Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4P/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210761
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614210761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľky P. F., rod.

P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., H. G. XXX/XX, štátnej občianky SR proti odporcovi Š. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. D. XXXX/XX, Q., štátnemu občanovi SR, zast. opatrovníkom L. B.,
zamestnancom Okresného súdu D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu T. F., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny D., na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania P. F., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a Š. F., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku XX ročník XXXX

na strane XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky P. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX vo
výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona, počnúc mesiacom júl 2014; takto určené výživné je splatné k rukám matky
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom zatiaľ n e u p r a v u j e.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu aj na pojednávaní žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, a
aby ich maloletý syn T. bol zverená do jej osobnej starostlivosti. Návrh zdôvodnila tým, že po štyroch

rokoch spolužitia sa odporca zmenil, začal byť agresívny, nadmerne požíval alkohol, kamarátil sa s
bezdomovcami, ktorých si vodil aj domov. Od roku 2010 nie je navrhovateľka s odporcom v žiadnom
kontakte. Odporca sa o syna nezaujíma, ani raz ho nenavštívil.

Odporcovi bol v konaní ustanovený opatrovník z dôvodu, že sa toho času nezdržiava v mieste trvalého
bydliska, pričom jeho pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť.Ustanovený opatrovník odporcu ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával v ich
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Na pojednávaní dňa 25.09.2014 kolízny opatrovník uviedol, že trvajú na podanej písomnej správe a

výsledkoch šetrenia, ktoré vykonali z úradnej moci pre prípad rozvodu manželstva navrhli mal. dieťa
zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné podľa zákona.

Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu a prečítaním návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu zo dňa 11.07.2014, sobášneho listu zo dňa XX.XX.XXXX, rodného listu -
T. F. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia - ÚPSVaR D. zo dňa 09.07.2014, potvrdenia - Mesto D. zo dňa

09.07.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Zapísané bolo v knihe manželstiev
matričného úradu D. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX. U oboch
účastníkov konania išlo o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodil dňa XX.XX.XXXX syn T.. Až do
rokuXXXXbolomanželstvoharmonické.Potomzačalodporcanadmernepožívaťalkohol,začalvynášať

veci z domu a bol agresívny. od roku 2010 nie je navrhovateľka s odporcom v žiadnom kontakte, ani
neviem kde sa zdržiava. Výchovu mal. syna zabezpečuje navrhovateľka výlučne sama. Otec na výživu
dieťaťa neprispieva. Navrhovateľka nenadviazala inú známosť, žije v domácnosti u svojej matky spolu
so synom, na domácnosť prispieva sumou 20 Eur mesačne. Je nezamestnaná, vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v D. a poberá prídavok na dieťa

v sume 23,52 Eur mesačne. Podľa výpisu priebehov poistení Sociálnej poisťovne bol odporca do roku
2007 evidovaný ako zamestnanec. Maloletý T. je žiakom štvrtého ročníka Základnej školy D.. A. v D..

Nazáklade§23ods.l,2,3 zákonač.36/2005orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vznení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

V zmysle § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. l, 2 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú

manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

V ustanovení § 24 ods. 1 zákona o rodine je upravené, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v
budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto na základe

vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd zveril maloletého T. na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnosti zabezpečuje ich výchovu a výživu. Otca zaviazal
prispievať na jeho výživu výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona tak ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nakoľko navrhovateľka úpravu styku nepožadovala a odporca je na neznámom mieste, súd styk rodičov
s maloletým neupravil.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Upozornenie:

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.