Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200685
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Z. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. M., I. č. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom L.
M., M. O. č. XXX/XX, proti odporcovi: SHP, a.s., so sídlom Turčianske Teplice, Červenej armády č. 1191,
IČO: 31 585 370, zastúpený advokátkou JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou, so sídlom M.
Y. č. X, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Cpr/1/2014-95 zo dňa 24. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Cpr/1/2014-95 zo dňa 24.

apríla 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
odporcu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané navrhovateľke listom doručeným dňa
28.11.2013 je neplatné. Pracovný pomer navrhovateľky a odporcu skončil dohodou dňa 28.11.2013
podľa § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce. Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi podľa § 142
ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur na
účet zástupcu navrhovateľky JUDr. Jiřího Martausa, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Z obsahu písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru mal okresný súd
preukázané, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je manko vo výške 5.827,25 Eur
zistené na základe vykonanej inventúry k 30.9.2013. Manko v zmysle ustálenej judikatúry predstavuje
účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorých je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Existenciu
schodku (manka) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať bez ďalšieho s porušením pracovnej
disciplíny. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca

vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi,
pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/173/2006 na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené
konaniezostranyzamestnanca,atoajznedbanlivostiamusídosahovaťintenzituporušeniapracovných

povinností závažným spôsobom. V okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, ktoréhodôvodom je závažné porušenie pracovnej disciplíny však absentuje akýkoľvek, hoci aj vo všeobecnej
rodine opis konania navrhovateľky (uvedením konkrétnych skutočností), ktoré spočíva v porušení
povinností navrhovateľkou ustanovených právnymi predpismi a ktoré je možné kvalifikovať ako závažné

porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ odporca spresnil konanie navrhovateľky v písomnom vyjadrení
k žalobe, ako aj v prednese zástupkyne na pojednávaní, na uvedené skutočnosti nemohol brať
okresný súd zreteľ. Podstatnými pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sú
skutočnosti obsiahnuté v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedenú
snahu odporcu možno hodnotiť ako pokus o odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z písomného

vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo však v štádiu konania pred súdom nie je
prípustné. Absencia skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru má za
následok jeho neplatnosť. Keďže navrhovateľka netrvala na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával,
súd tiež rozhodol, že pracovný pomer navrhovateľky a odporcu skončil dohodou dňa 28.11.2013 v
zmysle § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V podrobnostiach poukázal na vznik schodku v predajni,
kde pracovala navrhovateľka, v sume 5.827,25 Eur. Upriamil tiež pozornosť, že v relevantnom období
navrhovateľka často stornovala platby v náhodných sumách a spravidla ku koncu pracovnej doby;
vyjadril predpoklad, že dané sumy si ponechávala pre vlastnú potrebu. Správaním sa navrhovateľky
bol odporca dokonca vystavený riziku postihu zo strany správcu dane. Ak by konanie účastníčky

odvolateľ nevyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo by navrhovateľke umožnené
ďalej pokračovať v protiprávnom správaní. Pokiaľ ide o jednotlivé čiastkové konania vedúce k vzniku
manka, tieto neboli odporcovi v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru známe, a preto ich
špecifikoval neskôr v súdnom konaní. Odvolateľ mal za to, že manko v tak vysokom rozsahu nemožno
pri jeho obchodnej činnosti považovať za bežnú vec. Voči navrhovateľke bolo v súvislosti s jej konaním

začaté aj trestné stíhanie.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom
odvolaní.

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základuzisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej patrí právo, toto riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy

o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa
nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1
O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto

súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým

vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na navrhovateľovi, ktorý tvrdí,
že jeho práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný
a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

Druhostupňový súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal pri posúdení žaloby z

ustálenej judikatúry, ktorá nepovažuje zistenie schodku na zverených hodnotách za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Existencia schodku svedčí len o existencii účtovného rozdielu medzi skutočným
stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi údajmi účtovnej evidencie,
o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Závažné porušenie pracovnej disciplíny môže a nemusí
byť konaním, ktoré je príčinou vzniku schodku a naopak, zodpovednosť za schodok na zverených

hodnotách môže, ale aj nemusí byť spôsobená konaním, ktoré je závažným porušením pracovnej
disciplíny.

Ak odporca v priebehu súdneho konania vyvíjal snahu špecifikovať protiprávne konanie navrhovateľky,
ktoré podľa jeho názoru spôsobilo vznik schodku, na uvedené nebolo možné prihliadať. Vychádzajúc
z ustanovenia § 70 Zákonníka práce mal odporca už v okamžitom skončení pracovného

pomeru doručenom navrhovateľke dňa 28.11.2013 povinnosť presne vymedziť dôvod, pre ktorý s
navrhovateľkou končí pracovný pomer, a to takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Následné uvádzanie nových skutočností, ktoré podľa názoru odvolateľa viedli k vzniku
vysokého schodku, nemali pre posúdenie veci žiaden význam.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
bola úspešná navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.