Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200800
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6012200800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov

senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: I.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. XX. Z. č. X, H. H., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. 2N 2075/12 zo dňa 10. júla 2012, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/22/2013-43 zo dňa 30. apríla 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/22/2013-43
zo dňa 30. apríla 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 28Sp/22/2013-43 zo dňa 30. apríla 2013 podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie odporcu č. 2N
2075/12 zo dňa 10. júla 2012, ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.") rozhodol o
nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi. O trovách prvostupňového konania
súd nerozhodol.

Krajský súd konštatoval v rozsudku, že z výrazu je zrejmé, ako aj príkladmo vypočítaných dôvodov
neúspešnosti je nepochybné, že musí ísť o taký dôvod, ktorý je bez ďalšieho zrejmý, priamočiary,
nevyhnutný a nepotrebuje hlbší právny rozbor a posudzovanie. Podľa krajského súdu v danom prípade
podal navrhovateľ dovolanie, a ak by sa mala posudzovať zrejmá bezúspešnosť sporu podľa výsledku
právoplatného súdneho rozhodnutia, nebolo by nikdy možné poskytnúť právnu pomoc v dovolacom
konaní a to aj v prípade, že by v takom konaní mohol byť účastník úspešný, t.j. v prípade, keď
rozhodnutie trpí chybami, pre ktoré je možné úspešne uplatniť tento mimoriadny opravný prostriedok.

Odporca však v danej veci neposudzoval zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva vo vzťahu k
prípustnosti dovolania, dodržania lehoty na podanie dovolania, prípadne, ak by zistil, že z týchto
hľadísk je podmienka poskytnutia právnej pomoci splnená a zároveň aj z ďalších hľadísk podľa § 8
zákona č. 327/2005 Z. z., t.j. najmä, či navrhovateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Podľa súdu prvého stupňa mal odporca vec posudzovať z hľadísk vo vzťahu k mimoriadnemu
opravnému prostriedku.Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
odporcuč.2N2075/2012z10.júla2012potvrdí.Poukázalnato,žezrozsudkuKrajskéhosúduvBanskej

Bystrici 14Co/180/2011-110 z 30. augusta 2011 sa dôvody bezúspešnosti zdajú byť zrejmé, priamočiare,
ktoré nepotrebujú hlbší právny rozbor, a preto rozhodol, že je bezúspešný. Odporca poukázal na to, že
zrejmá bezúspešnosť je podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. jednou z troch kumulatívnych
podmienok, ktorá zakladá subjektu právny nárok na poskytnutie právnej pomoci. Poukázal na to, že
centrum si neosobuje právo prejudikovať veci, avšak je názoru, že nepriznaním nároku na poskytnutie

právnej pomoci, nebráni navrhovateľovi v uplatnenom nároku v dovolacom konaní.

Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu svojim podaním z 1. augusta 2013 tak, že na svojej žiadosti
o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie trvá. Zmeniť by to mohla len skutočnosť, že by si N. V.
splnil svoju povinnosť a vrátil mu hnuteľný majetok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.
septembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam správnych orgánov - § 250l a nasl. O.s.p.) rozhodnúť o opravnom prostriedku
navrhovateľa proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu č. 2N 2075/12 zo dňa 10. júla 2012, ktorým
rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu

stotožnil a považuje ich za svoje vlastné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. potvrdil.

V ďalšom konaní bude dôležité, aby odporca v novom rozhodnutí posudzoval zrejmú bezúspešnosť

uplatňovania práva navrhovateľa vo vzťahu k prípustnosti dovolania, najmä t.j. dodržania lehoty na
podanie dovolania, prípadne aby zistil, že je podmienka poskytnutia právnej pomoci splnená a zároveň
aj z ďalších hľadísk podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., t.j. najmä, či navrhovateľ je schopný označiťdôkazy na preukázanie svojich tvrdení v podanom dovolaní. Aj podľa odvolacieho súdu mal odporca
predmetnú vec posudzovať z hľadísk vo vzťahu k mimoriadnemu opravnému prostriedku tak, ako to
naznačil prvostupňový súd.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý
v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., §
250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Nakoľko si však navrhovateľ žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil, hoci bol v konaní úspešný, súd mu žiadnu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.