Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/578/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214721
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214721.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
8C/244/2012-110 zo dňa 14. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu-OkresnéhosúduMartin.Nesprávnosťpostupumala
spočívať v okolnosti, že v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 10616/2008 exekučný súd nerozhodol o žiadosti oprávneného
o udelenie poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote, ale s omeškaním viac než 7 mesiacov.

Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci tamojšieho súdu sp. zn. 17Er 4659/2008
exekučný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej 5.12.2008,
vydal súdnemu exekútorovi poverenie dňa 15.12.2008 a doručil ho dňa 29.12.2008. Nadväzne
konštatoval, že exekučný súd pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti konal v zákonnej lehote. Z tohto
dôvodu neboli zistené žiadne prieťahy v exekučnom konaní v podobe opomenutia vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, t.j. nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
procesne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania
zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie a v danej spojitosti namietal, že nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a nemal možnosť ani navrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto situácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady
kontradiktórnosti konania.
Mal za to, že okresný súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V dôsledku tohoviedol pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Zároveň
však odvolateľ prvostupňovému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ totiž dospel (na základe dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu
určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie,
musel(vo všeobecnosti) o tom informovať účastníkov a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne
vyjadrili. Upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil,

že pokiaľ odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu,
mal okresný súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie
za predčasné z dôvodu, že konajúci súd nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na

vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v
rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v
rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd.

Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa viacero
omylov, z ktorých „príkladmo“ uviedol konštatovanie, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za
významné považoval nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i
momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením
§ 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2za súčasnej aplikácie § 156

ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania
je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy.
Zásada kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania.

Ťažiskom realizácie ich procesných práv je (práve) pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a
včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou- sa o ich bezprostredné naplnenie sám
obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať
jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť. V tejto súvislosti sú potom ďalšie
tvrdenia a námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady

kontradiktórnosti bezvýznamné.
Prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 14.5.2014 a právnemu zástupcovi navrhovateľa
spolu s predvolaním (č.l. 102 spisu) dňa 22.4.2014 doručil vyjadrenie odporcu k veci samej. Tým
je vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
protistrany. Žiadna iná argumentácia (než vyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia) zo strany

odporcu v konaní predložená nebola.

Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že konajúci
súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V súdenej veci
totižtakýtonávrhnebolanipodaný.Nadväzneneexistuježiadneneprávoplatnérozhodnutieozamietnutí

návrhu na prerušenie konania, na právoplatnosť ktorého by bolo možné/potrebné vyčkať.
Stotožniť sa nemožno ani s tvrdením ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zákonná sudkyňa (správne)
- v intenciách rozhodovacej činnosti nadriadeného súdu - vyhodnotila obsahovo zmätočné podania
navrhovateľa formulujúce neexistujúci inštitút „generálnej námietky zaujatosti“. Samotná zákonná
sudkyňa sa vo veci necítila zaujatá, preto nebol dôvod na rozhodovanie o nevznesenej námietke

zaujatosti. Ani v posudzovanom odvolaní neuviedol odvolateľ žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali
zakladať vylúčenie zákonnej sudkyne.S ohľadom na uplatnené odvolacie námietky je potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa
za obsahové vymedzenie jeho odvolania, osobitne v spojitosti s viazanosťou odvolacieho súdu
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Nadväzne platí, že odvolací súd nemôže

v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a
formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Okresný súd jednoznačne pomenoval/označil
dôvod zamietnutia návrhu a je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k vecnej/nosnej argumentácii,
na ktorej okresný súd založil svoje zamietajúce rozhodnutie, nepredložil konkrétnu protiargumentáciu.

Nedôvodnou je požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa odporca k návrhu nevyjadril, mal súd
rozhodnúťrozsudkomprezmeškanie.Jevýlučnevecouprocesnejautonómieodporcu,čisakpodanému
návrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov konajúcim súdom, či predstavujú
podklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné nevyjadrenie sa odporcu (odhliadnuc
od toho, že v súdenej veci sa odporca vyjadril) nepochybne bez ďalšieho neznamená povinnosť súdu
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými
bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné,
že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Martin sp. zn. 17Er/4659/2008, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu) požadoval navrhovateľ.
Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str.6

odôvodnenia; č.l. 115 spisu).

Vo vzťahu k námietke, že dôležitým je skúmanie okamihu, kedy exekučný súd poverenie súdnemu
exekútorovi doručil, odvolací súd dodáva, že táto úvaha neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o
porušení povinností exekučného súdu pri doručovaní poverenia. Predovšetkým však nezodpovedá

tvrdeniam prezentovaným v návrhu (§ 205a O.s.p.), kde navrhovateľ skutkový základ uplatneného
nároku založil na nedodržaní zákonnej povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia do 15 dní.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej
konkretizácie o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o

dodržaní namietaných lehôt, platí, že dotknuté časové údaje zodpovedajú skutkovým zisteniam a
vyplývajú z pripojeného exekučného spisu. Napokon, zmätočným je odvolanie v časti, kde navrhovateľ
vytýka okresnému súdu vykonanie pojednávania napriek žiadosti o jeho odročenie (bez ohľadu na to, že
o odročenie pojednávania nepožiadal); následne však v rozpore s tým odvolateľ namieta, že súd nesmel
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, plne rešpektoval kontradiktórnosť sporového konania,
umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil
tak procesnú aktivitu účastníkov, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody navrhovateľa boli teda

neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania)
a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok preto vo veci samej potvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od meritórneho
rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu

úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho

odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.