Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221044
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov Mgr.

Miloša Koleka a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: G. T., nar. XX. XX. XXXX, D. I. XXXX/
X, E., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61 proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom Rastislavova 68, Košice,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 7C/94/2013-211 zo dňa 27. 02. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 16. 07. 2013 navrhovala žalobkyňa, aby súd rozhodol o odložení
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19. 01. 2012, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19. 01. 2012 a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 7C/94/2013-211 zo dňa 27. 02. 2014 tak,
že odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19. 01. 2012 do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2211/2012 zo dňa 19.
01. 2012. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V rozsudku zároveň rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie

konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS
382/2013, Rvp 5052/2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,
keďže sa v nej uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár Všeobecné poistné podmienky
pre životné poistenie, teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. týchto podmienok. Súd je

toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi tohto konania individuálne dojednaná nebola a
spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z
uvedených dôvodov súd v súlade s ust.§ 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel žalobeo zrušení rozhodcovského rozsudku. V súlade s ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj
o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O. s. p..

Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že v tomto prípade nie sú splnené
zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O. s. p.. Predložený nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, na ktorý žalovaný poukázal sa týka iba procesných nedostatkov

postupuvšeobecnýchsúdovvsúvislostisozásadoukontradiktórnosti,ktoréporušenieznamenalozásah
do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a
preskúmavať ich právne názory, okrem prípadov arbitrárnosti rozhodnutí, a preto sa vecne sporným -
otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie podal proti

všetkým výrokom napadnutého rozsudku a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Uviedol, že aktuálna
platná a účinná právna úprava Slovenskej republiky stanovuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti. Ak súd vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny
poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov konania.

Uviedol, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka bola v danom
prípade dojednaná individuálne.

Rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, nie sú pre daný spor relevantné.

Uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky žalobca ovplyvniť mohol a to tak, že by jednoducho
osobitné zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku nepodpísal, je teda nesprávny záver
súdu o tom, že ak je nejaká podmienka na formulári, tak nie je možné ju ovplyvniť. Aj následne, keď
túto podmienku žalobcu už prijal, mohol ju dodatočne a opätovne odmietnuť v súlade s dodatkom č. 2
k Všeobecným poistným podmienkam.

Tvrdil, že žalobca slobodne, vážne a určite súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, a to svojim
podpisom pod osobitnými zmluvnými dojednaniami, ktoré boli jasne, zreteľne, graficky, obsahovo
oddelené od Všeobecných poistných podmienok.

Sprostredkovateľ poistenia bol povinný pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcovi ozrejmiť osobitné
predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov. Z pohľadu zákonného príkazu obsiahnutého v § 10
ods. 19 zákona č. 340/2005 Z. z. žalovaný konajúci v dobrej viere nepochyboval o tom, že ak žalobca
podpísal záznam o potrebách klienta spolu so sprostredkovateľom, konal tak žalobca v postavení
spotrebiteľa zákonným spôsobom poučeného a informovaného úplne presne, pravdivo a zrozumiteľne

o mimosúdnom riešení sporov. Poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z., že o všetkom, čo
bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že sa dňom uverejnenia stalo známym každému,
a teda aj skutočnosti upravené v zákone č. 244/2002 Z. z.

V odvolaní ďalej uviedol, že súd nevykonal test primeranosti podmienky ako je vyžadovaný Smernicou

Rady 93/13/EHS.

Uviedol,ževnapadnutomrozsudkusúduviedol,žezáznamsprostredkovateľapoisteniaopožiadavkách
a potrebách klienta je opäť len predtlačený formulár, keď samotná žalobkyňa nemala na výber
individuálne ovplyvniť obsah. Toto zistenie je v rozpore so skutkovým stavom. Do formulára boli zjavne

dopisovanéskutočnosti.Bolvyplnenýnaviacerýchmiestachprávevzávislostiodpožiadaviekžalobkyne
a táto svojim podpisom potvrdila, že tieto sú naozaj jej požiadavky.

Poukázal na nepravdivosť výpovede svedkyne D., ktorá je účastníčkou iného konania s podobným
predmetom, a teda je naivné očakávať, že svedkyňa prizná, že vedela o rozhodcovskej doložke.

Poukázal na nepravdivosť jej výpovede, keď výslovne uviedla, že pracovala pre žalovaného štyri roky,
pričom v skutočnosti išlo o desať rokov. Ak uviedla, že ani po takejto dobe vykonávania činnosti pre
žalovaného a podpísania takého množstva dokumentov, nemala vedomosť o rozhodcovskej doložke,
tak ide o zrejme cielený výpadok pamäte svedkyne, ak nie aj priamo o krivú výpoveď.Žalovaný ďalej poukázal na porušenie ust. § 118 ods. 2 O. s. p.. Porušenie tohto ustanovenia zapríčinilo,
že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/236/2010 zo dňa 14. 04. 2011 a na skutočnosť, že podľa tohto rozhodnutia, porušenie ust. § 118
ods. 2 O. s. p. je vadou, ktorá spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.

Ďalej uviedol, že aj samotný žalobný návrh má ďalšiu vadu, a to konkrétne vadu v petite. Výrok súdneho
rozhodnutia v takejto veci musí dať odpoveď nielen na otázku, či je alebo nie je rozhodcovský rozsudok

zrušený, ale najmä, z akého dôvodu k jeho zrušeniu došlo. O dôvode jeho zrušenia závisí podľa § 43
zákona č. 244/2002 Z. z. ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania.

Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zistený súdom prvého stupňa a s jeho právnymi
závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v predtlačenom formulári vo Všeobecných
poistných podmienkach uzatvorených v zmluve. Teda už podpisom zmluvy žalobkyňa uzavrela aj

rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže, že všetky
spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Jej neprijateľnosť by mohla byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom
dojednaní takejto doložky. Takéto dôkazy v konaní neboli vykonané a takýto skutkový stav nebol
preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobkyňa mohla od dojednanej rozhodcovskej doložky následne

odstúpiť, nemožno považovať za dôkaz o individuálnosti jej dojednania. Podstatný je spôsob a forma
dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej zmluvnej podmienky odstúpiť. Správne je
tedarozhodnutiesúduprvéhostupňa,ktorýmzrušilrozhodcovskýrozsudokaodložiljehovykonateľnosť.

Odvolací súd považuje za zákonný postup, ak žalobkyňa nebola vyzvaná na zaplatenie súdneho

poplatku, pretože je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona
o súdnych poplatkoch (ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou v

petite. Predmetom súdneho konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalší postup po zrušení
rozhodcovského rozsudku vyplýva zo zákona, kde konajúci orgán (či už všeobecný súd alebo
rozhodcovský súd) rozhodne o tom, či je splnená dispozícia právnej normy preto, aby ten - ktorý
orgán pokračoval v konaní. Nie je nevyhnutné, aby bol obsahom výroku súdu aj dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je založené len na výpovedi svedkyne D., pričom táto svedkyňa
bola vypočutá v procesnom postavení svedka a na spochybnenie jej výpovede nepostačuje poukázať
na to, že sama je účastníčkou obdobného konania alebo na dĺžku jej práce pre žalovaného.

Žalovaného nezbavuje zodpovednosti za uzavretú zmluvu ani to, že sprostredkovateľ poistenia mal
určité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným trpí
vadami a nedostatkami, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, nemôže žalovaný
tento stav zvrátiť tým, že poukáže na to, že on sám tieto nesprávnosti nespôsobil.

Rovnako správny je výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Konanie vedené pred Ústavným
súdom SR pod sp. zn. II ÚS 382/2013 nie je konaním, ktoré by malo vplyv na rozhodnutie k tejto veci.
Predmetom tohto konania je otázka či boli alebo neboli porušené ústavné práva žalovaného, nie spor o
správny výklad hmotnoprávnych predpisov, ktoré mali byť aplikované v tomto konaní.

Preto odvolací súd rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil postupom
podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.