Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206548
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314206548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti žalovanej v X. E. U. Ľ., O.. XX.XX.XXXX, V. T. F. XXX/XX, XXX XX U., v 2. rade L. Ľ.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 770,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 02.06.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne k úhrade sumy vo výške 770,98 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z
omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 20.12.2010 vo výške 17,22 eur, úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 770,98 eur od 21.12.010 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení
žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovanou v 1. rade
a žalovaným v 2. rade ako dlžníkmi dňa 03.02.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy boli žalovaným poskytnuté
peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 4826,49
eur, ktorá pozostáva z istiny 3534,97 eur, riadneho úroku v sume 312,68 eur, úroku z omeškania vo
výške 978,84 eur, v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca
žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým

systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.12.20010 v počte 7 a v celkovej výške 770,98 eur,
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej
žalobe trvá, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 20.06.2010 do 20.12.2010
a žaloba bola podaná na súd až dňa 02.06.2014.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá, nakoľko vzhľadom na účinnosť ust. §
52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky premlčania z

občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z toho, že premlčacia doba
je 4-ročná.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalovaní, ktorý zásielku neprevzali v odbernej lehote a ktorých
je doručenie vykázané fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o splátkovom úvere,

všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z bankového
systému, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2006 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným úver vo výške 150.000 Sk, ktorý sa žalovaní
zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 3318 Sk splatnými k 20. dňu v mesiaci s

dátumom prvej splátky 20.03.2006 a konečnou splatnosťou úveru 20.12.2010, s premenlivou úrokovou
sadzbou, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 9,60% ročne. Celkový počet splátok bol 58
a jednalo sa o spotrebný úver - bezúčelový. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky.

Žalovaní neplnili svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, a ku dňu postúpenie pohľadávky ich dlh voči

žalobcovi činil celkovo čiastku 48265,49 eur. Žalobca však žiadal priznať 7 splátok po 110,14 eur za
obdobie od 20.06.2010 do 20.12.2010.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko
vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri
posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z

toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/20/2010 zo
dňa 10.03.2011, podľa ktorého platí zákaz spätného ( retroaktívneho ) pôsobenia právnych predpisov.

Pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienkyvypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na

zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa

a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovaným nebola podaná
dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva o úvere

bola uzatvorená dňa 03.02.2006, z tejto zmluvy žalovaným vyplynula povinnosť platiť dohodnuté
mesačné splátky, ktorí však túto povinnosť neplnili. Zároveň posledná splátka bola dohodnutá na deň
20.12.2010, teda v tento deň bola určená konečná splatnosť úveru. Nasledujúcim dňom sa právo
mohlo vykonať po prvý raz a žalobcovi už týmto dňom vznikla možnosť podať žalobu na súd. Tento
okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Žalobca už dňa 21.12.2010 mohol

podať žalobu na súd a zároveň od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Súd aplikoval
pre plynutie premlčacej doby ustanovenie občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa
a spotrebiteľský charakter zmluvy, a z tohto dôvodu nemožno aplikovať na plynutie premlčacej doby
ustanovenia obchodného zákonníka a teda 4- ročnú premlčaciu dobu, tak ako vo svojom vyjadrení
žiadal žalobca, ktorý poukazoval na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. V danom

prípade premlčacia doba uplynula dňom 21.12.2013. V tejto lehote žalobca neuplatnil svoje právo
na súde. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 02.06.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej
premlčacej lehoty na vykonanie práva. Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Žalobca žiada

priznať náhradu splátok za obdobie od 20.06.2010 do 20.12.2012, teda splátky, ktoré v čase podania
žaloby, t.j. 0206.2014, už boli premlčané. Keďže súd ex offo skúma premlčanie, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaní ako
úspešní účastníci by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré im v konaní vznikli v súvislosti s
účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Nakoľko si právo na náhradu trov konania
neuplatnili, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.