Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: T. U., nar. X.X.XXXX (t.č. už plnoletý), bytom u matky, v konaní (do plnoletosti) zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Y. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z., O. XX/XX a otec - P. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z., Z. X, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
37P/424/2012-242 zo dňa 19. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že s účinnosťou od 1.10.2012 z v y š u j e vyživovaciu

povinnosť otca k maloletému T., nar. X.X.XXXX, na sumu 150 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je
otec p o v i n n ý platiť vždy do 15.tého dňa v mesiaci.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/282/2007-65 zo dňa 2.12.2008 vo výroku
o výživnom.

Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.10.2012 do 31.5.2014 v sume 1.008,40 eur p o v o ľ u
j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným; s tým, že prvá splátka
je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. zo sumy 3.000,-
Sk na sumu 175 eur mesačne, s účinnosťou od 1.10.2012. Vychádzal z porovnania relevantných

skutkových okolností v čase predošlej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k.
25C/282/2007-65 zo dňa 2.12.2008) s aktuálnou situáciou. V danom období maloletý navštevoval
základnú školu, mesačný zárobok matky predstavoval 303,19 eur a príjem otca 13.000,- Kč.

V súčasnej dobe je dieťa študentom 3. ročníka strednej školy. Mesačné výdavky pokrývajúce cestovné,
stravu, ošatenie, hygienu a vreckové - vyčíslené sume 215 eur - súd I. stupňa akceptoval ako
zodpovedajúce životnej úrovni rodičov a oprávneným potrebám dieťaťa. Obdobne konštatoval, že
priemerný mesačný príjem matky v sume (370 eur) zodpovedá jej veku, zdravotnému stavu a

stredoškolskému vzdelaniu; matka je tiež poberateľkou prídavku na dieťa. Mesačné výdavky matky
predstavujú 453 eur. Rodičia sú spoluvlastníkmi dvojizbového bytu a v porovnávanom období im
nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka,
pričom otec s ním od roku 2006 neudržuje žiadny kontakt. Otec je vodičom nákladnej dopravy s čistýmpriemerným mesačným príjmom za rok 2012 v sume 295 eur, za obdobie január až jún 2013 v sume
335 eur a od júna 2013 do februára 2014 v sume 278,39 eur; v období október až november 2013
bol práceneschopný s náhradou príjmu v sume 44,68 eur. Výška priemerných mesačných cestovných

náhrad otca za rok 2012 predstavovala sumu 650 eur a za obdobie január až máj 2013 sumu 1.028
eur. Prvostupňový súd neprihliadol na exekučné zrážky vykonávané z dôvodu neplnenia si záväzkov
otcom, a to jednak z dôvodu, že neboli známe právne dôvody vzniku týchto zrážok, ako aj vzhľadom na
prednosť výživného pred inými výdavkami výživou povinnej osoby.

Okresný súd priemerný mesačný príjem (vrátane cestovných náhrad) otca v relevantnom období ustálil

sumou v rozmedzí od 950 až do 1360 eur. V tejto spojitosti konštatoval, že bežné výdavky na stravu a
ubytovanie mal otec v podstate hradené zo strany zamestnávateľa, čo predstavuje poskytnutie vecných
plnení na uspokojenie jeho životných potrieb. Preto je nevyhnutné prirátať ich k príjmu otca, hoci nie v
plnom rozsahu, lebo je zrejmé, že takéto náklady sú v zahraničí vyššie. Nadväzne uzavrel, že príjmové
možnosti otca sú, pri započítaní do jeho príjmu cca polovice výšky cestovných náhrad, dvojnásobné
oproti matke. Z tohto dôvodu by mal (otec) hradiť dve tretiny výdavkov maloletého; k čomu okresný

súd však „na ťarchu“ otca súd pripočítal (v matematickom vyjadrení 14 %) aj skutočnosť, že otec ani
len príležitostne nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa (t.j. ani takýmto spôsobom ho materiálne
nezabezpečuje). Predmetnou úvahou dospel k záveru o povinnosti otca uhrádzať 80 % z oprávnených
výdavkov dieťaťa, čomu zodpovedá výživné v sume 175 eur mesačne.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2012 do 31.5.2014 okresný súd vyčíslil čiastkou

1.508,40 eur (20 x 75,42 eur) ako rozdiel medzi doposiaľ určeným a zvýšeným výživným a umožnil ho
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty
výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo sa začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Poukazoval na to, že za posledné tri mesiace jeho príjem
dosiahol celkovo 1.053 eur, pričom mzda je postihnutá exekúciami (úrad pre dohľad nad verejnou
starostlivosťou a výživné, spolu v čiastke 99,58 eur mesačne). Ďalšie výdavky predstavujú náklady na
dopravu do zamestnania (Trnava a späť 4 x mesačne) cca 120 eur, výživné 100 eur mesačne, splátka
úveru spoločnosti Provident v sume 20 eur a náklady na osobné potreby - telefón, podnájom a podobne.

Otec zdôraznil, že hoci sa výdavky na maloletého T. od poslednej úpravy zvýšili, zvýšil sa i príjem matky;
naopak jeho príjmy poklesli. Okresnému súdu vytýkal, že sa absolútne nezaoberal jeho výdavkami, či
okolnosťami, pre ktoré mu nebolo umožnené podieľať sa na výchove syna, a predovšetkým chybnú
interpretáciu výšky jeho príjmu s navýšením o cestovné náhrady. Tieto totiž nie sú jeho príjmom, ale
prostriedkami na zabezpečenie základných potrieb - stravy a ubytovania počas pobytu v zahraničí. V

tejto spojitosti uzavrel, že jediným jeho aktuálnym príjmom je mzda vo výške cca 400 eur mesačne.

Matka zotrvala na návrhu na zvýšenie výživného. Doplnila, že pôvodný návrh na zvýšenie bol podaný v
roku 2012, odkedy sa výdavky (oproti pôvodne uvádzaným) ešte zvýšili - vzrástli náklady na bývanie aj
ceny potravín a syn nastupuje do maturitného ročníka, ktorý je finančne osobitne náročný.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p.)
napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Je bezpredmetným poukaz odvolateľa na výdavky tvorené splátkou nebankovej spoločnosti a
postihnutie jeho mzdy exekúciou. Právna úprava (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) totiž výslovne a

jednoznačne favorizuje/uprednostňuje vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom pred inými (nie
nevyhnutnými) výdavkami rodičov. Navyše, bolo by v rozpore s elementárnymi princípmi
rodinno-právnych vzťahov, ak by sa zohľadnili dôsledky nezodpovedného konania výživou povinnej
osoby (neplatenie zdravotných odvodov, či zadlžovanie sa v nebankových subjektoch) na úkor výživou
odkázanej osoby - maloletého dieťaťa.Obdobne neobstojí tvrdenie otca, že okresný súd sa nezaoberal jeho výdavkami a skutočnosťou, že sa
nemôže podieľať na výchove maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že od prevzatia výzvy okresného
súdu (15.12.2012) prvým vyjadrením otca bolo podanie došlé až 29.4.2014, t.j. po 16-tich mesiacoch.

Okrem žiadosti o rozhodnutie v jeho neprítomnosti pritom súčasťou daného podania bolo len otcovo
konštatovanie o mesačnom príjme 400 eur mesačne a schopnosti podieľať sa na výžive maloletého
maximálne v sume 150 eur mesačne. Akúkoľvek inú relevantnú aktivitu (napr. v podobe vyčíslenia jeho
výdavkov) otec v priebehu celého konania nevyvinul. Okresný súd sa tak, i pri rešpektovaní vyšetrovacej
zásady vo veciach starostlivosti o maloletých, nemohol zaoberať tvrdeniami, ktoré neboli vznesené.

Taktiež argumentácia odvolateľa, že mu nebolo umožnené podieľať sa na výchove syna T., ostáva
len v rovine nekonkretizovaného a nepodloženého tvrdenia, ktoré v konečnom dôsledku nič nemení
na objektívnom fakte, že sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa na osobnej starostlivosti o syna. To
znamená, že ani takýmto spôsobom neprispieva na náklady spojené s výchovou dieťaťa.

Z pohľadu predmetu konania je zásadnou okolnosťou vyhodnotenie príjmovej situácie otca vo vzťahu
k zamestnávateľom poskytovaným cestovným náhradám; osobitne vo forme stravného (tzv. diéty).

Nejedná sa síce o nárok viažuci sa výlučne na osobu odvolateľa (ako napr. bolestné - na ktoré by sa z
toho titulu neprihliadalo), ale je faktom, že zákonným účelom poskytovania stravného zamestnávateľom
zamestnancovi je kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so stravovaním počas pracovných
ciest. Dotknutý účel nie je možné prehliadať. Odvolací súd preto v otázke príjmov otca (čiastočne
podobne ako súd prvostupňový) síce zohľadnil vyplatené diéty/stravné, avšak len v rozsahu ich jednej

tretiny. Napokon, (pôvodné) vyjadrenie samotného otca (že je ochotný uhrádzať výživné maximálne
v sume 150 eur) nasvedčuje úvahe, že (nezdaňované) stravné vyplácané v tak vysokej sume
nekompenzuje reálne (zvýšené) výdavky na zahraničné pracovné cesty, ale skôr dohodnutú výšku mzdy
(pohybujúcu sa na hranici minimálnej mzdy). Uvedené zodpovedá i poznatkom odvolacieho súdu z
rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p) ohľadne pomeru mzdy a cestovných náhrad osôb/zamestnancov,

ktorí podľa príslušných pracovnoprávnych predpisov majú na ne nárok. Otcovo tvrdenie o štruktúre jeho
výdavkov - prezentované až v odvolacom konaní -prevyšujúcich tvrdený čistý príjem nadväzne vyznieva
v nemalej miere nevierohodne.

Odhliadnuc od nedôvodnosti odvolania otca, je nutné konštatovať, že v konaní nebolo preukázané,
že by sa maloletý venoval špeciálnym aktivitám, či už kultúrnym alebo športovým so zvýšenými

finančnými nárokmi; osobitne v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom. Rovnako nie
sú preukázané zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Na základe rozoberaných
východísk a úvah odvolací súd za (zvýšené) výživné zodpovedajúce zákonným kritériám, a to
schopnostiam a možnostiam povinnej osoby (na jednej strane) vo vzájomnej korelácii s odôvodnenými
potrebami výživou oprávnenej osoby (na strane druhej) a pri konštatovaní zmeny rozhodných pomerov,

považoval čiastku 150 eur mesačne, v ktorom rozsahu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca.

Vdôsledkuodlišnéhorozsahustanoveniavýživnéhooprotizáveromokresnéhosúdupristúpilkrajskýsúd
aj k zmene súvisiaceho výroku o zameškanom výživnom. Ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu -
19.5.2014 - bolo splatné zvýšené výživné za 20 mesiacov (10/2012-5/2014), čo vo finančnom vyjadrení
predstavuje celkové zameškané zvýšené výživné v sume 1.008,40 eur (20 x 50,42 eur). Predmetný

nedoplatok umožnil krajský súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať v mesačných splátkach
po 40 eur pod hrozbou straty výhody splátok.

Pokiaľ rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, bude prvá splátka
zameškaného výživného splatná už v danom mesiaci. Ak odvolacie rozhodnutie bude právoplatné až v
obdobíod16.dňavmesiaci,prvásplátkanedoplatkuvýživnéhobudesplatnáažvmesiacinasledujúcom.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2
O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.