Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ján Slebodník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513210325
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513210325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., IČO: XX XXX
XXX, sídlo O. XXXX/XXX, L., zast. Q. I., U..G..C.., Y. X, X., proti žalovanému T. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. I. XX, W., v konaní o zaplatenie 575,79 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie č.k. 13C/172/2013-28 z 23.9.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) vyslovil povinnosť žalovanému, ktorý je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 335,35 € s úrokom vo výške 12,58 % od 15.10.2010 do zaplatenia

a s úrokom z omeškania zo sumy 335,35 € vo výške 0,024 % denne od 20.6.2013 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v
sume 34,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 110,37 € na účet advokátskej kancelárie ERASMUS
LEGAL, s.r.o., Bratislava, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.4.2010 úverovú zmluvu, na základe ktorej mal
žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 557,10 €, ktorý mal splatiť v 18 mesačných splátkach
po 44,35 €, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 187,92 €. Súčasťou zmluvy mali byť úverové podmienky
nachádzajúce sa na rube zmluvy ako aj na samostatnom liste. Zmluva súčasne uvádza, že podpisom

zmluvy spoločnosť a klient uzatvárajú súčasne zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorého
podmienky sú upravené v úverových podmienkach, pričom úverové zmluvné podmienky žalobcu boli
predložené ako samostatná listina, a nie je zrejmé, či boli aspoň v časti reálne súčasťou zmluvy, a či
žalovaný bol s nimi skutočne oboznámený.

O.i. zistil súd, že podľa ÚZP Hlavy 17. Záverečné ustanovenia § 3: v prípade omeškania úhrady splátky
RÚ I. či RÚ II. alebo ich časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto ÚP je klient
povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru

dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade
splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute
v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v
plnej výške popri zmluvnej pokute.

Podľa ÚZP Hlavy 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru § 3: klient je povinný celý čerpaný
úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že:a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace,

b) klient uviedol v návrhu nepravdivé údaje,

c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP alebo zo zmlúv, ktorých
predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ,

d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta.

Z listiny označenej ako splátkový kalendár vyplýva, že žalovaný uhradil 5 splátok v celkovej výške 248,88
€. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že záväzkový vzťah účastníkov konania je svojou povahou
spotrebiteľskou zmluvou upravenou ustanoveniami § 52 OZ a nasl a ustanoveniami zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd citoval §§ 497, 498 Obch.zák., §§ 1, 2 zák. o š. úveroch č. 129/2010 Z.z., § 3 ods.3 zák. č. 250/2007
Z.z., § 52, § 54 O.z. a dôvodil, že podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa

za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Keďže oznámením zo dňa 28.3.2011 bola zmluva zrušená, zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej
účastníkmi konania vzniklo žalobcovi právo len na vrátenie toho, čo žalovanému skutočne poskytol.
Žalobca požičal žalovanému sumu 557,10 €, žalovaný mu podľa predloženého splátkového kalendára
vrátil ku dňu 19.6.2013, t.j. pred začatím súdneho konania sumu 221,75 €. Súd preto zaviazal

žalovaného na úhradu zvyšku dlžnej sumy vo výške 335,35 € + úrok vo výške 12,58% € vyrátaný na
základe priemerných úrokových mier pre úverové zmluvy medzi domácnosťami a bankou zverejnených
Národnou bankou pre I. štvrťrok 2010 a zároveň ho zaviazal na úhradu zákonných úrokov z omeškania
tak, ako ich požadoval žalobca. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

Účelne vynaložené trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 34,50 €

a trovy právneho zastúpenia vo výške 110,37 € (2 x právny úkon po 38,18 € - prevzatie a príprava
zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, 2 x režijný paušál po 7,81 €, + 20% DPH). Žalobca
bol v tomto konaní úspešný v pomere 76,31%, súd rozhodol tak, že mu priznal náhradu trov konania v
pomerenej výške 152,40 € (§ 142 O.s.p.).

V odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu a priznať trovy

odvolacieho konania spolu 35,27 € s DPH. Alternatívne žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne aplikoval právne normy a o.i. je pre ich nesprávne právne posúdenie
v časti rozhodnutí nepreskúmateľné. V odvolaní namietal žalobca, že on od úverovej zmluvy neodstúpil,
len využil právo na zosplatnenie celého úveru. Je predčasný záver, že došlo k zrušeniu zmluvného

vzťahu zániku, preto žalobca má právo na celú sumu titulom bezdôvodného obohatenia odporcu.
Výpočetuplatnenéhokapitalizovanéhoúrokuzomeškaniaodzosplatneniadopodanianávrhuzákonnou
sadzbou 0,025% denne predstavuje 111 €, z tohto výpočtu vyplýva, že žalobca mal uplatniť sumu
kapitalizovaného úroku z omeškania 111,03 € namiesto 124,26 € a z toho dôvodu berie svoj návrh
späť v časti 13,23 €. Kapitalizovaný rúk z omeškania od podania návrhu do zaplatenia si žalobca

uplatnil v zákonnej sadzbe 0,030% denne, lebo omeškanie dlžníka trvá aj po podaní návrhu na súd,
preto upravujú sadzbu uvedenú v návrhu. Ak súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak ako ich
žalobca požadoval, úplne ignoroval žalobcom uplatnený nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania za
obdobie od zosplatnenia, t.j. od 13.4.2011 do podania návrhu do 19.7.2013 a priznal žalobcovi len
nárok na úrok z omeškania za obdobie od podania žaloby, avšak zo zníženej sumy. Žalobca si uplatnil

nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, pričom nepriznaním časti nároku na úroky z omeškania
je nedôvodné. O.i. nezákonné je rozhodnutie a nepreskúmateľné o úroku z úveru s účinnosťou od
1.1.2008 bolo do zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch včlenené § 3 ods.10, v zmysle ktorého
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ust. nariadením vlády. Nar. vlády
č. 238/2008 Z.z. stanovuje najvyššiu možnú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Maximálne

bola stanovená výška odplaty v percentách pre spotrebiteľské úvery vo výške do 1 500 € vrátane sosplatnosťou od 1 do 5 rokov stanovené vo výške 79,08 %. Výška úveru predstavuje 557,10 €, celkové
náklady spotrebiteľa na sumu 187,92 € podľa bodu 55 Zmluvy, teda 33,70%, čo je dokonca o viac ako
polovicu menej ako je stanovené v Nar. vl. SR č. 238/2008 Z.z.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádza nič, čoby
spochybňovalo vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd len na doplnenie považuje za potrebné dodať, že s poukazom na § 213 ods.1, 2, 3
O.s.p. podľa aktuálnej judikatúry, je zásadne neprípustné, aby odvolací súd, ak sa chce odchýliť od
hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, tieto dôkazy hodnotil inak alebo aby ich sám opakoval, o
nové hodnotenie dôkazov ani odvolateľ nemal záujem a súd, ktorý z hľadiska nestrannosti rozhodoval
v prvostupňovom konaní a keďže odvolací súd nezistil potrebu doplnenia dokazovania, rozsudok je

správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, lebo dňa 28.3.2011
došlo k zániku zmluvy, zmluva sa zrušila a tak vznikol žalobcovi právo na vrátenie toho, čo skutočne
žalovanému poskytol, lebo mu požičal prakticky sumu 557,10 €. Nebolo sporné medzi účastníkmi, čo
mu vrátil žalovaný, t.j. 221,75 € podľa splátkového kalendára k 19.6.2013. Ak súd priznal úrok vo výške

12,58 € vyrátaný na základe priemerných úrokových mier pre úverové zmluvy medzi domácnosťami a
bankou podľa Národnej banky pre prvý štvrťrok 2010, neurobil tak chybu a je to zákonné rozhodnutie,
lebo len na zákonné úroky z omeškania má právo navrhovateľ a vo zvyšnej časti bolo potrebné žalobu
zamietnuť.

Zo žaloby o.i. vyplýva, že zmluvná pokuta podľa hlavy UP s názvom záverečného ustanovenia vo výške

19,96€boldlhprotiodporcovi,potomzákonnýúrokzomeškaniadozosplatnenia,vžalobenevypočítaný
a úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 124,26 €. Sám žalobca v žalobe
popisuje na str. 2 druhý odsek z hora, že pokiaľ ide o úver z omeškania, denná úroková sadzba 0,024%
bola stanovená nasledovné:

-základná úroková sadzba ECB platná k 1.dňu omeškania splnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu

29.3.2011 + 8%-álnych bodov/ 365 dní (skrátená na tri desatinné miesta).

PríslušnézákladnéúrokovésadzbyECBpredložilikužalobevofotokópii.Napojednávanídňa24.9.2013
sa nezúčastnil zástupca žalobcu a bol vypočutý žalovaný. Ten v účastníckej výpovedi potvrdil, že v
hotovosti zaplatil 61,90 €, na základe zmluvy o úvere si zakúpil notebook, predajná cena bola 619 €,
túto sumu mal splácať v hradených mesačných splátkach 44,35 €, počet splátok bol stanovený na 18.

Namietal výšku úrokovej sadzby, on neporovnával v iných elektropredajniach notebooky ani jednotlivé
ceny, nechcel zaplatiť zvyšok sumy, ktorú neuhradil a ani nie s takým vysokým úrokom z požičaných
peňazí. Zaplatil päť splátok po 44,35 € a tak uhradil takmer polovicu 221,75 €. So zreteľom na potrebu
doplneniadokazovaniasprávneazákonnéjezistenieskutkovéhostavusúdomprvéhostupňaaodvolací
súd sa neodchýlil od tohto skutkového stavu podľa § 213 ods.1, 3 O.s.p., podľa aktuálnej judikatúry

je zásadne neprípustné, aby odvolací súd mohol posúdiť vec inak a právne vyhodnotiť inak ako súd
prvého stupňa , ak nedoplnil dokazovanie, keďže vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdomprvého stupňa, žalobca ani nenavrhol doplniť dokazovanie, nebolo možné prepočítavať kapitalizáciu
úrokov z omeškania podľa podaného odvolania v odvolacom konaní a súd prvého stupňa aj tieto úroky
ako neprimerané vyhodnotil ako neprípustné, ktoré žalobcovi nepatria, pretože žalovaný (nesprávne v

odôvodnení súdu uvedené ako žalobca) už zaplatil podľa predloženého splátkového kalendára spolu
221,75 €, a preto čo do zvyšku dlžnej sumy vo výške 335,35 € priznal súd aj úrok vo výške 12,58 €
na základe zverejnených úrokových mier pre úverové zmluvy medzi domácnosťami a bankou Národnej
banky Slovenska pre prvý štvrťrok 2010 a tak jeho rozsudok je zákonný, presvedčivý a spravodlivý.

Odvolací súd zastáva názor, že aj keď bola maximálna výška odplaty v percentách pre spotrebiteľské

úvery vo výške do 1 500 € pri splatnosti od 1 do 5 rokov stanovená vo výške 79,08% v zmysle prehľadu
maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, Národná banka Slovenska podľa § 7a
ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, táto úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery je
likvidačná a pri výške úveru 557,10 € aj úroky 33,70%, ktoré popisuje v odvolaní žalobca sú neprípustné
anezákonnévtejtoriešenejveci,ktorénazákladezrušenejzmluvyužnemápovinnosťuhradiťžalovaný.

Odvolací súd napokon poznamenáva, že ak by bol zástupca žalobca na pojednávaní, mohol navrhnúť

spôsob výpočtu uplatňovaného kapitalizovaného úroku z omeškania v zásade priamo na pojednávaní
a vo vzťahu k žalovanému robiť svoje dispozičné návrhy. Na č.l. 36 odvolania je uvedené, že v zmysle
uvedeného výpočtu (siedmy odsek z hora) si žalobca mal uplatňovať sumu kapitalizovaného úroku z
omeškania 111,03 € na miesto .... , z čoho odvolací súd usudzuje, že síce niečo mal žalobca urobiť, ale
neurobilanidopojednávaniaavodvolanísámnamietato,čosámmalurobiť,apretoajmalopraviť(ôsmy

odsek odvolania na č.l. 36) sadzbu uvedenú v návrhu. Takéto spätné opravy a korigovanie žaloby bez
účastinapojednávaníjezásadneneprípustné,ajkeďžalovanýužmaldoručenéodvolanienavyjadrenie,
nemožno pochybovať o tom, že nie je jasne a zrozumiteľne urobená dispozícia návrhom na začatie
konania ako aj odvolania (pri uplatnených dôvodoch podľa § 205 ods.2 písm.c/, d/, f/ O.s.p.) a sám
spochybňuje svoje tvrdenia (a výroky v žalobe).

Ďalej odvolací súd ešte k úrokom z omeškania poznamenáva, že samozrejme, ak došlo k zrušeniu
úverovej zmluvy, úrok z omeškania žalobcovi za obdobie od zosplatnenia úveru do podania návrhu už
nepatrí so zreteľom na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Pri spotrebiteľských úveroch je
zásadne neprípustné priznávať nebankovým subjektom úroky z omeškania nad 30%, ktoré sú likvidačné
vo vzťahu k spotrebiteľom a aj zmluvná pokuta bola neprimeraná a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa

je zákonné a správne v časti, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

(Porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 5Co/17/2013 v nesplatenej časti úveru a rozsudok
5Co/51/2014, v týchto veciach bol žalobcom EOS KSI Česká republika).

Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku o náhrade trov konania podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., pretože z
väčšej časti bol žalobca úspešný v konaní (§ 142 ods.2) a nepriznal náhradu trov v odvolacom konaní

(§ 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.), lebo žalobca bol neúspešný.

Odvolací súd nepreskúmal podľa ust. § 206 ods.1, 3 O.s.p. vyhovujúci výrok rozsudku, ktorý nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.