úveru možnosť
použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu odporkyne, má za následok
založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť
iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a

konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený
záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok, a to vždy prioritne istiny. Tento
vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 aj v §
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázkeako je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy, vedúce k opísanému

stavu, je v neprospech spotrebiteľa, a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je vo formulárovej zmluve absolútne neplatná (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných

prostriedkov spravidla za odplatu, teda úroky na určitú dobu za účelom ekonomického využitia podľa
predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. To znamená, že odplatou za požičanie peňazí sú úroky. Súd
prvého stupňa správne postupoval, keď v rámci konania sa zaoberal zároveň aj úrokovou sadzbou z
úveru s tým, či je táto neprimerane vysoká, a či odporuje dobrým mravom, resp. zásadám poctivého
obchodného styku vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Neprimeranávýškaúrokovjevspoločnostineuznávanáahodnocujúcaakoodporujúcadobrýmmravom.

Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke,
sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám chovania a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvné úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole a súd prvého stupňa správne výšku úroku 23 % ročne považoval

za neprimeranú, a preto návrhu vyhovel tak, že navrhovateľovi priznal úrok podľa priemernej úrokovej
miery z úverov obchodných bánk, zverejnenej na internete ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. vo výške 10,57
% ročne, ktorý vyčíslil za obdobie piatich rokov vo výške 26.453,95 Sk, ktorá suma bola zohľadnená
aj vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, preto odvolacia námietka navrhovateľa v tomto smere je
rovnako nedôvodná.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 O.s.p., nakoľko si trovy podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .