Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/168/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211212162
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2211212162.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobkyne:

L. F., O.. XX.XX.XXXX, K., U. V.É. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. legionárov 5, IČO 42 176 778, proti žalovanému: Consumer Finance
Holding, a. s., Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO 35 923 130, zastúpenému: Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o ochranu spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia z a s t a v u j e .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka o údaji RPMN: 26,22% v čl. III zmluvy o poskytnutí pôžičky č.
536007031 zo dňa 18.10.2007 uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a. s. a žalobkyňou je n e
p r i j a t e ľ n á , a teda n e p l a t n á .

U r č u j e s a , že úver zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 536007031 zo dňa 18.10.2007 je bezúročný

a bez poplatkov.

Žalobkyni ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.07.2011 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 18.10.2007 je neplatná, zároveň zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 180,28 eur a k náhrade trov
konania. Žalobu odôvodnila tým, že podľa zmluvy č. 536007031 zo dňa 18.10.2007 jej žalovaný
poskytol spotrebiteľskú pôžičku vo výške vtedajších 15.000 Sk (497,91 eur). V zmluve bola uvedená
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 26,22%. Desať dní po podpísaní zmluvy jej

žalovaný formou obyčajnej poštovej zásielky zaslal všeobecné obchodné podmienky aj so splátkovým
kalendárom, na ktorom bola RPMN uvedená vo výške 19,74%. Doposiaľ vrátila žalovanému na pôžičke
sumu 499,40 eur, čo predstavuje vtedajších 15.045 Sk. V roku 2010 stratila zamestnanie, oneskorila
sa so splátkami, na čo ju žalovaný zahrnul upomienkami s hrozbou vysokých sankcií. Až vtedy zistila,
že skutočná výška RPMN predstavovala 55,2%, čím došlo ku klamaniu jej osoby ako spotrebiteľa. Na
jej snahu riešiť otázku porušenia odbornej starostlivosti jej žalovaný zaslal predžalobnú upomienku s
výzvou na okamžité zaplatenie 180,28 eur. Žalobkyňa má zato, že odplata 55,2 percenta predstavuje

úžerné plnenie, ktoré nemá miesto v slušnej spoločnosti. Právny úkon založený na protihodnote, ktorá
je v hrubom nepomere k plneniu a za súčasnej tiesne spotrebiteľa, by sa mal považovať za absolútne
neplatný. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu k naliehavému právnemu záujmu spotrebiteľa,
aby mal (spotrebiteľ) ustálené, v akom rozsahu je jeho dlh. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajskéhosúdu v Prešove k neplatnosti odplatného úroku nad 25% s poukazom na to, že v danej veci ide
o odplatu až 55,2%. Žalobkyňa považuje za neprijateľnú podmienku, keď jej žalovaný obyčajnou
listovou zásielkou 10 dní po podpísaní zmluvy zaslal všeobecné obchodné podmienky (VOP). Klauzulu

o Obchodnom zákonníku považuje za rozpornú s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spotrebiteľovi nanucuje nevýhodnejšie ustanovenia obchodného práva, ktoré je určené predovšetkým
podnikateľskej sfére a sleduje obchádzanie noriem spotrebiteľského práva a výhodnejších ustanovení
Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa uvedením nepravdivej RPMN takto dopustil nekalej obchodnej
praktiky spočívajúcej v porušení odbornej starostlivosti definovanej v § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatovala, že pôžička je síce odplatný právny úkon, ale odplata
zo spotrebiteľskej zmluvy nesmie podstatne prevyšovať odplatu, ktorú by pri podobnom produkte
poskytovali banky. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zák. účinného od 01.01.2008. Poukazuje
na práva spotrebiteľa uvádzané v § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosť predávajúceho
nekonať v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobkyne hrubý nepomer plnenia v čase uzavretia zmluvy
predstavovala nepravdivo uvedená odplata požadovaná od nej ako od spotrebiteľa, ktorá podstatne

prevyšovala pri spotrebiteľských úveroch odplatu požadovanú bankami, keďže RPMN pri obdobných
úveroch v bankách dosahovala asi 10 až 12%, a teda odplata 55,2% je nepochybne v hrubom nepomere
s poskytnutým plnením. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie odôvodnila poukazom na §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Výšku zadosťučinenia určila sumou, ktorú práve žalovaný
žiadal k zaplateniu od nej a odôvodnila stresom, ktorý jej žalovaný spôsobil nedostatkom odbornej

starostlivosti a výzvou na zaplatenie 180,28 eur, hoci na to nemal právo. Žalobkyňa má za to, že v
zmysle smerníc Európskej únie majú byť opatrenia vnútroštátnych súdov odstrašujúce, aby dodávatelia
neporušovali voči spotrebiteľom spotrebiteľské právo. Písomným podaním zo dňa 07.11.2011 žalobkyňa
doplnila dôvody žaloby o rozhodnutia všeobecných súdov k danej problematike. Poukázala na to, že
Najvyšší súd SR v uznesení 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009 jasne a právne záväzne vyjadril, že

spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov. Maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách a pri úveroch nie je neobmedzená,
dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnýmiústavmivčaseuzavretiazmluvyajepotrebnémaťvždy

na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany. Poukázala na to, že Najvyšší súd
ČR vo svojom rozhodnutí posúdil odplatu za úver prevyšujúcu 30% ako veľmi neprimeranú a odporujúcu
dobrýmmravom.Kvšeobecnýmobchodnýmpodmienkam,doručenýmjejžalovanýmtakmer2týždnepo
podpísaní zmluvy a napísaným malými nečitateľnými písmenami uviedla rozhodnutie Okresného súdu
Prešov, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 12C/141/2010-236 zo dňa 17.01.2011 konštatoval, že úverová

zmluva a jej všeobecné podmienky sú absolútne neprijateľné, písané malými písmenami s nečitateľným
textom a nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre súd sú nerozpoznateľné, pričom všeobecné obchodné
podmienky nemajú nebankovým subjektom slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane
a malým písmom boli skryté zmluvné podmienky pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých nebankový
subjekt predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu

ochranu. K významu drobného písma uviedla nález Ústavného súdu ČR. Písomným podaním z
31.01.2012 navrhla k výroku o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke eventuálne výrok o určenie, že
zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne podaním 23.04.2012 s tým, že navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol,
že RPMN nebola žalobkyňou vypočítaná zákonom stanoveným spôsobom, jej výpočet predstavuje

jednoduchý pomer medzi sumou poskytnutého úveru a sumou vrátených peňažných prostriedkov.
Nezohľadnila dĺžku splácania, čo je jedným z najpodstatnejších parametrov pri výpočte nákladov
každého úveru. Poukázal nato, že ročná percentuálna miera nákladov je úplne odlišný inštitút ako
ročná úroková miera. K rozdielnemu údaju na RPMN uviedol, že správny údaj je 22,03%, teda údaj
uvedený v splátkovom kalendári. Rozpor bol spôsobený chybou v písaní. Žalovaný uzatvára ročne

desaťtisíce zmlúv a takáto chyba je podľa jeho názoru ospravedlniteľná. Pritom voči žalobkyni bola
uplatňovaná práve táto miera, teda nižšia než RPMN uvádzaná na zmluve. Rozhodnutie žalobkyne
uzavrieť zmluvu sa tak neukázalo nevýhodnejším. K nároku finančného zadosťučinenia uviedol, že
žalobkyňa ho doposiaľ nijako neodôvodnila. Predpokladom priznania tohto nároku v zmysle § 26 ods. 3
zák.č.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyjeporušeniekonkrétneho

spotrebiteľského práva, ujma, ktorá v dôsledku toho vznikla a ich príčinná súvislosť. Žalobkyňa doposiaľ
neuviedla, aká ujma jej bola spôsobená a v čom mala spočívať.Tunajší súd vo veci rozhodol po vykonanom dokazovaní prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/168/2011-81 zo
dňa 14.05.21012, ktorým žalobu v plnom rozsahu zamietol. Na odvolanie vedľajšieho účastníka odvolací
súd rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd

okrem iného poukázal na to, že prvostupňový súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, že zmluva
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to nepravdivý údaj o RPMN. Poukázal na to, že uvádzanie
nepravdivéhoRPMNjebezpochybynekalouobchodnoupraktikou,pretožesaspotrebiteľompredkladajú
nepravdivé a zavádzajúce informácie. V zmysle § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. je povinnosťou súdu vydať
takéto rozhodnutie (o neprijateľnosti), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky
a zároveň nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. predmetná úprava je procesným vyjadrením obdobnej
úpravy nachádzajúcej sa v §53a Občianskeho zákonníka a jej špecifikom je, že na jej základe súd aj
v sporovom konaní, hoci aj len v takom, kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej

zmluve, môže dotvoriť jeho predmet konania tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka
určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť, pričom nie je rozhodujúce, či
žalobuvovecipodaldodávateľ,spotrebiteľalebopríslušnézdruženie,alelento,ževýsledkyvykonaného
dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa
preto,ženiektorápodmienkaaleboajviacerétakétopodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.

Takéto určenie (neprijateľnosti aj neplatnosti) je tu potom pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej
ochrany zaručované ich i na nadnárodnej úrovni a v smere eliminovania rizika výskytu neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla že so žalovaným uzavrela zmluvu, ktorou jej poskytol pôžičku vo
výške 15.000 Sk na základe reklamnej ponuky. Mala ju splácať po dobu 48 mesiacov v splátkach po
485 Sk. Po uzavretí zmluvy následne asi o 10 dní jej žalovaný zaslal obyčajnou poštou veľmi malým
písmom spísané Všeobecné obchodné podmienky a splátkový kalendár s inou hodnotou RPMN, než je
uvedená v zmluve, pričom splátkový kalendár uvádzal aj inú výšku pôžičky sumou 21.341 Sk. Pôžičku

riadne splácala, neskôr mala problémy s bytom a stratila zamestnanie. Prestala pôžičku splácať a začali
dochádzať od žalovaného výzvy. Na základe spolupráce s vedľajším účastníkom dospela k záveru, že
bola žalovaným uvedená do omylu na podstatnej náležitosti zmluvy, keďže RPMN predstavovala takú
výšku miery, že keby o nej vedela, nebola by si pôžičku od žalovaného vzala. Nárok a výšku finančného
zadosťučinenia odôvodnila tým, čo od nej žalovaný protizákonne žiadal a stresmi a vynaloženou

energiou na uplatnenie svojich práv spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
odôvodnila tým, že zmluva, rovnako aj všeobecné obchodné podmienky, sú písané drobným písmom
a v podstate nečitateľné. Stanovujú pre spotrebiteľa horšie podmienky. Trvala na tom, že RPMN je
rozdiel medzi istinou a poskytnutými prostriedkami a má obsahovať všetky poplatky, teda aj úroky. Neisté
právne postavenie odôvodnila tým, že vzorcov pre výpočet RPMN existuje viacero a pri každom výpočte

vychádza iný výsledok. Požadovaným určením neplatnosti zmluvy sa stane postavenie žalobkyne isté
v tom, že nebude musieť splatiť zvyšok úveru. Nemá vedomosti o prípadne podanej žalobe voči nej na
zaplatenie zvyšku úveru. Žalovanému už vrátila to, čo jej bolo zo strany žalovaného poskytnuté. Uviedla,
že od žalovaného už dovtedy mala poskytnutý

iný úver, na nákup mrazničky, ktorý úver riadne splatila. Následne jej od žalovaného boli doručované

rôzne ponuky na poskytovanie pôžičiek. Na základe jedného reklamného letáku sa teda rozhodla vziať
si pôžičku vo výške 15.000 Sk. Zmluvu podpísala v pobočke VÚB. Na podpísanie zmluvy sa dostavila po
telefonickej výzve, zmluva už bola pripravená k podpisu. Všeobecné podmienky dostala až dodatočne
poštou, tieto jej neboli poskytnuté pri podpise zmluvy. Ani s predpísanými okuliarmi nebola schopná
prečítať si v zmluve uvedené podmienky.Vedľajší účastník poukázal zhodne so žalobkyňou, že každý spotrebiteľ má vedieť od začiatku, čo ho
bude úver stáť. V danom prípade však žalobkyňa tieto údaje nevedela, pretože sú uvedené nejasne,
pričom všeobecné obchodné podmienky a splátkový kalendár jej boli doručené až dodatočne.

Dňa 18.10.2007 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným na základe jej žiadosti zmluvu o poskytnutí pôžičky
pod číslom 536007031 s ručným písmom doplneného o údaj VS 6033867 (uvedený následne v
splátkovom kalendári). Podľa údajov na zmluve bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 15.000 Sk s tým,
že ho mala splácať po dobu 48 mesiacov v splátkach po 485 Sk. V zmluve je RPMN vyčíslená vo výške
26,22%. Z formulára zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola oboznámená so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prevzala ich. Podľa žalobkyňou predložených

dokladov zaplatila na úvere žalobkyňa v 33 splátkach doposiaľ sumu 16.005 Sk (531,27 eur), posledné
2 splátky zaplatila žalobkyňa v novembri 2010.

Listom zo dňa 22.10.2007 žalovaný doručil žalobkyni splátkový kalendár a všeobecné obchodné
podmienky. Podľa splátkového kalendára mala žalobkyňa zaplatiť 44 splátok po 485 Sk mesačne v
období od novembra 2007 do októbra 2011, vždy k 20. dňu mesiaca, pričom každá decembrová splátka

bola nulová. RPMN bola uvedená v splátkovom kalendáre vo výške 19,74%.

Listom zo dňa 23.02.2011 upozornil žalovaný žalobkyňu s poukazom na ignoráciu doterajších výziev a
upomienok v súvislosti so zmluvou č. 6033867 uzavretou dňa 18.10.2007 na stratu možnosti mesačných
splátok. Chýbajúce splátky evidoval v sume 51,49 eur s tým, aby ich žalobkyňa zaplatila v lehote 5 dní
od doručenia tejto písomnosti. Upozornil žalobkyňu na zvýšenie celkového dlžného zostatku o poplatky

podľa všeobecných obchodných podmienok.

Listom zo dňa 11.04.2011 žalobkyňa reagovala na výzvu žalovaného tým, že v zmluve uvádza žalovaný
klamlivo hodnotu RPMN, pričom nesprávne uvedenie sa považuje za nekalú obchodnú praktiku a
klamanie spotrebiteľa sa rovná nedostatku odbornej starostlivosti s poukazom na § 7 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa.

Listom zo dňa 18.03.2011 žalovaný žalobkyňu vyzval k úhrade celkovej istiny vo výške 180,28 eur do
troch dní.

Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 upravuje podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa v spojení s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade nebolo sporným, že predmetná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi podlieha právnemu režimu tohto zákona, tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon
č. 40/1964 Zb.), keďže žalovaný je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ) a žalobkyňa
je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).

Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je zákaz klamať spotrebiteľa
uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni
nákupných podmienok. V danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy, a teda o spotrebiteľský úver, preto bolo potrebné na zmluvu o pôžičke uzavretou medzi
žalobkyňou a žalovaným aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť

dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. Spôsob jej výpočtu je určený v prílohe č.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v danom prípade sám potvrdil vo svojom vyjadrení,
že v prípade uzatvorenej zmluvy uviedol v zmluve nepravdivý údaj o výške RPMN, čím ale porušil
zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok v súvislosti s
poskytovaním služby. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť vypočítaný spôsobom

stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne reprezentuje náklady,ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. Nie je ospravedlnením, že žalovaný
uzatvára ročne množstvo zmlúv a chyba vraj nastala v písaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - ZSÚ (účinného v čase uzavretia

zmluvy, k 18.10.2007) veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ods.
4 reklama alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka

spotrebiteľský úver, v ktorej je

uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo forme
príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme. Podľa ods. 5 pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami
podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ods. 2 písm. g/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Podľa ods. 4 písm. a/ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Napriek nedostatku údajov v zmluve o výške úveru je potrebné s poukazom na § 4 ods. 4 zák.
č. 258/2001 Z. z. zmluvu považovať za platnú, nakoľko žalobkyňa potvrdila poskytnutie peňažných
prostriedkov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia zmluvy) každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa
ods. 5 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Písomným podaním zo dňa 14.08.2014 vzala žalobkyňa žalobu v časti nároku na finančné
zadosťučinenie späť s poukazom na to, že za dostatočnú satisfakciu považuje rozhodnutie odvolacieho
súdu.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že

žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 18.10.2007 bola nesprávne uvedená RPMN, čo je nekalá obchodná praktika, súd preto skonštatoval
jej neprijateľnosť, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v tejto časti a úver sa stáva bezúročný a bez
poplatkov, žalobkyňa bola teda povinná vrátiť žalovanému peňažné prostriedky v takej výške, v akej jej
boli poskytnuté, čo už vlastne

vykonala. Žalobou chcela dosiahnuť určenie, že zmluva je neplatná, v zmysle citovaného ustanovenia
§ 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch ju však nemožno považovať za neplatnú a nebolo možné
požadovanému určeniu vyhovieť. Žalobkyňa sa ďalej domáhala podaním z 31.01.2012 eventuálne určiť
úver za bezúročný a bez poplatkov, čomu však už súd vyhovel, vzhľadom k tomu, že podľa výpovede
žalobkyne je naďalej vyzývaná žalovaným, resp. vymáhajúcou firmou na zaplatenie nedoplatku na úvere

(hoci už sumu na poskytnutom úvere vrátila).

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v predmetnom konaní svoje práva v súvislosti s ochranou spotrebiteľa
neuplatnila úspešne, nebolo možné vyhovieť ani jej nároku na finančné zadosťučinenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. Žalobkyňa aj
vedľajší účastník majú právo na náhradu trov konania, tieto však v zákonom určenej lehote nevyčíslili a

zo spisu žiadne trovy nimi v konaní vynaložené nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).