Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110213143
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110213143.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov

senátu JUDr. Darinou Legerskou a JUDr. Františka Kováča v právnej veci žalobcu Tatra Real Trade,
a.s., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 35 729 465, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Malichom,
advokátom, Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín,
IČO: 00 312 037, právne zastúpenému GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21,
Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 1.914.813,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 38Cb/130/210-823 zo dňa
20. júna 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 32.338,70 eur,
pozostávajúcu zo súdneho poplatku z odvolania vo výške 10.282,42 eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 22.056,28 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť GARANT PARTNER legal, s.r.o.,
advokátskej kancelárie so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 830, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 2. júla 2012 súd prvého stupňa o návrhu o zaplatenie 1.914.813,17 eur s

príslušenstvom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 225.492,92 eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 57.398,92 eur od 21.05.2009 do zaplatenia, a zo sumy 168.094
eur od 30.12.2009 do zaplatenia, a v časti o zaplatenie sumy 1.689.320,20 eur s 3,982 % ročným úrokom
zo sumy 63.782,12 eur od 21.05.2010 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.383,20
eur od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.003.759,40 eur od 30.12.2009 do zaplatenia, a zo sumy
679.179,75 eur od 20.01.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že zaviazal zaplatiť žalovanému 76 % trov konania potrebných na účelné bránenie práva

v konaní.

Súd prvého stupňa na základe žiadosti Ing. arch. N. K., konateľa Tatra Real, a.s., zistil, že Krajský
pamiatkový úrad Trenčín vydal záväzné stanovisko o vykonaní archeologického prieskumu č. spisu
TN- 06/00880-004/Nip, v ktorom pamiatkový úrad súhlasil so stavbou za určitých podmienok. Z tohto
stanoviska mal za preukázané, že Archeologický ústav SAV Nitra sa k stavbe „Podzemná parkovacia
garáž Trenčín - centrum“ parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, KÚ Trenčín tak, že v blízkosti stavby

sú evidované archeologické nálezy z obdobia stredoveku a nie je vylúčené, že pri stavebnej činnosti
môžu byť zachytené aj zvyšky architektúry. Zo stanoviska tiež zistil, že v dotknutej oblasti Archeologický
ústav SAV Nitra predpokladal výskyt archeologických nálezov a predpokladal, že pri zemných prácach,
súvisiacich s predmetnou stavbou, budú zistené archeologické nálezy.Malzapreukázané,žeúčastnícikonaniauzavrelidňa11.04.2008zmluvuč.318/2007ozriadenívecného
bremena a zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca je podnikateľom, ktorý

tieto zmluvy uzavrel v rámci jeho podnikateľskej činnosti, žalovaný je mesto, samosprávna územná
jednotka. Teda v prípade, ak by sa tieto zmluvy týkali zabezpečovania verejných potrieb, zakladali by
obchodné záväzkové vzťahy v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní toho, či
sa predmetné zmluvy v čase ich uzavretia týkali zabezpečovania verejných potrieb, súd prvého stupňa
zohľadnil viacero okolností. Vychádzal (i v súlade s rozsudkom NS ČR sp. zn. 33Odo 489/2004 zo dňa

16.06.2005) z toho, že záujmom verejnosti ako bližšie neurčeného okruhu subjektov je predovšetkým
to, aby v oblasti, v ktorej tieto subjekty žijú, pracujú, či podnikajú, bolo v čo najširšej miere zabezpečené
uspokojenie ich potrieb. Nie je podstatné, či subjekt, ktorý tieto potreby zabezpečuje, je podnikateľom
a vykonáva túto činnosť na komerčnej báze, ale to, aký je dopad tejto činnosti na „blaho“ verejnosti,
teda či táto činnosť prináša verejnosti prospech a aký, nakoľko je v danej oblasti výlučná a ako by
verejnosťprípadnéobmedzenie,čidokoncaukončenietejtočinnostivnímala.Jepotrebnévziaťdoúvahy

aj to, aký má táto činnosť význam pre zabezpečenie potrieb daného regiónu a zaoberať sa aj tým, či je
uspokojovanie týchto potrieb zabezpečené inak. V predmetných zmluvách č. 318/2007 a č. 319/2007
zmluvné strany jednoznačne deklarovali záujem na zvýšení počtu parkovacích miest v centre Trenčína.
Samotná táto skutočnosť však nie je dostatočným dôkazom toho, že zvýšenie počtu parkovacích
miest v centre Trenčína bolo v čase uzavretia predmetných zmlúv verejnou potrebou. Podľa vyjadrení

účastníkovkonaniamalipodzemnégarážeslúžiťprepotrebynadzemnejčastiprojektu,atiežprepotreby
účastníkov podujatí organizovaných Domom armády, prípadne pre klientov obchodného domu Prior. Z
uvedeného je zrejmé, že teda mali slúžiť bližšie neurčenému okruhu subjektov, z čoho možno vyvodiť
záver, že sa týkali verejnosti. Zabezpečenie dostatočného počtu parkovacích miest v centre mesta môže
byť verejným záujmom. V konaní však nebolo preukázané, že zvýšenie parkovacích miest v centre

Trenčína bolo v čase uzavretia predmetných zmlúv skutočne potrebné, teda že bolo verejnou potrebou.
Je pravdou, že daná lokalita je centrom mesta Trenčín, nachádza sa v nej Dom armády, v ktorom sa
konajú rôzne, najmä kultúrne podujatia, i viacero obchodov a iných prevádzok poskytujúcich služby.
Napriek týmto skutočnostiam však v konaní nebolo preukázané, nakoľko bolo zvýšenie parkovacích
miest v danej lokalite výlučné, resp. potrebné. Súd prvého stupňa uviedol, že nie je zrejmé, z čoho

konkrétne zmluvné strany vychádzali pri stanovení množstva potrebných parkovacích miest, keďže
priamo v centre mesta i v jeho blízkosti sa nachádza viacero parkovísk. Je potrebné vziať do úvahy,
že podzemné garáže doteraz neboli vybudované, a v konaní nebol preukázaný negatívny dopad tejto
skutočnostizhľadiskaparkovaniapreverejnosťvdanejlokalite.Okremtoho,vzmluve bolagarantovaná
výstavba podzemných garáží, nie však ich využitie širšou verejnosťou. Z vyjadrení účastníkov konania

zistil, že v prevažnej miere boli plánované pre potreby nadzemnej časti objektu. Potreby parkovacích
miest pre nadzemnú časť objektu však neboli preukázané. Taktiež žalobcovi, resp. jeho právnemu
nástupcovi nič nebránilo v tom, aby parkovanie obmedzil len pre potreby nadzemného objektu. K
uzavretiu predmetných zmlúv došlo na základe ponuky zo strany TATRA REAL, a.s., ktorá bola v súlade
so záujmami mesta a jej dôsledkom malo byť zvýšenie počtu parkovacích miest, čo však neznamená, že

tieto garáže boli v čase uzavretia predmetných zmlúv skutočne potrebné. V konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný, pokiaľ neobdržal ponuku TATRA REAL, a.s., uvažoval o zvýšení parkovacích miest v
danej lokalite týmto spôsobom. Z vyjadrení svedka ustálil, že zvýšenie počtu parkovacích miest bolo
zo strany žalovaného ponímané najmä ako vhodná investícia. Vhodnosť umiestnenia podzemných
parkovacích garáží v danej lokalite, nie však ich verejná potreba, vyplýva i z odpovede žalovaného

na žiadosť TATRA REAL, a.s. zo dňa 23.09.2008. Súd prvého stupňa však podotkol, že tento dôkaz,
rovnako ako záznam z rokovania zo dňa 03.02.2009 je až z obdobia nasledujúceho po uzavretí zmluvy
č. 318/2008 zo dňa 11.04.2008, a teda nie je jednoznačným dôkazom okolností, existujúcich v čase
uzavretia tejto zmluvy. Okrem toho, pokiaľ svedok, podľa záznamu zo dňa 03.02.2009, označil na
tomto rokovaní vybudovanie verejného parkoviska za jeden z najväčších problémov, nie je zrejmé, z

čoho pri tomto konštatovaní vychádzal, a teda ani tento dôkaz nemožno považovať za postačujúci
preto, aby bolo možné vybudovanie podzemných garáží v danej lokalite posúdiť ako verejnú potrebu.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd prvého stupňa zato, že zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 sa
v čase ich uzavretia, ale ani v nasledujúcom období, netýkali zabezpečenia verejných potrieb, a teda
medzi účastníkmi konania nevznikli obchodné záväzkové vzťahy v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák..

Poukázal na úvodne časti predmetných zmlúv, z ktorých je zrejmé, že aj zmluvné strany si boli vedomé,
že ich zmluvný vzťah má občianskoprávny režim, keď uviedli konkrétne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorých zmluvy uzavreli. Napokon sám žalobca v konaní nemal jednoznačný názor
na pôsobnosť Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy účastníkov konania, keď pri uplatnenísvojich práv aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Taktiež zmluva č. 319/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy sa netýkala zabezpečovania verejných potrieb i z toho dôvodu, že jej cieľom
bolo zabezpečenie uzavretia budúcej kúpnej zmluvy, pričom by záležalo už od vôle zmluvných strán,

aký režim by mala táto budúca kúpna zmluva. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa
ustálil občianskoprávny režim záväzkových vzťahov účastníkov konania.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na § 50a ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia Zmluva o
budúcej zmluve musí obsahovať, okrem zhody vôle zmluvných strán, vyjadrenej v písomnej forme o

uzavretí zmluvy o budúcej zmluve a podstatných náležitostí budúcej (hlavnej) zmluvy, aj dobu, dokedy
zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Podľa čl. III zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvykuzavretiubudúcejkúpnejzmluvymalodôjsťpodoručenípísomnejvýzvydruhejzmluvnejstrane
a po splnení podmienok dohodnutých v čl. IV až VIII tejto zmluvy. Zmluva č. 319/2007 teda obsahovala
dohodu zmluvných strán o dobe, kedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Z takto dohodnutej
doby uzavretia budúcej kúpnej zmluvy však nie je možné určiť, dokedy mala byť budúca kúpna zmluva

uzavretá. Tento nedostatok zmluvy nie je možné odstrániť ani pomocou výkladu vôle prostredníctvom
interpretačného ustanovenia § 35 ods. 2 Obč. zák., a to ani v spojení s čl. V bodom 5 zmluvy č. 319/2007,
podľa ktorého budúci predávajúci bude povinný do 5 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia
o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov. Ani toto zmluvné ustanovenie
neurčuje dobu, dokedy mali zmluvné strany budúcu kúpnu zmluvu uzavrieť (koniec tejto doby). Súd

prvého stupňa podotkol, že pomocou výkladu nemožno nahradzovať alebo dopĺňať vôľu, ktorá nebola
prejavená.Vzhľadomktomu,žedohodazmluvnýchstránodobe,dokedymalabyťbudúcakúpnazmluva
uzavretá, je neurčitá, je zmluva o budúcej zmluve č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo
dňa 11.04.2008 v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatná.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj uznesením č. 827 bod C/ Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne dňa
26.10.2006, ktorým schválilo v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení účinnom do 31.12.2008 predaj nehnuteľností - pozemkov T. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast.
plocha vo výmere 642 m2 a parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 55 m2, spolu výmera 697
m2. Pozemky boli odčlenené geometrickým plánom 95/2006 zo dňa 16.10.2006 pre TATRA REAL,

a.s. Bratislava za účelom výstavby centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží.
Cena predstavovala 10 000,- Sk/m2, celková kúpna cena 6 970 000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že
boli schválené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetnom mal byť predaj označeného
nehnuteľnéhomajetkumesta,pričombolischválenéajzmluvnéstrany,atedaajkupujúci-TATRAREAL,
a.s.. Je zrejmé, že predaj predmetných nehnuteľností kupujúcemu - žalobcovi týmto v zmysle § 9 ods. 2

písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 Mestským zastupiteľstvom
v Trenčíne schválený nebol. Medzi účastníkmi konania však nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom
predmetných nehnuteľností, ale k uzavretiu zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy.
Táto zmluva o budúcej zmluve obsahovala, okrem podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy, aj
ďalšie platobné a stavebné podmienky, vrátane určenia projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa mala

stavba podzemných garáží realizovať, taktiež predkúpne právo žalovaného, ako aj dohodu zmluvných
strán o vrátení preddavku v sume 4 879 000,- Sk žalovaným za splnenia stanovených podmienok,
na základe čoho možno túto zmluvu, aj s ohľadom na lokalitu stavby, zaradiť medzi najdôležitejšie
úkony, týkajúce sa majetku žalovaného. Vzhľadom k tomu, bolo potrebné schválenie zmluvy č. 319/2007
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne. Mestské zastupiteľstvo v

Trenčíne však takýto úkon, týkajúci sa majetku žalovaného, neschválilo, a preto je zmluva č. 319/2007
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná aj v zmysle § 39 Obč. zák.
pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy č. 319/2007
v zmysle § 39 obč. zák. je i jej rozpor s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí v znení účinnom do 31.12.2008, keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo ani predaj predmetných
nehnuteľností žalobcovi. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že uznesením Mestského zastupiteľstva v
Trenčíne č. 343 došlo k dodatočnému schváleniu predaja predmetných nehnuteľností žalobcovi, súd
prvého stupňa mal zato, že dodatočná konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možná, pretože právne následky z absolútne neplatného právneho úkonu nenastanú. Taktiež zámenu

zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu nemožno považovať za dôvod pre opravu uznesenia mestského
zastupiteľstva podľa postupu žalovaného, schváleného pre opravu chýb v písaní a iných zrejmých
nesprávností.Zámenasubjektuvtomtoprípadenebolazrejmounesprávnosťouvčaseprijatiauznesenia
mestského zastupiteľstva č. 827 zo dňa 26.10.2006, nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného vzťahu sožalovaným došlo až na základe zmlúv zo dňa 11.04.2008. Dovtedy bol žalovaný v zmluvnom vzťahu s
TATRA REAL, a.s.. Z tohto dôvodu ani opravou uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 nedošlo k
schváleniu predaja predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného žalobcovi. Súd prvého stupňa

uviedol, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do
31.12.2008podliehajúschváleniumestskýmzastupiteľstvomzmluvnéprevodyvlastníctvanehnuteľného
majetku, pričom určenie zmluvných strán je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho
bolo v tomto prípade potrebné pre platnosť právneho úkonu aj schválenie budúceho kupujúceho -
žalobcu. Je pravdou, že v uznesení Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 827 bod C/ sú predmetné

nehnuteľnosti označené ako C. XXX/XX, k.ú. Trenčín, ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č.
95/2006zodňa16.10.2006avzmluveouzatvoreníbudúcejkúpnejzmluvyč.319/2007súidentifikované
ako parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, k.ú. U., odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX, avšak
túto skutočnosť súd prvého stupňa nepovažoval za podstatnú z hľadiska schválenia predmetu predaja
mestským zastupiteľstvom, nakoľko pri porovnaní takto označených nehnuteľností je zrejmé, že podľa
výmery, katastrálneho územia, druhu pozemkov, a tiež pozemkov, z ktorých boli vytvorené, možno

jednoznačne určiť nehnuteľnosti, ktorých predaj malo mestské zastupiteľstvo schváliť.

Dňa 11.04.2008 uzavreli účastníci konania zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena, v ktorej sa
v čl. V dohodli na zriadení vecného bremena na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere
1 281 m2, k.ú. U., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX, odčlenením z pozemkov parc.

č. XXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech oprávneného z vecného
bremena - žalobcu s tým, že povinný z vecného bremena - žalovaný strpí pod povrchom tohto pozemku
1/ umiestnenie podzemných parkovacích garáží a 2/ prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po
ich výstavbe. Z uvedeného je zrejmé, že takto dohodnuté vecné bremeno pôsobí in personam, keďže
práva a povinnosti, vyplývajúce z vecného bremena patria určitým osobám (účastníkom konania). Z

hľadiska rozsahu obmedzenia vlastníckych práv žalovaného týmto vecným bremenom, jeho obsahu
a lokality, v ktorej sa predmetný pozemok nachádza, je nesporné, že zmluva č. 318/2007 o zriadení
vecného bremena patrí k najdôležitejším úkonom, týkajúcim sa majetku žalovaného, a preto podlieha
schváleniu mestským zastupiteľstvom podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 827 bod

B/ je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie vecného bremena - stavby podzemných
garáží pod pozemkom v k.ú. U. parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 1281 m2 za účelom výstavby
a prevádzkovania budúcich podzemných garáží v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava za hodnotu
vecného bremena 1 921 500,- Sk. Vecné bremeno zriadené zmluvou č. 318/2007 teda nebolo schválené
Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne, v dôsledku čoho je zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného

bremena zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom,
a to konkrétne s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
účinnom do 12.06.2008. Vecné bremeno schválené uznesením mestského zastupiteľstva č. 827 B/
malo pôsobiť in personam v prospech TATRA REAL, a.s., a nie v prospech žalobcu. Z toho vyplýva,
že pri tomto druhu vecného bremena je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo schválilo aj konkrétnu

osobu, ktorej práva z vecného bremena patria, k čomu v danom prípade vo vzťahu k žalobcovi nedošlo.
Zámenu zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu nemožno považovať za dôvod pre opravu uznesenia
mestského zastupiteľstva podľa postupu žalovaného, schváleného pre opravu chýb v písaní a iných
zrejmých nesprávností. Zámena subjektu v tomto prípade nebola zrejmou nesprávnosťou v čase prijatia
uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 zo dňa 26.10.2006, nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného

vzťahu so žalovaným došlo až na základe zmlúv zo dňa 11.04.2008. Dovtedy bol žalovaný v zmluvnom
vzťahu s TATRA REAL, a.s.. Z tohto dôvodu ani opravou uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827
nedošlo k schváleniu zriadenia predmetného vecného bremena mestským zastupiteľstvom. Skutočnosť,
žemestskézastupiteľstvovTrenčíneuznesenímč.827podB/schválilozriadeniepredmetnéhovecného
bremena na pozemku parc. č. XXX/XX a zmluvou č. XXX/XXXX bolo zriadené vecné bremeno na

pozemku parc. č. 300/15 súd prvého stupňa nepovažoval za podstatnú z hľadiska schválenia predmetu
vecného bremena, nakoľko pri porovnaní takto označených nehnuteľností je zrejmé, že podľa výmery,
katastrálneho územia, druhu pozemkov, a tiež pozemkov, z ktorých boli vytvorené, možno jednoznačne
určiť nehnuteľnosť, na ktorej malo mestské zastupiteľstvo schváliť zriadenie vecného bremena.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že na uvedené dôvody neplatnosti zmluvy č. 318/2007 o zriadení
vecného bremena a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemohol
prihliadnuť len z toho dôvodu, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, nakoľko v tomto prípade niesú možné obidva výklady. Súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k.16Cob/203/2010-103, podľa ktorého i keď dispozičné úkony s vecami a právami, ktoré patria do
majetku žalovaného, majú spoločný právny základ v súkromnoprávnej úprave, k ich platnosti je treba

dodržaťšpecifickýrežim,ktorývychádzaztoho,žeideotzv.verejnýmajetok.Ztohtodôvodužalovaného
ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu nie je možné vylúčiť z požiadaviek kladených na správu
vecí verejných. Žalovaný pri nakladaní so svojim majetkom má určité zvláštne povinnosti, vyplývajúce
z jeho postavenia ako subjektu verejného práva, a preto i v tomto prípade platí, že hospodárenie s
majetkom musí byť prehľadné, účelné a v súlade so zákonom. Ani skutočnosť, že zmluvné strany si

podľa týchto zmlúv poskytovali plnenie nič nemení na absolútnej neplatnosti zmlúv č. 318/2007 a č.
319/2007. Predmetným plnením nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon.

V ďalšom sa zaoberal čl. VIII bodu 4 zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy,
podľa ktorého ustanovenia podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (žalobcom a žalovaným)
mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve zo dňa 04.09.2007, uzavretú medzi TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Z uvedeného
zmluvného ustanovenia i z vyjadrení účastníkov konania ustálil, že vôľou účastníkov konania, ako
i TATRA REAL, a.s. bolo preniesť celý projekt, ktorého cieľom bola stavba podzemných garáží z
obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. na žalobcu. Malo teda dôjsť k zmene v osobe budúceho
kupujúceho. K zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka môže dôjsť podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. v

dôsledku postúpenia pohľadávky alebo podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. v dôsledku prevzatia dlhu.
Podmienkou zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka je však existujúca pohľadávka, preto súd ako
predbežnú otázku skúmal najskôr platnosť zmluvy č. 144/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Z vykonaného dokazovania mal zato, že zmluva č. 144/2007 je rovnako ako zmluva č. 319/2007
absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Text čl. III a čl. V bodu 5 je totiž úplne totožný v

zmluvách č. 144/2007 i č. 319/2007, a preto pri zmluve č. 144/2007 nie je rovnako možné určiť koniec
doby, dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Zmluva č. 144/2007 je absolútne neplatná
i v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s § 11 ods. 4 písm. a) zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Zmluva č. 144/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy taktiež nebola schválená Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne, hoci patrila

k najdôležitejším úkonom, týkajúcim sa majetku žalovaného, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré k
takýmto úkonom patrila i zmluva č. 319/2007. Na potrebe schválenia zmluvy č. 144/2007 o uzavretí
budúcej zmluvy mestským zastupiteľstvom pre platnosť tejto zmluvy nič nemení ani skutočnosť, že
mestské zastupiteľstvo uznesením č. 827 pod bodom C/ schválilo predaj predmetných nehnuteľností
budúcemu kupujúcemu TATRA REAL, a.s.. Súd prvého stupňa vychádzal pritom z toho, že zmluva č.

144/2007,okrempodstatnýchnáležitostíbudúcejkúpnejzmluvy,obsahovalaiúpravuďalšíchzmluvných
práv a povinností účastníkov konania, týkajúcich sa majetku žalovaného, a to jeho predkúpne právo k
predmetnej stavbe, a tiež platobné a stavebné podmienky, vrátane určenia projektovej dokumentácie,
podľa ktorej sa mala stavba podzemných garáží realizovať, ako aj dohodu zmluvných strán o vrátení
preddavku v sume 4 879 000,- Sk žalovaným za splnenia stanovených podmienok, na základe čoho

nemožno vyvodiť záver, že schválením predaja predmetných nehnuteľností bol schválený aj úkon,
obsiahnutý v zmluve č. 144/2007, nakoľko predmetom zmluvy č. 144/2007 nebol len záväzok zmluvných
strán uzavrieť v určenej dobe budúcu kúpnu zmluvu so schválenými podstatnými náležitosťami. V
dôsledku neplatnosti zmluvy č. 144/2007, a teda z dôvodu neexistencie pohľadávky TATRA REAL,
a.s. ako budúceho kupujúceho z tejto zmluvy, nedošlo v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. k platnému

postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. 144/2007 na žalobcu, ani zo strany žalobcu v zmysle § 531 ods.
1 Obč. zák. nedošlo k platnému prevzatiu dlhu obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. zo zmluvy č.
144/2007. V zmysle § 526 ods. 1 Obč. zák. z uvedeného dôvodu nevznikli ani právne účinky oznámenia
postúpenia pohľadávky zo dňa 14.08.2008 voči žalovanému. Podľa názoru súdu prvého stupňa, v
dôsledku neplatnosti zmluvy č. 144/2007 neexistoval ani spôsobilý predmet privatívnej novácie v zmysle

§ 570 ods. 1 Obč. zák., a preto záväzky zo zmluvy č. 144/2007 neboli nahradené záväzkami zo zmluvy
č. 319/2007. Z uvedeného vyplýva, že uzavretím zmluvy č. 319/2007 tak malo dôjsť k vzniku nových
zmluvných záväzkov účastníkov konania, bez ohľadu na zmluvu č. 144/2007, čo sa však v dôsledku
absolútnejneplatnostizmluvyč.319/2007nestalo.Vdôsledkuabsolútnejneplatnostizmluvyč.319/2007
z vyššie uvedených dôvodov nedošlo tiež k zániku záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v zmysle §

50a ods. 3 Obč. zák.

Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal § 457 Obč. zák., podľa ktorého v dôsledku neplatnosti zmlúv
č. 144/2007 a č. 319/2007 vznikla každému z ich účastníkov povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľanich dostal. TATRA REAL, a.s. uhradila na základe zmluvy č. 144/2007 žalovanému dňa 24.10.2006
sumu 23 136,16 eur ako zábezpeku a dňa 04.05.2007 sumu 161 953,13 eur ako zostatok preddavku
na kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť obchodnej spoločnosti TATRA

REAL, a.s. spolu sumu 185 089,29 eur. Z čl. V bodu 2 zmluvy č. 319/2007 je zrejmé, že sumu 185
089,20 eur zaplatila TATRA REAL, a.s. za budúceho kupujúceho - žalobcu. Podľa Dohody o úhrade
platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa
10.12.2008 zároveň uhradil žalobca obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. platby v sume 185 089,20
eur na účet TATRA REAL, a.s.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam získal žalovaný bezdôvodné

obohatenie v sume 185 089,20 eur plnením z neplatných právnych úkonov (zmlúv č. 144/2007 a č.
319/2007), a to na úkor žalobcu. V zmysle § 456 Obč. zák. tak žalovanému vznikla povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 185 089,20 eur a žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný
v konaní o zaplatenie sumy
185 089,20 eur. Žalovaný však vzniesol v konaní námietku premlčania tohto práva žalobcu. Žaloba bola
podaná na súd faxom 03.05.2010 a následne v zákonnej lehote (06.05.2010) bol súdu doručený jej

originál. K bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo dňom 24.10.2006, kedy bola žalovanému za
žalobcu podľa textu zmluvy č.319/2007 uhradená platba v sume
23 136,16 eur, a taktiež dňom 04.05.2007, kedy bola žalovanému v zmysle textu zmluvy č. 319/2007
za žalobcu uhradená platba v sume 161 953,13 eur. Vzhľadom k tomu je právo žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 23 136,16 eur premlčané, keďže už pred podaním žaloby (dňom

26.10.2009) uplynula trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák.. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohateniavsume23136,16eurzamietolakonedôvodnú,nakoľkopremlčanéprávonemožnoveriteľovi
priznať. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 161 953,13 eur súd prvého stupňa žalobe
vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, nakoľko právo žalobcu na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia nie je premlčané, keďže k tomuto bezdôvodnému obohateniu žalovaného
došlo až úhradou sumy 161 953,13 eur dňa 04.05.2007, a teda v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. ku
dňu podania žaloby (03.05.2010) neuplynula objektívna trojročná premlčacia doba. Okrem toho, pri
práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 161 953,13 eur neuplynula ani subjektívna
dvojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Do pozornosti dal korešpondenciu účastníkov
konania, najmä odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2009 a vyjadrení účastníkov
konania a v konaní vyvodil záver, že ešte ku dňu 23.09.2008 prebiehala výstavba podzemných garáží
zo strany žalobcu, a teda žalobca v tom čase ešte nepredpokladal neplatnosť zmluvy č. 319/2007
a v dôsledku toho vznik bezdôvodného obohatenia žalobcu v sume 161 953,13 eur. Dôkazom toho

bola i skutočnosť, že ešte aj dňa 16.10.2008 uhradil žalovanému preddavok na kúpnu cenu v sume 6
140,87 eur. Z uvedeného vyplýva, že ani odo dňa 23.09.2009, pričom je zrejmé, že rozpory účastníkov
pravdepodobne vznikli ešte neskôr, ku dňu podania žaloby (03.05.2010) neuplynula subjektívna
dvojročná premlčacia doba.

Dňa 04.09.2007 uzavrel TATRA REAL, a.s. ako oprávnený z vecného bremena so žalovaným ako
povinným z vecného bremena v zmysle § 151n ods. 1 Obč. zák. zmluvu č. 143/2007 o zriadení vecného
bremena, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno na pozemku C. - zastavaná plocha o výmere
1281 m2, k.ú. U., v prospech oprávneného z vecného bremena TATRA REAL, a.s. s tým, že povinný z
vecného bremena (žalovaný) strpí pod povrchom tohto pozemku umiestnenie podzemných parkovacích

garáží a prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe. Vecné bremeno bolo zriadené
ako odplatné, pričom hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921 500,- Sk. Dohodnutú
hodnotu vecného bremena zaplatil oprávnený z vecného bremena dňa 24.10.2006 v sume 192 300,-
Sk a dňa 04.05.2007 v sume 1 729 200,- Sk. Z čl. V tejto zmluvy, podľa súdu prvého stupňa je
zrejmé, že vecné bremeno bolo zriadené in personam, teda patrilo obchodnej spoločnosti TATRA REAL,

a.s., a to bez toho, aby táto právnická osoba bola k pozemku parc. č. 300/15, k.ú. Trenčín, vlastnícky
viazaná. V dôsledku toho nemohlo dôjsť v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. k platnému postúpeniu práv
TATRA REAL, a.s., zodpovedajúcich vecnému bremenu, na žalobcu, a teda oznámením postúpenia
pohľadávky zo dňa 14.10.2008 nevznikli vo vzťahu k žalovanému právne účinky postúpenia v zmysle §
526 ods. 1 Obč. zák. Dňa 11.04.2008 však uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu č. 318/2007 o zriadení

vecného bremena s rovnakými záväzkami, ktoré boli i obsahom zmluvy č. 143/2007 o zriadení vecného
bremena, vrátane rovnakého predmetu vecného bremena, ktoré však bolo zriadené v prospech žalobcu.
Podľa čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (žalobcom
a žalovaným) mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007,uzavretú medzi TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Zmluva č. 143/2007 bola riadne schválená uznesením
Mestským zastupiteľstva v Trenčíne č. 827, a preto na základe tejto zmluvy existovali platné záväzky
jej zmluvných strán, ktoré boli spôsobilým predmetom privatívnej novácie v zmysle § 570 ods. 1 Obč.

zák. Záväzky, vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 boli zriadené písomne, a preto v zmysle § 570 ods.
2 Obč. zák. musela byť písomná i dohoda o zriadení nového záväzku, nebolo však podmienkou, aby
písomné prejavy vôle zmluvných strán, ktoré chceli uzavrieť takúto dohodu boli na jednej listine. Z čl. IX
bodu 4 zmluvy č. 318/2007 je zrejmé, že toto zmluvné ustanovenie obsahuje písomnú dohodu žalobcu
a žalovaného o tom, že zmluva č. 318/2007 nahrádza zmluvu č. 143/2007, teda záväzky zo zmluvy č.

143/2007 sú nahradené záväzkami, vyplývajúcimi zo zmluvy č. 318/2007. Žiadosťou o zmenu uznesenia
mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007 požiadala TATRA REAL, a.s. žalovaného o zmenu zmluvy
č. 143/2007 tak, aby oprávneným z vecného bremena bol žalobca. Žalovaný tento písomný návrh
dohody o privatívnej novácii záväzku akceptoval písomne, keď písomnou opravou uznesenia mestského
zastupiteľstva zo dňa 27.11.2007 vykonal zámenu subjektov oprávnených z predmetného vecného
bremena.Napriektýmtoskutočnostiam,podľanázorusúduprvéhostupňa,nedošlokplatnémuuzavretiu

dohody o zriadení nového záväzku v prospech žalobcu v zmysle § 570 ods. 1, 2 Obč. zák., keďže
takáto dohoda medzi TATREA REAL, a.s., žalobcom a žalovaným nebola v zmysle § 11 ods. 4 písm.
a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 schválená mestským
zastupiteľstvom v Trenčíne, v dôsledku čoho je pre rozpor s uvedeným zákonným ustanovením v zmysle
§ 39 Obč. zák. neplatná, a teda záväzky vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 neboli nahradené zmluvou

č. 318/2007. Súd prvého stupňa uviedol, že i samotná zmluva č. 318/2007 je neplatná z dôvodov, ktoré
boli vyššie uvedené. Z čl. VI bodu 2 zmluvy č. 318/2007, Dohody o úhrade platieb uskutočnených zo
Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008 a vyjadrení
účastníkov konania mal za preukázané, že na základe zmluvy č. 318/2007 uhradila dohodnutú hodnotu
vecného bremena TATRA REAL, a.s. za žalobcu, a to dňa 24.10.2006 zábezpeku v sume 192 300,- Sk

(6 383,20 eur) a dňa 04.05.2007 zostatok hodnoty vecného bremena v sume 1 729 200,- Sk (57 398,92
eur). V zmysle § 457 Obč. zák. bol teda žalovaný v dôsledku neplatnosti zmluvy č. 318/2007 povinný
vrátiť žalobcovi všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal, spolu sumu 63 782,12 eur. Žalovaný vzniesol v
konaní námietku premlčania žalobou uplatneného práva na zaplatenie sumy 63 782,12 eur. Vzhľadom
k tomu súd prvého stupňa žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 383,20 eur

zamietol ako nedôvodnú, nakoľko toto právo je v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej
doby v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. premlčané, a preto ho súd podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. nemôže
priznať.Objektívnatrojročnápremlčaciadobazačalaplynúťvtomtoprípadedňomvznikubezdôvodného
obohatenia 24.10.2006, kedy bola žalovanému za žalobcu podľa textu zmluvy č.319/2007 a predmetnej
dohody žalobcu a TATRA REAL, a.s. uhradená platba v sume 23 136,16 eur. Trojročná premlčacia doba

vtomtoprípadeuplynuladňom26.10.2009,pričomžalobabolapodaná03.05.2010.Vzmysle§456Obč.
zák. zaviazal súd prvého stupňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 57 398,92
eur, nakoľko toto právo žalobcu nie je premlčané, keďže odo dňa realizácie úhrady platby (04.05.2007).
v sume 57 398,92 eur do dňa podania žaloby (03.05.2010) neuplynula objektívna trojročná premlčacia
doba v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák., a ani subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107

ods. 1 Obč. zák., ktorá ,podľa názoru súdu, začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z korešpondencie účastníkov konania, najmä
z odpovede žalovaného na žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2009 a vyjadrení účastníkov konania v konaní
možno vyvodil záver, že ešte ku dňu 23.09.2008 prebiehala výstavba podzemných garáží zo strany
žalobcu, a teda žalobca v tom čase ešte nepredpokladal neplatnosť zmluvy č. 318/2007 a v dôsledku

toho vznik bezdôvodného obohatenia žalobcu v sume 57 398,92 eur. Dôkazom toho je i skutočnosť, že
ešteajdňa16.10.2008uhradilžalovanémupreddavoknakúpnucenuvsume6140,87eur. Zuvedeného
vyplýva, že ani odo dňa 23.09.2009, pričom je zrejmé, že rozpory účastníkov pravdepodobne vznikli
ešte neskôr, ku dňu podania žaloby (03.05.2010) neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba.

Dňa 16.10.2008 uhradil žalobca žalovanému sumu 6 140,87 eur (185 000,- Sk) ako finančnú zábezpeku
na kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy č. 244/2008, a to na základe Oznámenia o prerokovaní a
schválení predaja pozemku a upozornenia na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 15.10.2008.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy č. 244/2008 nedošlo.
Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa v zmysle § 456 Obč. zák. zaviazal žalovaného na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 6 140,87 eur, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu v dôsledku
toho, že právny dôvod úhrady tejto platby odpadol, keďže k uzavretiu zmluvy č. 244/2008 nedošlo.Vďalšomsasúdprvéhostupňazaoberalvžalobeuplatnenýmnárokomnanáhraduškody,atoskutočnej
škody v sume 761 799,77 eur, ktorú predstavovali náklady doteraz vynaložené žalobcom na realizáciu
predmetného projektu a ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2011 v sume 863 109,-

eur (31 967,- eur mesačne), ktorý predstavoval očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných
a kancelárskych priestorov a parkoviska v podzemných garážach v súlade s rozlohou a dispozíciou
stavby podľa pôvodne vypracovanej projektovej dokumentácie. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu v zmysle § 559 ods. 2 Obč. zák. zo zmluvy č. 318/2007, a
to povinnosť plniť riadne a včas. Uviedol, že súčasťou povinnosti plniť riadne je poskytnúť dohodnuté

plnenie bez vád. Túto povinnosť žalovaný, podľa žalobcu, porušil, keďže plnenie trpelo neodstrániteľnou
vadou - existenciou archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Z
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena
je absolútne neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou
nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. V dôsledku neplatnosti zmluvy č.
318/2007 žalovanému teda nevznikla povinnosť z tejto zmluvy plniť. Z tohto dôvodu nemohol porušiť

žiadnu povinnosť z absolútne neplatnej zmluvy č. 318/2007, keďže žiadnu povinnosť plniť z tejto zmluvy
žalovaný nemal. Predloženými faktúrami a výpismi z účtu žalobca preukázal vznik skutočnej škody.
V konaní však nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ku ktorej
malo dôjsť, podľa žalobcu, zo strany žalovaného poskytnutím vadného plnenia a škodou. Vzhľadom k
tomu, že v konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku žalovaného za škodu spolu v sume

1 624 908,77 eur, a to porušenie právnej povinnosti, výška škody (ušlého zisku), príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného, súd prvého stupňa žalobu v
časti o náhradu škody v sume 1 624 908,77 eur zamietol ako nedôvodnú. Okrem toho, v konaní nebolo
preukázané,žebyžalobcavdôsledkuvyhláseniaarcheologickéhonálezuzanárodnúkultúrnupamiatku,
nemohol vôbec pokračovať v stavbe podzemných garáží. Naopak, sám žalobca potvrdil, že by v stavbe

bolo možné pokračovať, avšak by došlo k zvýšeniu nákladov na realizáciu stavby, čím by sa predĺžil
čas ich návratnosti, čo by však nebolo v súlade s podnikateľským zámerom žalobcu v súvislosti s
predmetnými garážami. Súd prvého stupňa podotkol, že v prípade platnosti zmluvy č. 318/2007 by táto
okolnosť mala podstatný vplyv na výšku škody. Bolo by potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že
žalobcamuselexistenciuarcheologickéhonálezunapozemku,naktorombolozriadenévecnébremeno,

predpokladať, čo vyplýva zo záväzného stanoviska o vykonaní archeologického prieskumu číslo spisu
TN-06/00880-004/Nip.

Súd prvého stupňa sa zaoberal uplatneným právom na náhradu ušlého zisku, predstavujúceho
ku dňu 30.04.2010 sumu 34 892,12 eur z platieb, ktoré boli prijaté žalovaným z titulu zmluvy č.

319/2007 a Upozornenia na zaplatenie finančnej zábezpeky, spolu v sume 191 230,15 eur, ktorá, podľa
žalobcu, predstavovala plnenie z bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalobca poukazoval na to,
že tieto prostriedky v sume 191 230,15 eur nemohol použiť pri výkone povolania, v dôsledku čoho sa
nemohli zhodnocovať. Výšku tohto ušlého zisku žalobca stanovil tak, že jednotlivé sumy bezdôvodného
obohatenia sa vynásobili priemernou úrokovou sadzbou obchodných bánk, platnou ku dňu prijatia

bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, t.j. ku dňu 23.10.2006, 03.05.2007 a 16.10.2008.
Podľa názoru súdu prvého stupňa, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 458 ods.
2 Obč. zák. týka aj príslušenstva veci, ktorým by v tomto prípade mohli byť úroky zo sumy 191 230,15 eur
v sume 34 892,12 eur. Úžitkov z bezdôvodného obohatenia sa však týka len za splnenia subjektívneho
predpokladu spočívajúceho v tom, že bezdôvodne obohatený nebol v dobrej viere, teda bolo alebo

muselo mu byť známe, že obohatenie, ktoré získal, je zákonom zakázané. Tento predpoklad vzniku
práva žalobcu na vydanie príslušenstva - úrokov v sume 34 892,12 eur v konaní nebol preukázaný, a
preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 34 892,12 eur zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ si žalobca
uplatnil sumu 34 892,12 eur titulom náhrady škody - ušlého zisku, súd prvého stupňa zamietol žalobu v
tejto časti i v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., nakoľko v konaní neboli preukázané základné predpoklady

vznikuzodpovednostižalovanéhozaškoduvsume34892,12eur,atoporušenieprávnej,resp.zmluvnej
povinnosti, príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a porušením povinnosti a zavinenie žalovaného.

Súd prvého stupňa v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. zamietol žalobu i v časti o zaplatenie 3,982%
ročných úrokov zo sumy 63 782,12 eur od 21.05.2010 do zaplatenia v dôsledku toho, že v konaní nebol

preukázanýnedostatokdobrejvieryžalovanéhoprevydaníbezdôvodnéhoobohateniavsume63782,12
eur. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 318/2007 nedošlo k jej platnému zrušeniu zo strany
žalobcu v zmysle § 507 ods. 1 Obč. zák., a preto zrušenie zmluvy č. 318/2007 nebolo dôvodom vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. Súd prvého stupňa mal zato, že nastrane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu v sume 63 782,12 eur v
dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu. S ohľadom na občianskoprávny režim záväzkového
vzťahu účastníkov konania, založeného zmluvou č. 318/2007, tiež nie je v tomto prípade možné priznať

žalobcovi úroky zo sumy 63 782,12 eur v zmysle § 502 Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku
neplatnostizmluvyč.318/2007nebolovkonanípreukázanézrušeniezáväzkovztejtozmluvynazáklade
dohody, prípadne jednostranným právnym úkonom žalobcu, nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
3,982% ročných úrokov zo sumy 63 782,12 eur od 21.05.2010 do zaplatenia ani v zmysle § 570 Obč.
zák..

Pokiaľ sa týka tej časti rozsudku, v ktorej bol žalovaný zaviazaný vydať bezdôvodné obohatenie v sume
57 398,92 eur a v sume 168 094,- eur (161 953,13 eur + 6 140,87 eur), tak súd prvého stupňa uviedol,
že žalovaný je v omeškaní, v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. v súlade s nar. č. 87/1995 Z.z. zaviazal
žalovaného na zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 57 398,92 eur od 21.05.2009 do
zaplatenia a zo sumy 168 094,- eur od 30.12.2009 do zaplatenia. Zdôraznil, že žalobca riadne vyzval

žalovaného na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia písomnými výzvami, napriek tomu žalobca
uvedené sumy žalobcovi doteraz neuhradil, v dôsledku čoho absentuje dobrá viera žalovaného pri
takomto konaní. Žalovaný v konaní dni vzniku omeškania - 21.05.2009 a 30.12.2009 nerozporoval. V
časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 6 383,20 eur od 21.05.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1 003 759,40 eur od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 eur súd žalobu zamietol

ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný nie je so zaplatením sumy
1 689 320,20 eur v omeškaní.

V rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 (1.04.2008) ako aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,

taktiež v znení účinnom ku dňu uzavretia vyššie uvedených zmlúv, podľa ktorého ustanovenia zmluvy
medzi osobami uvedenými v § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré nie sú upravené v Hlave
II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku, a týmto zákonom.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 2, 37 ods. 1, 39 ods. 1, 50 a ods. 1 -2 -3, 151 n ods.
1-2, 151 o ods. 1, 151 p ods. 1-2, 524 ods. 1, 526 ods. 1-2, 531 ods. 1, 570 ods. 1-2, 573, 451 ods. 1,
456, 457, 458 ods. 2, 100 ods. 1, 107 ods. 1-2, 559 ods. 2, 510, 415, 420 ods. 1, 517 ods. 2, 507 ods. 1,
504, 508 ods. 1, 509 ods. 1, 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 1,4 ods. 3 písm. f), g), k), § 8
ods. 1-2-4-5-6, § 11 ods. 4 písm. a), § 24 ods. 1 veta prvá, Zákona č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení;

§ 9 ods. 2 písm. a), b), c) Zákona č. 138/1991 Zb. o Majetku obcí a § 59 a ods. 1 a 373 Obchodného
zákonníka; ich citáciou.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7
O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal vzhľadom na čiastočný úspech v konaní náhradu trov 76

% potrebných na účelné bránenie práva s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 1.689.320,20 eur s 3,982 % ročným

úrokom zo sumy 63.782,12 eur od 21.05.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 6.383,20 eur od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.003.759,40 eur od 30.12.2009 do
zaplateniaazosumy679.177,75eurod20.01.2012dozaplateniažalobuzamietolzmeniltak,žezaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.689.320,20 eur úrok vo výške s 3,982 % ročným úrokom zo sumy
63.782,12 eur od 21.05.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.383,20 eur od

21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.003.759,40 eur od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679.177,75
eur od 20.01.2012 do zaplatenia. Taktiež podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, keď
navrhol zmeniť tento výrok tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca odvolanie podal z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

a z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto
vo veci nesprávne rozhodol. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý vec
rozhodol podľa Občianskeho zákonníka a bol názoru, že právnu vec mal posúdiť podľa Obchodného
zákonníka. Podľa žalobcu nesprávne súd prvého stupňa postupoval keď náležitosti zmluvy o budúcejzmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi spoločnosťou Tatra Real a žalovaným
posúdil tak, že v tejto zmluve chýba určenie doby, dokedy má byť kúpna zmluva uzatvorená, a taktiež
nesprávne posúdil platnosť schválenia zmlúv uzatvoreným medzi žalobcom a žalovaným zo strany

Mestského zastupiteľstva, a v tejto časti žalobca namietal, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené.
Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil opravu uznesenia vykonanú zo strany
primátora ako vtedajšieho štatutára žalovaného, ktorá zmena sa týkala zmeny zmluvného subjektu
zo spoločnosti Tatra Real na žalovaného a vytýkal súdu prvého stupňa, že v tejto časti neúplne zistil
skutkový stav veci a rozhodnutie riadne nezdôvodnil. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa postúpenia pohľadávok
zo zmluvných vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou Tatra Real na žalobcu, keď neskúmal či mohli
byť na žalobcu postúpené priamo pohľadávky zo zmluvy č. 143/2007 a to najmä pohľadávka týkajúca sa
požadovať riadne a včas plnenie, pohľadávky na náhradu škody a podobne. Podľa názoru žalobcu súd
prvého stupňa vôbec neskúmal zodpovednosť žalovaného vyplývajúcu zo zmlúv uzatvorených medzi
žalobcom, resp. spoločnosťou Tatra Real a žalovaným, a to jednak zodpovednosť za vady plnenia týchto

zmlúv, jednak zodpovednosť za spôsobenie neplatností týchto zmlúv v dôsledku konania žalovaného
ako subjektu územnej samosprávy. A na záver vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie
námietky premlčania uplatnenú zo strany žalovaného vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, týkajúceho sa jednotlivých zmlúv medzi žalobcom a žalovaným.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v časti výroku, v ktorom bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
225.492,92 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 57.398,92 eur od 21.05.2009 do zaplatenia,
a zo sumy 168.094 eur od 30.12.2009 do zaplatenia, ako aj do výroku o náhrade trov konania, a navrhol
odvolaciemu súdu, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne
a zaviaže žalobcu k zaplateniu 100 % trov konania potrebných na účelné bránenie práva v konaní.

Dôvodompodaniaodvolaniavnapadnutejčastijepodľanázoružalovanéhonesprávneskutkovézistenie
a z tohto dôvodu nesprávne právne posúdenie veci. Okrem vyjadrení, ktoré v priebehu konania podal
v odvolaní namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú namietal už na pojednávaní dňa 18.10.2011.
Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že je nositeľom práva o zaplatenie sumy 225.492,92 eur s
príslušenstvom. Uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval neplatnosť zmlúv č. 144/2007 zo

dňa 04.09.2007, č. 318/2007 zo dňa 11.04.2008 a č. 319/2007 zo dňa 11.04.2008 uzatvorených medzi
žalobcom a žalovaným, ako i neplatnosť postúpenia pohľadávok z nich vyplývajúcich. Nestotožnil sa
s názorom súdu prvého stupňa, ktorý aktívnu legitimáciu žalobcu oprel o existenciu Dohody o úhrade
platieb uskutočnených zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo
dňa 10.12.2008 a do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že v dohode nejde o postúpenie pohľadávky z

bezdôvodného obohatenia zo spoločnosti Tatra Real, a.s., na žalobcu. Tento názor opiera o to, že v čase
podpisu Dohody ani jedna zo zmluvných strán nespochybňovala platnosť zmlúv uzatvorených s mestom
Trenčín, pričom ani jedna zo strán nemohli vedieť, že tu nejaké bezdôvodné obohatenie je. Zdôraznil, že
predmetom postúpenia nemohla byť pohľadávka na vrátenie peňažného plnenia, z titulu bezdôvodného
obohatenia, keďže o nej nevedeli. Ďalším dôvodom je to, že predmetom Dohody je podľa článku II

výlučne konkrétna úhrada platieb medzi účastníkmi zmluvy a nie prevod pohľadávky. V závere odvolania
uviedol, že jediným oprávneným k vydaniu bezdôvodného obohatenia od žalovaného je výlučne Tatra
Real,a.s.,aniežalobcaadôvod,prečosasnažížalobcazískaťbezdôvodnéobohateniejetáskutočnosť,
že Tatra Real, a.s., vzhľadom na premlčanie nároku si nemôže uplatňovať od žalovaného.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že jediným odvolacím
dôvodom bola námietka chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na
podrobné zdôvodnenie rozsudku ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu ako aj na rozsiahle dokazovanie
pred súdom prvého stupňa. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že došlo k
riadnemu postúpeniu pohľadávok spoločnosti Tatra Real, a.s., vrátane pohľadávok bezdôvodného

obohatenia na žalobcu. Do pozornosti dal aj tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že Tatra Real, a.s., mala ešte pred začatím stavebných prác zámer predniesť celý investičný projekt,
vrátane všetkých zmluvných záväzkov a oprávnených stavebných povolení na žalobcu, ako na svoju
cérsku spoločnosť. Za týmto účelom boli uzatvorené zmluvy č. 318 a 319/2007. V závere uviedol, že
postúpiť možno aj budúce pohľadávky.Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu ako aj žalovaného je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými v § 132
O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 225.492,92 eur s príslušenstvom, pretože len v tejto časti žalobca preukázal, že sa
žalovaný bezdôvodne obohatil.

V časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie sumy 1.689.320,20 eur s príslušenstvom zamietnutá, tak sa súd
prvého stupňa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov a svedeckými výpoveďami, a správne
ustálil, že v tejto časti je žaloba nedôvodná.

Najskôr sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, ktorý ako odvolací dôvod uviedol, že žalobca

nepreukázal, že je nositeľom práva o zaplatenie sumy 225.492,92 eur s príslušenstvom, keď namietal
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a s týmto názorom sa nestotožnil. Tak ako súd prvého
stupňa aj odvolací súd je názoru, že žalobca má v danej veci aktívnu vecnú legitimáciu. Poukazuje na
to, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno - právne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno

- právny nárok uplatňovať. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, to znamená, že
účastník konania je nositeľom práva, resp. povinnosti, o ktorej v konaní ide. V danom prípade bez
ohľadu na to, že zmluva č. 144/2007 a zmluva č. 319/2007 boli vyhlásené za neplatné podľa § 457
Občianskeho zákonníka, vznikla každému z účastníkov povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko,
čo podľa neplatných zmlúv dostal.

Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že Tatra Real, a.s., uhradila na základe zmluvy č. 144/2007
žalovanému dňa 24.10.2006 sumu 23.136,16 eur, ako aj zábezpeku dňa 04.05.2007 v sume 161.953,13
eur ako zostatok preddavku na kúpnu cenu. V konaní bolo preukázané, že sumu 185.089,20 eur
zaplatila Tatra Real, a.s. Žalovaný mal vedomosť o tom, že uvedenú sumu uhradila Tatra Real, a.s.,
od ktorej platby prijal a neskôr, keď rokoval a podpisoval zmluvy so žalobcom skutočnosť, že uvedené

platby platila uvedená spoločnosť nenamietal. Danú situáciu akceptoval a svojím správaním s ňou aj
súhlasil. V neposlednej miere žalovaný úhrady spoločnosti Tatra Real, a.s., nevrátil. Táto skutočnosť
bola preukázaná aj z „Dohody o úhrade platieb“ uskutočnených zo dňa 10.12.2008, keď žalobca sumu
185.089,20 eur uhradil na účet Tatra Real, a.s.

Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní má aktívnu vecnú legitimáciu, plnením z neplatných zmlúv
č. 144/2007 a č. 319/2007 získal žalovaný bezdôvodné obohatenie v sume 185.089,20 eur a to na
úkor žalobcu, preto odvolací súd zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto istiny spolu aj s 9 % úrokom
z omeškania a to zo sumy 57.398,92 eur od 21.05.2009 do zaplatenia a zo sumy 168.094 eur od
30.12.2009 do zaplatenia.

Potom, čo odvolací súd zaujal názor, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu zaoberal sa vznesenou
námietkou premlčania žalovaným, a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že časť uplatneného
nároku je premlčaná, keď právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23.136,16 eur bolo
uplatnenépouplynutí3-ročnejobjektívnejpremlčacejdoby,podľa§107ods.2Občianskehozákonníka,

a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď v tejto časti žalobu zamietol. Tak to bolo aj v prípade
bezdôvodného obohatenie zábezpeky v sume 6.383,20 eur.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 225.492,92 eur s príslušenstvom, pretože uplatnený nárok je v súlade s § 456

a § 457 Občianskeho zákonníka.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu, a jednotlivé dôvody odvolania vyhodnotil ako
nedôvodné.Pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že nepredvolal ako svedka bývalého prednostu Mestského
úradu, ktorý túto funkciu vykonával počas vzniku predmetných zmluvných vzťahov, tak odvolací súd je
názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pretože vypočutie tohto svedka nebolo potrebné,

vzhľadom k tomu, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a išlo o právne posúdenie veci.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal, že súd prvého stupňa
posúdil vec podľa hmotného práva a to Občianskeho zákonníka, keď žalobca bol názoru, že daný
prípad sa mal posudzovať podľa Obchodného zákonníka a aj odvolací súd je názoru, že vec sa

správne posudzovala podľa Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca nepreukázal, že v čase uzavretia
predmetných zmlúv bolo zvýšenie počtu parkovacích miest v centre Trenčína verejnou potrebou. Práve
naopak z obsahu spisu vyplýva, že podzemné garáže mali slúžiť pre potreby nadzemnej časti projektu,
a pre potreby Domu armády, prípadne návštevníkov Obchodného domu Prior - nie teda pre verejnosť.
Pokiaľ účastníci zmluvy mali skutočný záujem zabezpečiť v tomto objekte parkovacie miesta pre širokú
verejnosť, mali v zmluve reálne uviesť buď percentuálne, alebo konkrétne počtom parkovacích miest

počet miest, ktorý bude slúžiť verejným potrebám. Preukázateľne toto zmluvy neobsahovali, preto ak
súd prvého stupňa vec posúdil podľa Občianskeho zákonníka postupoval správne.

Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne neplatnosti zmluvy o budúcej
zmluvy č. 319/2007 podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre jej neurčitosť, a podľa § 39

Občianskehozákonníkaa§11ods.4písm.a)Zákonač.369/1990Zbierkya§9ods.2písm.a)Zákonač.
138/1991 Zbierky, pre ich rozpor so zákonom ako aj s názorom, že uznesením Mestského zastupiteľstva
v Trenčíne č. 343 nemohlo dôjsť k dodatočnému schváleniu predaja predmetných nehnuteľností z
dôvodu, že dodatočná konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu nie je možná. A aj odvolací
súd je názoru, že zámena subjektu nebola zrejmou nesprávnosťou v čase prijatia uznesenia Mestského

zastupiteľstva č. 827 zo dňa 26.10.2006, nakoľko k stupu žalobcu do zmluvného vzťahu so žalovaným
došlo až na základe zmlúv zo dňa 11.04.2008.

Pokiaľ sa týka zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena, tak táto zmluva nebola schválená
Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne, čim je zmluva č. 318/2007 zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná

pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a s rozporom s § 11 ods. 4 Zákona č. 369/1900 Zb. o obecnom
zriadení v znení účinnom do 12.04.2008.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal uplatneným nárokom na náhradu škody, a to skutočnej škody v sume
761.799,77 eur, ktorá škoda predstavovala náklady vynaložené žalobcom na realizáciu predmetného

projektu a ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2001 v sume 863.109 eur (mesačný ušlý zisk
31.967 eur), ktorý predstavoval očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych
priestorov a parkoviska v podzemných garážach a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že
žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku žalovaného za škodu spolu v sume 1.624.908,77
eur. Treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že žalobca nepreukázal porušenie právnej

povinnosti, výšku škody (ušlého zisku), príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
škodou a zavinenie žalovaného. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že právne úkony postihnuté
absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu, alebo zánik práva a povinnosti. V tejto
súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí. Žalobca musel vedieť o existencii archeologického nálezu na pozemku a to z dôvodu, že už
dňa 14.08.2006, ešte pred podpisovaním zmlúv, vydal Krajský pamiatkový ústav v Trenčíne na žiadosť
splnomocnenca Tatra Real, a.s., záväzné stanovisko, v ktorom bolo uvedené, že Katastrálne územie
Trenčín v blízkosti priestoru sú evidované archeologické nálezy z obdobia Stredoveku a je predpoklad
výskytu archeologických nálezov a je pravdepodobné, že pri zemných prácach súvisiacich s predmetnou

stavbou budú zistené archeologické nálezy. Toto stanovisko bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstvom
Kultúry SR zo dňa 13.03.2009, vyhlásením archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku.

Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, je žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, keď plnenie trpelo
neodstrániteľnou vadou - existenciou archeologického náleziska.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižnevysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva postup a formulácia
odôvodnenia rozsudku tak, že najskôr sa reprodukujú jednotlivé vykonané dôkazy a potom sa uvedie,
čo z nich súd pokladá za zistené a preukázané. Po vykonanom dokazovaní v odôvodnení rozsudku

nasleduje posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, z ktorých
súdvychádza.Právneposúdeniemusíkonkrétnepoukázaťnaprávnypredpis,zktoréhosúdpriprávnom
posúdení vychádza.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal, vysporiadal sa všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné a právne

významné, s tvrdeniami žalobcu a žalovaného totožnými s tými, ktoré opätovne uviedli v odvolaní,
dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne
závery a svoje rozhodnutie náležite, podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj odôvodnil. Napadnutému rozsudku
niet čo vytknúť, z jeho odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje, a preto na jeho odôvodnenie v
podrobnostiach odkazuje.

Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov konania, keď súd prvého stupňa správne jej náhradu priznal
žalovanému vo výške 76 %, čo predstavuje pomer úspechu a neúspechu v konaní. Tento výrok je v
súlade s § 142 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd, podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil a podľa úspechu priznal žalovanému v odvolacom
konaní 76 % trov konania potrebných na účelné bránenie práva.

Odvolací súd priznal za zaplatený súdny poplatok za odvolanie zo dňa 16.07.2012 žalovanému sumu

vo výške 10.282,42 eur - 76 % (zaplatený súdny poplatok vo výške 13.529,50 eur). Ďalej priznal
žalovanému trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Ministerstva spravodlivosti
SR za úkony právnej služby nasledovne: za podanie odvolania zo sumy 225.492,92 eur vo výške
662,27 eur - 76 % zo sumy 871,41 eur; za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 13.09.2012 zo sumy
1.689.320,20 eur vo výške 2.887,73 eur - 76 % zo sumy 3.799,65 eur; za účasť na pojednávaní dňa

26.08.2014 a 02.09.2014 za každú účasť po 5.775,46 eur - 76 % zo sumy 7.599,30 eur; za účasť na
pojednávaní dňa 30.09.2011 vo výške 2.887,73 eur - 76 % zo sumy 3.799,65 eur; ďalej priznal súd 2
x režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2012 vo výške 11,59 eur - 76 % zo sumy 15,26 eur; 5
x režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2014 vo výške 30,41 eur - 76 % zo sumy 40,02 eur.
Uvedené sumy sú bez DPH. Spolu odmena za úkony právnej služby 18.030,65 eur + 20 % DPH vo

výške 3.606,13 eur, spolu s DPH 22.056,28 eur. Ďalej odvolací súd priznal na cestovnom 3 x z Bratislavy
- Trenčín do Bratislavy - 3 x 260 km = 780 km, motorovým vozidlom I. pri priemernej spotrebe 7,5 l/100
km, pri cene za 1 l PHM 1,30 eur vrátane DPH, spolu sumu 166,28 eur - 76 % zo sumy 218,79 eur bez
DPH. DPH vo výške 20 % je zo sumy 166,28 eur - 33,25 eur. Za náhradu straty času pri poskytovaní
právnych služieb 3 x cesta Bratislava - Trenčín a späť, pri každej ceste za stratu času 3 hodiny, spolu 18

hodín, vo výške 183,31 eur - 76 % zo sumy 241,20 eur bez DPH. Súd priznal i z tejto sumy 20 % DPH vo
výške 36,66 eur, pretože právny zástupca žalovaného preukázal, že je platcom DPH. Trovy právneho
zastúpenia s DPH celkom odvolací súd priznal vo výške 22.056,28 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.