Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221527
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Schindler výťahy a eskalátory a.s., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 31402828, zastúpeného JUDr. Stanislavom Melišekom, advokátom, so
sídlom Ružinovská 1, Bratislava, proti žalovanému: HOBBY, s.r.o., so sídlom Suchomlynská 9, Prešov,
IČO: 31658253, o zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Cb/24/2013 - 34 zo dňa 19.12.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu
vo výške 42,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 167,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V bode II. ho zaviazal zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 348,21 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V bode III.
ho zaviazal zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Stanislava Melišeka náhradu trov
konania vo výške 1.012,92 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.006,22 eur a
ostatných trov vo výške 6,70 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému pôvodne zaplatenia
istiny vo výške 4.776,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z tejto sumy od 25.4.2013

do zaplatenia a spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 25.4.2013 do
zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že pre žalovaného na základe zmluvy o dielo vykonal
montáž osobného výťahu Schindler pre 8 osôb v Bytovom dome V., W.. Na základe zmluvy o dielo
a platobných podmienok tam uvedených vystavil žalovanému faktúru, ktorú tento v lehote splatnosti
neuhradil. Na základe toho si uplatňuje jej úhradu spolu s dohodnutými zmluvnými sankciami. Na
základe úpravy návrhu súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorým uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 4.776,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 25.4.2013 až

do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 25.4.2013 až do zaplatenia.
Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že faktúra č. 317953175, ktorej
neuhradenie je predmetom konania, bola zaplatená dňa 18.9.2013, a to bankovým prevodom. Naviac
uviedol, že dielo považuje za neprevzaté, nakoľko objednávateľ poveril konať vo veciach realizačno-
technických vrátane zápisov do montážneho denníka a prevzatím diela Ing. R. K., avšak prevzatie diela
sa týmto spôsobom doteraz neuskutočnilo. Podaním došlým súdu dňa 2.10.2013 žalobca zobral návrh
späťvčastizaplateniaistiny,kdepotvrdil,žetátomubolazaplatenádňa19.9.2013.Zároveňkapitalizoval

požadovaný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za čas od 25.4.2013 do 18.9.2013 a žiadal zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 167,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 348,21 eur. Súd vo veci rozhodolna pojednávaní konanom dňa 19.12.2013 v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie riadne
a včas doručené. Svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožadoval odročenie pojednávania. Súd
vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil, že dňa 22.11.2012 bola medzi žalobcom ako

zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená Zmluva o dielo č. BRA 050165, predmetom
ktorej bola kompletná dodávka a montáž jedného kusa osobného výťahu so strojným zariadením v
šachte typu Schindler S 3100 s tým, že miesto vykonania diela bol Bytový dom V., W.. Podľa článku 5,
bodu 5.2. zmluvy bola dohodnutá cena za dielo vo výške 19.900,- eur, ku ktorej podľa bodu 5.3. mala
byť účtovaná príslušná DPH. Podľa článku 6, bodu 6.2. zmluvy po skončení dodávky a montážnych prác

vykoná odborný pracovník odskúšanie zdvíhacích zariadení - montážnu skúšku a jej výsledky zapíše do
knihy výťahu. Pre prejednávanú vec boli rozhodujúce ustanovenia týkajúce sa platobných podmienok
vrátane sankcií. Tieto boli uvedené v článku 7 zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli na
nasledovných splátkach dohodnutej ceny diela, kde podľa bodu 7.1. písm. c/ konečná faktúra vo výške
100% z dohodnutej ceny podľa článku 5, bod 5.2. a prípadnými navyše nákladmi podľa článku 5, bod
5.2. a 5.5. s odrátaním zaplatených preddavkových faktúr bude vystavená so splatnosťou 15 dní odo

dňa jej vystavenia. Právo na vystavenie konečnej faktúry má zhotoviteľ po vykonaní montážnej skúšky,
ako je dohodnuté v bode 6.2.. Objednávateľ je povinný zaplatiť zostávajúcu časť ceny diela fakturovanú
konečnou faktúrou v lehote jej splatnosti. Podľa článku 8 s názvom Sankcie, bod 8.2., v prípade, že
objednávateľ je v omeškaní s úhradou faktúry, má zhotoviteľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Z článku 11

s názvom Prechodné a záverečné ustanovenia, bodu 11.3. vyplynulo, že objednávateľ poveril vo veciach
realizačno-technických, vrátane zápisov do montážneho denníka a prevzatia diela, Ing. R. K.. Z faktúry
č. 3179503375 (článok 6) vyplynulo, že ide o faktúru konečnú s dátumom vystavenia 9.4.2013, znejúcu
na sumu 4.776,- eur s dátumom splatnosti 24.4.2013. Zo zápisu o vykonaní montážnej skúšky (článok
7) vyplýva, že táto bola uskutočnená dňa 4.4.2013, nachádza sa na ňom podpis a pečiatka odborného

pracovníka zdvíhacích zariadení, ako aj pečiatka a podpis žalovaného. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, v
ktorej boli dohodnuté platobné podmienky. Konečná faktúra mohla byť žalobcom vystavená po tom, ako
dôjde k vykonaniu montážnej skúšky odborným pracovníkom podľa bodu 6.2. zmluvy. Je zrejmé, že k
vykonaniu tejto odbornej skúšky došlo podľa žalobcom predloženého dokladu dňa 4.4.2013, o čom bol

upovedomený aj žalovaný, pretože sa na tomto zápise nachádza jeho podpis a pečiatka. Dňom 4.4.2013
teda vzniklo podľa bodu 7.1. písm. c/ žalobcovi právo na vystavenie konečnej faktúry, ktorá bola splatná
do 15 dní od jej vystavenia. Uvedené podmienky boli dodržané, faktúra bola vystavená dňa 9.4.2013
a splatná dňa 24.4.2013. V tejto súvislosti súd citoval ustanovenie § 365, § 369, § 536 ods. 1, § 548
ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 3

ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Konštatoval, že základná sadzba ECB bola k 25.4.2013
vo výške 0,75 % ročne a výška úrokov z omeškania tak predstavuje 8,75 % ročne. Z úpravy zmluvy o
dielo uvedenej v Obchodnom zákonníku, ktorá má prevažne dispozitívny charakter, vyplýva, že cena za
dielo sa platí po vykonaní diela len v prípade, ak zmluva neustanovuje splatnosť ceny inak. Inak bolo
dohodnutéajvuvedenomprípade,keďsplatnosťdielabolaviazanánavystavenúfaktúru,predpokladom

ktorej vystavenia bolo vykonanie odborných skúšok. Je teda zrejmé, že obrana žalovaného spočívajúca
v tom, že dielo prevzaté nebolo, je irelevantná, keďže zaplatenie ceny diela, resp. zvyšnej časti ceny
nebolo viazané na prevzatie diela, ale na postup, ktorý zvolil žalobca a ktorý vyplynul zo zmluvných
dojednaní. Súd mal za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a bolo jej potrebné vyhovieť, keďže
výpočet úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za čas omeškania, vykonaný žalobcom, je správny.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v kombinácii s § 146 ods. 2 O.s.p., keďže
žaloba v časti istiny bola vzatá späť napriek tomu, že bola podaná dôvodne, keďže požadovanú sumu
istiny počas konania žalovaný zaplatil. Pokiaľ ide o trovy konania, súd vychádzal z tarifnej hodnoty
4.776,- eur a po späťvzatí návrhu v časti istiny z tarifnej hodnoty predstavujúcej súčet kapitalizovaných
úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 515,21 eur. Súd priznal náhradu trov konania za

prípravu a prevzatie zastúpenia, za podanie návrhu vo veci samej a za späťvzatie časti návrhu, pričom
odmena za 1 úkon bola 170,97 eur. Pokiaľ ide o vyjadrenie k odporu, tam patrí odmena 34,86 eur a účasť
na súdnom pojednávaní takisto odmena vo výške 34,86 eur. Ďalej žalobcovi priznal náhradu hotových
výdavkov právneho zástupcu a náhradu za stratu času, a to pokiaľ ide o cestovné náhrady vo výške
46,28 eur. Pokiaľ ide o náhradu za stratu času pri ceste A. - W. a späť, vrátane MHD v A. a v W., priznal

sumu 338,26 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia po pripočítaní režijného paušálu 5 x 7,81 eurpredstavovala sumu 1.006,22 eur a náhrada ostatných trov predstavovala sumu kráteného zaplateného
súdneho poplatku vo výške 6,70 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na opätovné

prejednanie. V dôvodoch tohto odvolania uviedol, že podľa článku 11, bod

11.3. zmluvy o dielo, žalovaný ako objednávateľ poveril konať vo veciach realizačno-technických Ing. K.,
pričom žalobca tento článok nedodržal, nakoľko neodovzdal dielo tejto poverenej osobe. Ďalej žalovaný
uviedol, že žalobca bol viackrát písomne, ako aj telefonicky kontaktovaný na odstránenie závad diela
a doteraz k ich odstráneniu a odovzdaniu predmetu diela zo strany žalobcu nedošlo. Z týchto dôvodov
mal za to, že doteraz nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela, a teda v konečnom dôsledku sa pohľadávka

žalobcu nestala splatnou. V ďalšom mal za to, že postupom súdu po stránke procesnej mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, nakoľko sa pojednávania nezúčastnil z dôvodu
práceneschopnosti. Svoju neúčasť riadne telefonicky ospravedlnil a výslovne žiadal pojednávanie
odročiť. V rozpore s Občianskym súdnym poriadkom nebol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný,
nakoľko predvolanie neprevzala oprávnená osoba.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 42,90 eur, a to pri tarifnej hodnote 515,21 eur, kedy
odmena je 34,86 eur a k tomu režijný paušál 8,04 eur. Túto odmenu požadoval za písomné podanie vo
veci, a to vyjadrenie na odvolanie žalovaného. V dôvodoch tohto vyjadrenia uviedol, že námietka o tom,
že dielo za žalovaného neprevzal ním poverený zástupca, je irelevantná a nemôže ako dôvod odvolania

obstáť. Za takúto ju považoval z dôvodu, že podľa článku 7, bod 7.1. písm. c/ zmluvy o dielo mu vzniklo
právo na vystavenie konečnej faktúry po vykonaní montážnej skúšky po zhotovení diela. Montážna
skúška bola uskutočnená 4.4.2013 a na jej základe žalobca vyúčtoval konečnou faktúrou č. 317950375
zo dňa 9.4.2013 a splatnou dňa 24.4.2013 zostávajúcu časť dohodnutej ceny diela. Rozhodujúci pre
vyúčtovanie ceny diela a jej zaplatenie je deň vykonania montážnej skúšky. Nehľadiac od toho, osoba,

ktorá prevzala za žalovaného dielo, bola pri odovzdávacom konaní poverená všetkými právomocami
na prevzatie diela. Bolo nesporné, že žalovaný svoj peňažný záväzok splnil a istinu zaplatil. V zmysle
uvedeného nastala situácia podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, teda že uznáva
aj zvyšok svojho dlhu, ktorým je úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Žalobca považoval námietku
žalovaného o tom, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, za účelovú. Súd totiž riadne zistil

skutkový stav a tiež zisťoval, či sú splnené podmienky na pojednávanie bez prítomnosti žalovaného a
na vynesenie rozsudku. Žalovaným uvádzané skutočnosti nemal súd za preukázané, a preto vo veci
riadne a v súlade so zákonom rozhodol.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na ne v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. plne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia však považuje
za potrebné uviesť nasledovné:

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, týkajúcu sa neprevzatia diela poverenou osobou Ing. R. K., je
pravda, že v článku 11, bod 11.3. objednávateľ poveril konať vo veciach realizačno-technických vrátane

zápisov do montážneho denníka a prevzatie diela Ing. R. K., avšak to neznamená, ak dňa 4.4.2013 bola
vykonaná montážna skúška výťahu a za žalovaného sa tejto montážnej skúšky, z ktorej bol uskutočnený
zápis o jej vykonaní, zúčastnil iný poverený pracovník žalovaného, že ho takéto konanie nezaväzuje.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktoréhoktobolpriprevádzkovanípodnikupoverenýurčitoučinnosťou,jesplnomocnenýnavšetkyúkony,

ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia
podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu
poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Súčasne podľa §
16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla
tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Ak žalovaný poveril na uskutočneniemontážnej skúšky výťahu inú osobu a táto osoba v tomto smere takto vystupovala, potom nepochybne
žalovaného takéto jej konanie zaväzuje. Aj žalovaný takéto konanie uznal za konanie v zmysle toho, že
došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, keďže cenu diela po tomto dátume, resp. jej zvyšnú časť vo výške

4.776,- eur, zaplatil dňa 19.9.2013. Aj z tohto úkonu je zrejmé, že k vykonaniu a prevzatiu diela došlo.

Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, že žalovanému postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, treba povedať, že táto námietka nie je dôvodná, pretože predvolanie na pojednávanie
dňa 19.12.2013, kedy bol v tejto veci vyhlásený rozsudok, žalovanému bolo doručené dňa 20.11.2013.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa bol žalovaný ospravedlnil a žeby žiadal o odročenie uvedeného

pojednávania. Naviac, podľa § 119 ods. 1 až 3 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Uvedené podmienky na odročenie pojednávania neboli naplnené, a preto súd prvého stupňa správne
postupoval, ak vo veci pojednával a rozsudkom rozhodol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Žalovaný bol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. zaviazaný na náhradu trov
odvolacieho konania, a to vo výške 42,90 eur. Za 1 úkon právnej služby je odmena 34,86 eur pri tarifnej
hodnote 515,21 eur a k tomu režijný paušál 8,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.