Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243725
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113243725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne
zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J.
G. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 262,15 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 257,15 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 72,39 Eur od 12.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 184,76 Eur od 10.02.2011
do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti zaplatenie 5,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2,50 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 2,50 Eur od 10.02.2011 do zaplatenia, zamieta.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo

výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 106,08 Eur, a to všetko na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 09.12.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
30.12.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 262,15 Eur
spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že
právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení. Odporkyňa neplnila riadne
povinnosti, na ktoré sa zaviazala.

Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom odporkyňa uviedla, že
dlžnú sumu mala za ňu platiť oddlžovacia spoločnosť, ktorá mala jednať s jej veriteľmi. (l.č. 14 obsahu
spisu)

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 19.09.2014, na ktoré bol predvolaný
navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie
sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o pripojení zo dňa 05.08.2009, faktúry.

Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č.7 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril

právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 05.08.2009, pričom odporkyňa
sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.

Zo zmluvy vyplýva aj dohodnutý program služieb, aktivačný poplatok a typ mobilného zariadenia.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ
zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené
novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba
dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.
V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a

v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť

za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.

V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v

zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o
poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel
predmetnú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa bola povinná platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry
neuhrádzala riadne a včas.Súd mal preukázané vystavenie:

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2011 na sumu 2,50 Eur so splatnosťou dňa 09.03.2011 za
upomienku

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2011 na sumu 187,26 Eur so splatnosťou dňa 09.02.2011,
súčasťou ktorej je aj poplatok za upomienku s uvedením, že upomienka je súčasťou faktúry

- faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2010 na sumu 81,06 Eur so splatnosťou dňa 11.01.2011
upomienku s uvedením, že upomienka je súčasťou faktúry.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa nezaplatila vystavené faktúry v čase ich splatnosti.

Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené.

Odporkyňa nespochybňovala dlžnú sumu, avšak tvrdila v podanom odpore, že dlh, ktorý jej vznikol, mala
platiť za ňu oddlžovacia spoločnosť, ktorá mala jednať aj s jej veriteľmi a mala za to, že dlžná suma sa
riadne spláca. Nie je si vedomá, že daný dlh nebol splácaný.

Odporkyňa však nepredložila žiadnu listinu na preukázanie jej tvrdení, ani z ničoho nevyplýva prevzatie
dlhu a pod. Taktiež nepreukázala splatenie dlžnej sumy, a to ani treťou osobou.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 30.06.2014 uviedol, že zo strany odporkyne a ani zo strany žiadnej tretej
osoby konajúcej za odporkyňu nedošlo k žiadnej žiadosti o možnosť postupného splácania dlhu, ako
ani k čiastočnej úhrade dlžnej pohľadávky.

Z predložených listín mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa v časti neuhradených poskytnutých
služieb odporkyňou, je opodstatnený.

Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že za ňu mala platiť tretia osoba, toto ničím nepreukázala, nebolo ani
preukázané, že by tretia osoba za odporkyňu uhrádzala dlh a pokiaľ bola nejaká dohoda medzi
odporkyňou a treťou osobou, je to len vzťah medzi nimi a nemôže to byť na úkor navrhovateľa.

Vo faktúrach však boli zaúčtované aj 2 upomienky, a to vo faktúre č. XXXXXXXXXX č. XXXXXXXXXX,
pričom tieto upomienky súd nemal preukázané. Bolo síce uvedené, že sa súčasťou faktúry č.

XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX, avšak predložené faktúry žiadnu upomienku neobsahovali.

Navrhovateľdodatočnedoložilnavýzvusúduibačasťcenníkaobsahujúcivýškupoplatkuzaupomienku,
avšak na preukázanie opodstatnenosti nároku za upomienky nepreukázal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť účtovania poplatku za upomienky, súd
mu tento poplatok nepriznal. Súd nemal preukázané, že odporkyni boli skutočne zaslané upomienky. V

predložených faktúrach je síce uvedené, že súčasťou faktúry je upomienka, avšak v žiadnej predloženej
faktúre žiadna upomienka nebola obsiahnutá.

Keďže navrhovateľ nepreukázal uplatnený nárok v danej časti, súd žalobný návrh v tej časti zamietol, a
to v časti účtovaného poplatku za upomienku, t.j. 2x 2,50 Eur.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré

sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena

tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdeniao konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také

dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku za upomienky.
V celkovej výške 5,- Eur. (2x 2,50 Eur)

Je nepostačujúce iba preukázanie cenníka, z ktorého vyplýva výška poplatku za upomienku.

Z toho dôvodu súd žalobný návrh v tej časti zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadomnato,žeodporkyňasisvojupovinnosťzaplatiťdlžnúsumunesplnila,dostalasadoomeškania

ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania. Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z
priznanýchsúmodnasledujúcehodňaposplatnostijednotlivýchfaktúr.Výškuzákladnejúrokovejsadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne
nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Súd nepriznal úroky z omeškania zo sumy 2,50 Eur od 10.03.2011 a zo sumy 2,50 Eur od 10.02.2011,
keďže súd nepriznal celkovo sumu 5,- Eur.Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko navrhovateľ mal neúspech iba v nepatrnej časti konania, preto súd o náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p..

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 97,99 eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh.

Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré
by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi. Odporca
žiadnym spôsobom nepreukázal súdu svoju finančnú situáciu a okolnosti, ktoré by u neho odôvodňovali

postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ si v návrhu a v podaní zo dňa 30.06.2014 uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania - trov
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: návrh, žaloba, vyjadrenie k odporu, 3 x suma 21,58 eur
+ 2 x režijný paušál v sume 7,81 eur, 1 x režijný paušál v sume 8,04 eur + DPH.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 eur a titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu
106,08 eur (súd priznal odmenu v zmysle ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl. s poukazom na výšku súdom
priznaného plnenia), pozostávajúcu :

- za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a

ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH z
odmeny a režijného paušálu v sume 5,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,27 eur,

- za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH z odmeny a
režijného paušálu v sume 5,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,27 eur,- za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d)
cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH z odmeny a režijného
paušálu v sume 5,92 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,54 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 eur
titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 106,08 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia

súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Akúčastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).