Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19CbZm/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223321
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111223321.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, Ž., štátny občan SR, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller &
Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. X, Ž., štátny občan SR, právne zastúpenému: JUDr. Michaelou Macalákovou,
advokátkou, so sídlom J. Milca 11, Žilina, o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému
rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd p o n e c h á v a v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina
č.k. 11Zm 72/2011-14 zo dňa 10.10.2011.

Žalovaný je povinný nahradiťžalobcovipriamonaúčetprávnehozástupcužalobcutrovyprávneho
zastúpenia v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu
Žilina č.k. 11Zm 72/2011-14 zo dňa 10.10.2011 v sume 1.922,24 EUR, do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 12.7.2011 žalobca navrhol vydať zmenkový platobný rozkaz,
ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 49.790,88 EUR spolu so
6 % úrokom od 18.7.2008 až do zaplatenia, ďalej sumu 165,97 EUR ako odmenu vo výške 1/3 percenta

uplatňovanej zmenkovej sumy a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na odôvodnenie
žaloby uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej 18.2.2008, ktorú
predkladá v origináli. Podľa tejto zmenky je veriteľom zmenkovej pohľadávky na sumu 1.500.000,- Sk,
t.j. 49.790,88 EUR. Žalovaný do momentu spísania žaloby napriek výzve žalobcu z 29.6.2011 svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z tejto zmenky nesplnil. S odkazom na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového navrhuje vydať vo veci zmenkový platobný rozkaz.

Súd dňa 10.10.2011 vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k.11Zm 72/2011-14, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

Podaním zo dňa 24.10.2011 podal žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky s
odôvodnením.
1. namietal premlčanie zmenkového nároku, nakoľko žalobca svoj nárok zo zmenky neuplatnil v
premlčacej lehote podľa § 70 Zákona č. 191/1950 Zb.,

2. namietal, že žalobcom uplatnený zmenkový nárok nie je dôvodný v celom rozsahu, pretože
časť žalobcom uplatneného zmenkového nároku zanikla splnením dlhu zo strany žalovaného podľa
hmotného práva, zaplatením ešte pred podaním žaloby, a to 16.11.2009 v sume 3.663,80 EUR a potom
hotovostnými platbami priamo žalobcovi a mesačnými splátkami á 420,- EUR v priebehu dvoch rokovpoukazovanými priamo vkladom na účet žalobcu v R. C., pobočka Ž., čím bola uhradená ďalšia časť
zmenkovej sumy, ktorú žalovaný upresní a preukáže dokladom z banky, o ktorého vystavenie banku
požiadal,

3. namietal , že žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia a je v živnostenskom registri
zapísaný. Žalobcom uplatnená zmenka má svoj materiálny základ v pôžičke, ktorú žalobca poskytol
žalovanému v čase, keď sa tento nachádzal v tiesni a zmenka predmetnú pôžičku zabezpečovala. K
poskytnutiu pôžičky došlo ústnou zmluvou o pôžičke ešte v roku 2002. Na základe tejto zmluvy o pôžičke
žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 350.000,- Sk, čo zodpovedá sume 11.617,87 EUR.

Pôžička bola poskytnutá za dohodnutý 4 %-ný úrok mesačne a podľa žalobcom napísaného splátkového
kalendára mala byť splatená do 16.12.2006 v časti istiny sumou 350.000,- Sk a v časti úrokov v sume
605.000,- Sk. V tejto lehote žalovaný celú pôžičku nesplatil a k 16.12.2007 vyčíslil žalobca jeho dlh
sumou 1.081.000,- Sk, z ktorej 350.000,- Sk zodpovedalo istine a suma 731.000,- Sk úroku. Zmenková
suma na zmenke predloženej žalobcom teda zabezpečovala nárok žalobcu jednak na istine 11.617,87
EUR a jednak jeho nárok na 4 %-ný úrok mesačne z poskytnutej pôžičky vypočítaný sumou 38.173,01

EUR, teda spolu 49.790,88 EUR. Žalovaný na základe tohto stavu popiera žalobcom deklarovaný
obsah zmenkového záväzku. Dohodnutá výška úrokov z poskytnutej pôžičky je neprimeraná, je v
rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Pri vystavení zmenky aj na sumu
neprimerane vysokých úrokov z poskytnutej pôžičky konal žalobca vedome na škodu žalovaného v
právnom postavení dlžníka. Svoje tvrdenia v tejto časti navrhol žalovaný preukázať výpoveďami žalobcu

a žalovaného a listinnými dôkazmi vymedzenými tak, ako vyplývajú z bodu 3 podania námietok proti
zmenkovému platobnému rozkazu /č.l. 18/,
4. namietal , že v predmetnej zmenkovej veci sa medzi účastníkmi z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke
jedná o občiansko-právny vzťah, ktorý má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Režim spotrebiteľských zmlúv
bol do právneho poriadku SR transformovaný novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. účinnou

od 1.4.2004. Žalovaný poukázal na Nález ÚS ČR z 15.6.2009 sp.zn. I. ÚS 342/09, vo väzbe na ktorý
má žalovaný za to, že práva žalobcu vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa
neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných zmluvných podmienok a ktoré
by boli s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu. Žalovaný namietal a uplatnil

neplatnosť zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel so žalobcom a ktorá je v materiálnej kauze so žalobcom
uplatnenou zmenkou pre obchádzanie zákona a pre jej rozpor s dobrými mravmi a v prípade aplikovania
ustanoveníospotrebiteľskejzmluveajpriamovrozporesozákonom.Poukázalna§3,§39Občianskeho
zákonníka a na § 17 Zákona zmenkového a šekového. Vo väzbe na to namietal vzhľadom na výšku
zmenkovej sumy, ktorá je nižšia než uviedol žalobca v žalobnom návrhu, nesprávne vypočítanie a

priznanie príslušenstva zmenkovej sumy, vo väzbe na čo je potrebné nanovo rozhodnúť aj o trovách
konania a trovách právneho zastúpenia.

Podľa § 175 ods. 3, ods. 4 , veta prvá , druhá OSP: Ak odporca podá námietky včas alebo ak
ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného

rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie alebo námietky, ktoré
nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.
Ak odporca podá včas námietky , súd na ich prejednanie nariadi pojednávanie, na námietky podané
neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku vysloví , či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný
rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

Na základe včas podaných námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré
námietky boli odôvodnené, súd v konaní o týchto námietkach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu
a oboznámením listinných dôkazov: zmenkou, ktorej fotokópia originálu uloženého v trezore Okresného
súdu Žilina je v spise na č.l. 9, potvrdením zo 16.11.2009, dokladmi podľa č.l. 22 až 26, výpisom zo

živnostenského registra žalobcu a celým spisovým materiálom.

Žalovaný dňa 18. februára 2008 v Žiline vystavil vlastnú zmenku bez protestu znejúcu na 1.500.000,-
Sk splatnú 18.júla 2008, s miestom platenia v Žiline, ktorej fotokópia je súčasťou spisu na č.l. 9.

Rozsudkom č.k. 19CbZm 10/2011-73 zo dňa 18.1.2013 rozhodol súd tak, že zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Žilina č.k. 11Zm 72/201-14 zo dňa 10.10.2011 ponechal v platnosti v celom rozsahu a
zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov námietkového konania v rozsahu trov právneho
zastúpenia v sume 1.281,24 EUR.Na základe včas podaného odvolania žalovaného funkčne príslušný Krajský súd Žilina svojím
uznesením č.k. 13CoZm/1/2014-130 zo dňa 27.2.2014 rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm

10/2011-73 z 18.1.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný v odôvodnení
odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal primárne, že mu bola postupom súdu, keď
vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, odňatá právna možnosť konať pred súdom. Poukázal
na vyjadrenie sa samotného žalobcu v konaní, podľa ktorého mu žalovaný v priebehu medzi nimi
trvajúceho vzťahu isté finančné čiastky vracal, čo robil formou bezhotovostnej úhrady na účet žalobcu.

O realizovaní úhrad vykonaných žalovaným v prospech účtu žalobcu bolo možné obstarať dôkaz
dožiadaním súdu, nakoľko banka takéto informácie fyzickým osobám nemajúcim ku konkrétnemu účtu
žiaden vzťah, nevydáva. Zdôraznil, že potvrdenie o prijatí splátky pôžičky vo výške 3.663,80 EUR je
zo dňa 16.11.2009, teda bolo vystavené už v čase existencie zmenky. Túto skutočnosť potvrdil aj sám
žalobca a od tejto skutočnosti žalovaný odvodzuje tvrdenia o tom, že zmenka, práva z ktorej žalobca
v konaní uplatnil, mala zabezpečovací charakter a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR

sp.zn. 5 Obo 190/2006 z 1.7.2009, podľa ktorého: Zmenka môže plniť funkciu zabezpečenia určitej
pohľadávky na základe dohody účastníkov, pričom táto dohoda je z predmetného konania zrejmá.
Zopakoval argumentáciu uvádzanú v rámci druhej námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu,
poukázal na R 19/1977, v nadväznosti na právnu vetu ktorého uviedol, že vypočutie žalovaného je
podstatným dôkazným prostriedkom pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým vzhľadom na závažnosť

celej veci a výšku zmenkovej pohľadávky aj pre pretrvávajúce rozpory v tvrdeniach medzi žalobcom
a žalovaným. Uviedol, že sa súd stotožnil s jednostrannými tvrdeniami žalobcu a jeho vyjadreniam
uveril.Súdopomenulajdôkaz,ktorýmubolpredložený,žalovanýmnavrhovanédôkazynezabezpečoval
a ani v situácii, keď existoval rozpor v tvrdeniach žalobcu a žalovaného /č.l. 88/. V pochybnostiach
súd nezabezpečil výsluch žalovaného, ani ním navrhované dôkazy, čo urobiť mal a mohol. Zopakoval

argumentáciu uvedenú v rámci námietky č. 4 proti zmenkovému platobnému rozkazu. Ako nové tvrdenia
v rámci podania odvolania žalovaný uviedol, že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a nesmie
požívať právnu ochranu.

Funkčne príslušný krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že dôvodom zrušenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa je záver o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom. K odvolacím
dôvodom žalovaného vo veci samej krajský súd uviedol, že na základe doposiaľ zisteného skutkového
stavu prvostupňovým súdom, ktorým bol i odvolací súd viazaný, nevidí dôvod pre odlišné závery, aké
boli vyslovené v konaní pred súdom prvého stupňa. Okresnému súdu uložil v rámci nového konania za
dodržania procesných podmienok doplniť dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

s tým, že v prípade, ak samotný žalovaný nebude aktívne pristupovať ku konaniu, bude okresný súd
vychádzať z doposiaľ vykonaných dôkazov. Práve pre skutočnosť, že žalovaný spochybňuje dôvodnosť
nároku zo zmenky v rozsahu žalobcom uplatnenom, je prioritne povinnosťou žalovaného nielen tvrdiť,
ale aj označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže žalobca v rámci konania pred súdom prvého
stupňa k veci aktívne pristupoval a nielen tvrdil, ale i dôkazy navrhoval, ktoré okresný súd vykonal. Pokiaľ

v štádiu nového konania a rozhodovania okresného súdu nedôjde ku podstatnej zmene skutkových a
právnych okolností, bude okresný súd vychádzať z doposiaľ vykonaných dôkazov v rámci konania pred
súdom prvého stupňa a vo veci opätovne rozhodne.

Súd prvého stupňa vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 13.5.2014. Žalovaný, ktorý mal doručenie

predvolania na uvedený termín pojednávania vykázané včas a riadne, ako vyplýva z č.l. 138 p.v.,
svoju neúčasť včas z dôležitého dôvodu týkajúceho sa jeho zdravotného stavu ospravedlnil a vo
vzťahu k tvrdenému dôvodu prekážky v jeho účasti na pojednávaní predložil súdu potvrdenie o jeho
zdravotnom stave z 12.5.2014 /č.l. 148/. S prihliadnutím na obsah potvrdenia o zdravotnom stave
žalovaného z 12.5.2014 a v spojení so skutočnosťou, že žalovaný v konaní bol v danom procesnom

štádiu zastúpený procesným zástupcom, súd v rámci vedenia konania upustil od vykonania dôkazu
výsluchom žalovaného, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania 13.5.2014. Žalovaného i jeho
právneho zástupcu včas a riadne predvolal na pojednávanie následne vo veci vytýčené na termín
1.8.2014 a tým im umožnil v rámci vytvoreného procesného priestoru uplatniť pred súdom ich práva. Na
základe včas podaného ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu žalovaného z dôležitého dôvodu

týkajúceho sa jeho zdravotného stavu, ako to vyplýva z potvrdenia, ktoré je prílohou podania právneho
zástupcu žalovaného z 23.7.2014 /č.l. 158 a 159/, súd pojednávanie dňa 1.8.2014 odročil na termín
23.9.2014, pričom právneho zástupcu žalovaného upozornil na relevantnú úpravu podľa ObčianskehosúdnehoporiadkuaZákonač.586/2003Z.z./Zákonoadvokácii/,akovyplývazupozorneniaz12.8.2014
- č.l. 167 až 168.

Na termín pojednávania 23.9.2014 sa žalovaný, ktorý bol na tento termín pojednávania včas a riadne
predvolaný, ako vyplýva z č.l. 169 p.v., za splnenia lehoty na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods.
2 OSP, neustanovil. Uvedeného termínu pojednávania sa zúčastnil jeho procesný zástupca.

Podľa článku I § 17 Zákona č. 191/1950 Zb. v znení zmien a doplnkov - Zákon zmenkový a šekový /
ďalej už len Zákon/: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I § 48 ods. 1 Zákona: Majiteľ môže postihom žiadať:

po 1/ zmenečný peniaz, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané;
po 2/ 6 %-ný úrok odo dňa splatnosti;
po 3/ trovy protestu a podaných práv, ako aj ostatné trovy;
po 4/ odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenečného peniazu alebo v nižšej dohodnutej výške.

Podľa článku I § 70 ods. 1 Zákona: Zmenečné nároky proti majiteľovi sa premlčujú v troch rokoch odo
dňa sročnosti zmenky.

Podľa článku II § 77 ods. 1 Zákona: Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku, okrem iného o indosamente /§§ 11 až 20/, o premlčaní /§§ 70

a 71/.

Podľa§120ods.1, ods.3OSP:Účastnícisúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Súd
rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Po zrušujúcom rozhodnutí prvého rozsudku vo veci doplnil dokazovanie opätovným oboznámením
listinných dôkazov: zmenkou, ktorej fotokópia originálu uloženého v trezore Okresného súdu Žilina je v
spise na č.l. 9, potvrdením zo 16.11.2009, dokladmi podľa č.l. 22 až 26 a výpisom zo živnostenského

registra žalobcu, ako i celým spisovým materiálom.

Na pojednávanie dňa 23.9.2014, ako aj v predvolaní na toto pojednávanie súd poučil účastníkov a
ich právnych zástupcov podľa § 120 ods. 4 OSP, podľa ktorého: Súd je povinný okrem vecí podľa
odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do

vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
(§115a)najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej,pretoženadôkazyaskutočnostipredložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom
len za podmienok uvedených v § 205a. Po tomto poučení právny zástupca žalobcu, žalobca, právny
zástupca žalovaného ani žalovaný neučinili návrhy na dokazovanie. Na vykonávanie dôkazov v tejto

veci bez dôkaznej iniciatívy účastníkov konania na základe aplikácie úpravy podľa § 120 ods. 1 veta
tretia OSP, teda na základe výnimky zo základného pravidla dokazovania v sporovom súdnom konaní,
podľa ktorého každý z účastníkov preukazuje svoje vlastné tvrdenia, nevzhliadol súd dôvod.

Na základe vyššie vymedzeného vykonaného dokazovania vyhodnotil súd námietky žalovaného

nasledovne:

1. Námietku premlčania zmenkového nároku žalobcu vznesenú žalovaným vyhodnotil súd ako
nedôvodnú s poukazom na článok I § 70 ods. 1 v spojení s článkom II § 77 ods. 1 Zákona. Ustanoveniečlánku I § 70 Zákona platí primerane pre premlčanie práv z vlastnej zmenky s tým, že trojročná
premlčacia doba platí pre právo proti vystaviteľovi vlastnej zmenky a ako i proti jeho avalistom. Pri
splatnosti predmetnej zmenky dňa 18.júla 2008 a pri podaní žaloby vo veci dňa 12.7.2011, ako vyplýva z

prezentačnej pečiatky tunajšieho súdu, ktorou je opatrené č.l. 1 spisu, súd konštatuje, že právo žalobcu
z predmetnej zmenky bolo uplatnené včas a námietka premlčania žalobcom uplatneného práva nie je
dôvodná.
2. Námietka zániku zmenkového záväzku bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Žalovaný, ktorého
vo vzťahu k tejto námietke pri uplatnení práva žalobcu z predloženej zmenky, teda pri uplatnení

abstraktnej zmenkovej pohľadávky ťažilo dôkazné bremeno, toto svoje dôkazné bremeno neuniesol .
Nepreukázal, že pred vydaním zmenkového platobného rozkazu splnil svoj zmenkový záväzok, resp.
tento splnil čiastočne. Z listinných dôkazov, ktoré žalovaný vo vzťahu k tejto námietke označil a súdu
predložil /potvrdenie zo 16.11.2009 a rukou písaný sumár úhrad podľa č.l. 21 až 26/, nevyplýva záver
o preukázaní plnenia na zmenku, teda plnenia zmenkového záväzku žalovaným v prospech žalobcu.
Naviac z výpovede žalobcu na pojednávaní 26.10.2010 vyplýva, že platba podľa potvrdenia z č.l. 21 /

potvrdenie zo dňa 16.11.2009 o prevzatí platby 3.663,80 EUR od žalovaného žalobcom/ nemala s
vystavenou zmenkou žiaden súvis. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil opak , bolo obsahom jeho dôkaznej
povinnosti takéto tvrdenie preukázať, čo v konaní neučinil.
3. Vo vzťahu k tretej námietke žalovaného súd primárne zdôrazňuje, že žalobcom v tomto konaní
uplatnené právo vyplýva zo zmenky a má povahu abstraktného práva, ktoré žalobcovi svedčí priamo

a bez ďalšieho zo samotnej zmenky. Žalobca ako prvý majiteľ zmenky uplatnil abstraktné právo zo
zmenky nezávislé na akýchkoľvek záväzkových /kauzálnych/ vzťahoch a okolnostiach, ktoré viedli k
vystaveniu zmenky. Nespornosť a abstraktnosť zmenkovej pohľadávky žalobcu ako prvého majiteľa
zmenky však nie je absolútna. Žalovaný ako vystaviteľ zmenky a ako priamy dlžník zo zmenky môže
voči žalobcovi ako prvému majiteľovi zmenky vždy uplatňovať tzv. relatívne námietky, teda námietky,

ktoré majú pôvod v ich vzájomných vzťahoch. Všeobecne platí, že indosáciou vlastnej zmenky prvým
majiteľom ako indosantom na tretiu osobu ako indosatára sa môže nový majiteľ zmenky - indosatár
vyhnúť možnosti uplatnenia tzv. relatívnych námietok, ktoré vyplývajú zo vzťahu vystaviteľa zmenky
ako priameho dlžníka a prvého rsp. ďalšieho majiteľa zmenky s poukazom na článok I § 17 Zákona,
ktorý umožňuje vystaviteľovi indosovanej zmenky - dlžníkovi takéto námietky voči indosatárovi úspešne

uplatniť, len ak preukáže, že indosatár jednal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Toto
však nebola situácia v prejednávanom prípade nakoľko zmenka, práva z ktorej žalobca v konaní uplatnil
nebolaindosovaná.Vrámcitretejnámietkyžalovanýpretonedôvodnenamietal,žeprivystavenízmenky
aj na sumu neprimerane vysokých úrokov z poskytnutej pôžičky konal žalobca vedome na škodu
žalovaného ako dlžníka /čl. 17/. Pokiaľ žalovaný v rámci tretej námietky ďalej poukazoval na súvislosť

vystavenej zmenky s pôžičkou žalobcu pre žalovaného, ktorú mala predmetná zmenka zabezpečiť a
ktorú pôžičku žalovaný mal prijať v tiesni, ako i na skutočnosť, že žalobca k 16.12.2007 vyčíslil dlh
žalovaného z predmetnej pôžičky v sume 1.081.000,- Sk, z čoho 350.000,- Sk tvorila istina a 731.000,-
Sk úrok a zmenková suma na zmenke predloženej žalobcom teda zabezpečovala jednak nárok na
istine 11.617,87 EUR a jednak nárok na 4 %-ný úrok mesačne z poskytnutej pôžičky vypočítaný sumou

38.173,01 EUR, teda spolu 49.790,88 EUR, vo väzbe na čo popieral žalobcom deklarovaný obsah
zmenkovéhozáväzku,súdopätovnezdôrazňujeabstraktnúpovahuanespornosťzmenkovéhozáväzku,
ktorývkonkrétnejvýškevyplývažalovanémuvočižalobcovipriamozozmenky,bezďalšieho.Predmetná
zmenková pohľadávka žalobcu nemusí korešpondovať výške kauzálnej, resp. kauzálnych pohľadávok
žalobcu voči žalovanému. Ak by aj predmetná zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo však

v konaní žalovaným spoľahlivo preukázané nebolo a čo súd zdôrazňuje, pričom naopak z výpovede
žalobcu vyplynulo, že predmetnou zmenkou boli vysporiadané a nie zabezpečené kauzálne pohľadávky
žalobcu voči žalovanému, nebolo by právo žalobcu zo zmenky závislé na zaistenom záväzku, nebolo
subsidiárneaaksesorickévovzťahukzaistenémuzáväzkuanaďalej/aiodpočiatku/bymalopostavenie
celkom nezávislého a samostatného práva žalobcu. Súd zdôrazňuje, že u zabezpečovacích zmeniek

nedochádza pri zmene obsahu zaisteného záväzku, pri zmene jeho subjektov, prípadne pri jeho zániku
alebo čiastočnom zániku, ku dopadom na právo vyplývajúce zo zmenky, samozrejme s výhradou, ak
sú realizované úkony významné /majúce právne dôsledky/ z hľadiska predpisov o zmenkách a cenných
papieroch, čo však opäť v prejednávanej veci preukázané nebolo. Vykonané dokazovanie v tejto veci
nesvedčí záveru o tom, že zmenka, z ktorej práva žalobca uplatňoval, bola zmenkou zabezpečovacou,

teda že medzi žalobcom a žalovaným existovala platne uzatvorená dohoda o zabezpečení záväzku
zmenkou a aký bol konkrétny obsah tejto dohody o zabezpečení záväzku /kauzálneho záväzku/
zmenkou. Uvedený záver zastáva súd i v štádiu po realizácii konania, ktoré nasledovalo po zrušení
prvého meritórneho rozhodnutia súdu v tejto veci, nakoľko ani z tejto časti konania a dokazovanianevyplynuli skutočnosti, ktoré by mohli tvoriť dostatočne spoľahlivý základ pre konštatovanie súdu o
preukázaní dohody o zabezpečení záväzku zmenkou medzi žalobcom a žalovaným. Pre skonštatovanie
záveru o preukázaní dohody medzi žalobcom a žalovaným o zabezpečení záväzku zmenkou nie je

podľanázorusúdudostatočnáskutočnosť,ktorúopakovane,atoajvodôvodneníodvolaniaprotiprvému
rozsudku súdu v tejto veci zdôrazňoval žalovaný, a to časová súvislosť medzi vystavením zmenky
dňa 18.2.2008 a až následným vystavením potvrdenia o prevzatí platby žalobcom od žalovaného vo
výške 3.663,80 EUR. Práve pri zohľadnení obsahu vyjadrenia sa žalobcu, ktorý jednoznačne potvrdil
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý trval asi 15 rokov a v rámci trvania ktorého

vzťahu poskytoval žalobca žalovanému pôžičky v rôznych obnosoch, väčšie a od roku 2002 v rozsahu
100.000,- až 150.000,- čo trvalo určitý čas a boli pritom vystavené aj viaceré zmenky a následne došlo
k vysporiadaniu celého vzťahu tak, že bola spísaná predmetná zmenka, nároky z ktorej sú predmetom
tohto konania, ktorá to mala celé riešiť, pričom po vystavení tejto zmenky žalobca vrátil žalovanému
všetky ostatné predtým vystavené zmenky, aj Zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená písomne /č.l. 59/
a súčasne pri zohľadnení jednoznačného vyjadrenia sa žalobcu, podľa ktorého platba 3.663,80 EUR zo

16.11.2009 vôbec nesúvisela s vystavenou zmenkou a bola vystavená za konkrétnych okolností, ktoré
žalobca popísal na pojednávaní dňa 26.10.2012, teda ako potvrdenie, ktoré priniesol žalovaný s tým,
že chce mať doklad pre svoju ženu H. o tom, že žalobcovi vypláca požičané prostriedky, na čo žalobca
reagoval odkazom na pohyby na účte, avšak žalovaný trval na tom, aby žalobca potvrdenie podpísal /
č.l. 59/, nie je výlučne sama o sebe existujúca a žalovaným zdôrazňovaná uvedená časová súvislosť

dostatočná pre záver o preukázaní dohody o zabezpečení zmenkou medzi účastníkmi. Pre spoľahlivý
záver o preukázaní dohody o zabezpečení záväzku zmenkou v zmysle tvrdení žalovaného bolo
obsahomdôkaznejpovinnostižalovaného,ktoréhovovzťahuktomutoťažilovkonanídôkaznébremeno,
preukázať i konkrétnu vecnú súvislosť žalovaným tvrdených platieb v rámci kauzálneho vzťahu medzi
účastníkmi s vystavenou zmenkou, čo žalovaný v konaní spoľahlivo a jednoznačne nepreukázal. Na

tomto mieste odôvodnenia súd opätovne zdôraznil poučenie dané účastníkom podľa § 120 ods. 4 OSP,
v nadväznosti na ktoré žalovaný cestou procesného zástupcu na pojednávaní dňa 23.9.2014 nenavrhol
žiaden konkrétny dôkaz vo vzťahu ku tvrdeniu o existencii dohody medzi účastníkmi o zabezpečení
zmenkou. Pokiaľ procesný zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.9.2014 poukazoval na dôkazný
návrh žalovaného na vykonanie dopytu na peňažný ústav, je nevyhnutné skonštatovať, že tento dôkazný

návrh nebol dostatočne konkrétny a i v prípade jeho konkretizácie by ho súd nevyhodnotil ako dôvodný,
nakoľko jeho vykonaním by bolo možné preukázať len žalovaným tvrdenú a zdôrazňovanú časovú
súvislosť medzi žalovaným tvrdenými platbami v prospech žalobcu a vystavenou zmenkou, ktorá časová
súvislosť pri absencii preukázania vecnej súvislosti nie je, tak ako je uvedené vyššie, postačujúca pre
záver o preukázaní dohody o zabezpečení prostredníctvom zmenky. Len pri spoľahlivom preukázaní

takejto dohody by bolo možné skonštatovať zabezpečovaciu povahu predmetnej zmenky , a to v konaní
preukázané nebolo. Žalovaným tvrdená tieseň pri prijatí pôžičky je argumentom v tejto veci irelevantným
pri zohľadnení uplatnenia abstraktnej zmenkovej pohľadávky v tejto veci a s poukazom na subsidiárne
aplikovateľné ustanovenie §49 Občianskeho zákonníka podľa ktorého : Účastník ktorý uzavrel zmluvu
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok , má právo od zmluvy odstúpiť.

4. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi účastníkmi je občiansko-právnym
vzťahom, ktorý má povahu spotrebiteľskej zmluvy a od tohto základu odvíjal ďalšie námietky na toto
tvrdenie sa viažuce, riešil súd primárne otázku, či právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, v rámci
ktorých ako vyplynulo z tvrdení žalobcu, poskytol žalobca žalovanému opakovane pôžičky finančných
prostriedkov, majú povahu spotrebiteľských vzťahov, či je možné ich považovať za spotrebiteľské

zmluvy. Súd konštatuje, že vzťahy v rámci ktorých žalobca poskytoval žalovanému pôžičky nie je
možné vyhodnotiť ako právny vzťah vyplývajúci z definície spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. U žalobcu ako u subjektu, ktorý finančné prostriedky poskytoval, absentuje
pojmový znak vyplývajúci z § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dodávateľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V čase poskytovania finančných prostriedkov žalobcom žalovanému
bol žalobca podnikateľom, fyzickou osobou, o čom svedčí výpis zo živnostenského registra, tak ako
je súčasťou spisu na č.l. 20, a to v rozsahu predmetov podnikania, ktoré sú špecifikované v bodoch
1 až 9 a neuvádzajú ako predmet činnosti žalobcu poskytovanie finančných prostriedkov. Rovnako

právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov
žalobcom žalovanému nenapĺňali pojmový znak spotrebiteľských zmlúv vyplývajúci z úpravy § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka platnej a účinnej do 31.12.2007 spočívajúci v tom , že spotrebiteľ / ktorým
mal byť žalovaný/ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu nauzatvorenie zmluvy. Tento pojmový znak vyplýva pre spotrebiteľské zmluvy i z pôvodnej špeciálnej
právnej úpravy podľa § 23a Z.č. 634/1992 Zb. / Zákon o ochrane spotrebiteľa zrušený Z.č. 250/2007
Z.z. účinným od 1.7.2010 a v ktorom sa uvedený pojmový znak premietol do úpravy podľa § 3 ods. 3 v

znení platnom a účinnom do 31.10.2008/. Len podmnožinou spotrebiteľských zmlúv s oboma uvedenými
pojmovými znakmi podľa citovaných úprav Zákona o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľské úvery podľa
pôvodnej právnej úpravy Z.č. 258/2001 Z.z. a aktuálnej právnej úpravy podľa z.č. 129/2010 Z.z. Zákona
o spotrebiteľských úveroch.
Kauzálne právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s pôžičkami finančných prostriedkov

žalobcom žalovanému teda nie je možné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu rsp. zmluvy. Vo väzbe na
toto konštatovanie už len z tohto dôvodu nie je štvrtá námietka žalovaného dôvodná. Naviac opätovne
sú zdôrazňuje abstraktnú povahu uplatneného práva žalobcu, ktoré mu vyplýva zo zmenky nezávisle na
kauzálnych vzťahoch a okolnostiach pri jej vystavení a zároveň zdôrazňuje i skutočnosť, že v konaní
nebolo spoľahlivo preukázané, že predmetná zmenka je zmenkou zabezpečovacou, vo vzťahu ku ktorej
skutočnostiťažilodôkaznébremenožalovaného.Pretoniejemožnénauplatnenéprávožalobcuplynúce

mu z predmetnej zmenky aplikovať a vzťahovať úpravu spotrebiteľských zmlúv, na ktorú poukazuje vo
štvrtej námietke žalovaný /§ 53 ods. 5 v spojení s § 1 ods. 1, § 39 všetko Občianskeho zákonníka/.

I v štádiu po zrušujúcom rozhodnutí prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa súd dôsledne dbal
dodržiavania zásady koncentrácie, ktorá ovláda konanie o námietkach žalovaného proti zmenkovému

platobnému rozkazu a nečinil predmetom dokazovania žalovaným ako nové v dôvodoch odvolania a
následne aj v ďalšom konaní po zrušení prvého rozsudku súdu prvého stupňa uvádzané tvrdenie o
rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi a o tom, že úroky v takej výške nepožívajú právnu ochranu. Na
tomto mieste odôvodnenia vo vzťahu k námietkam, ktoré sa týkali úrokov, súd zdôrazňuje, že návrhom
na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnil žalobca zmenkový peniaz v súlade s článkom I §

48 ods. 1 bod 1 Zákona v konkrétnej výške bez rozčlenenia tejto sumy na istinu a úroky. Z vymedzenia
zmenkového peniazu na predmetnej zmenke teda priamo nevyplýva, že by jeho súčasťou bola i suma /
časť/ zodpovedajúca úrokom. Zároveň súd zdôrazňuje, že predmetná zmenka, práva z ktorej žalobca v
konaní uplatňuje, nebola zmenkou na videnie, len u ktorej je v zmysle úpravy článku I § 5 ods. 1 možné,
aby vystaviteľ zmenky určil úročenie zmenečnej sumy.

O náhrade trov konania o námietkach žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi
ako účastníkovi úspešnému v konaní v celom rozsahu bola priznaná náhrada dôvodne uplatnených trov
konania z titulu právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:
1. účasť na pojednávaní 26.10.2012,

2. účasť na pojednávaní 18.1.2013 ,
3. účasť na pojednávaní 23.9.2014, pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 526,13
EUR + 1-krát 7,63 EUR ako režijný paušál za prvý úkon právnej služby + 1-krát 7,81 EUR ako režijný
paušál za druhý úkon právnej služby+ 1x 8,04 EUR ako režijný paušál za tretí úkon právnej pomoci
+ 20 % DPH v sume 320,37 EUR, všetko podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3,

§ 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného
úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy konania z titulu právneho zastúpenia potom celkom
predstavujú sumu 1.281,24 EUR, ktorá bola žalobcovi priznaná podľa § 149 ods. 1 OSP na účet
jeho právneho zástupcu. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v časti náhrady trov konania považuje
súd za významné zdôrazniť, že žalobcom uplatnené trovy konania z titulu právneho zastúpenia podľa

špecifikácie písomným podaním z 25.9.2014 za úkony právnej služby prevzatie právneho zastúpenia,
vrátane prvej porady a písomné podanie žaloby na súd, ako i trovy súdneho poplatku, boli predmetom
rozhodnutia v zmenkovom platobnom rozkaze, v ktorom boli tieto trovy konania žalobcovi priznané a
ktorý zmenkový platobný rozkaz ponechal súd v platnosti svojím meritórnym rozhodnutím o námietkach
žalovaného v celom rozsahu, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, teda vrátane výroku II. tohto

zmenkového platobného rozkazu. Proti výroku o náhrade trov konania v označenom zmenkovom
platobnom rozkazu žalovaný samostatne odvolanie nepodal. Za odvolanie proti výroku o náhrade trov
konania súd s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 OSP nehodnotil bod 5 námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu v podaní žalovaného z 24.10.2011, a to v nadväznosti na ostatný obsah podania
námietok, ako i záverečný návrh podľa posledného odseku písomného podania námietok, v ktorom

žalovaný cestou právneho zástupcu navrhol, aby v súlade s ustanovením § 175 ods. 3 OSP súd
na prejednanie námietok žalovaného nariadil pojednávanie a na základe vykonaného dokazovania
rozhodol o návrhu žalobcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.