Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/472/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312210106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 4C/225/2013-69 zo dňa 23. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol (výrok I.), odporkyni náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.) a návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nesprávny (správne malo byť uvedené nestranný) súd zamietol (výrok III.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi náhrady
majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 660,- €, ktorá podľa tvrdenia

navrhovateľa vznikla nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý spočíval v prieťahoch v konaní
(poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 12 mesiacov).
Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 4Er/306/2009 mal súd preukázané, že návrh na vydanie
poverenia bol podaný dňa 23.07.2009, súd rozhodol dňa 10.08.2009. Zo zmluvy o úvere mal
súd preukázané, že navrhovateľ svoju pohľadávku nezabezpečil preventívne zabezpečovacími
prostriedkami. Lustráciou sporov zistil, že povinný je účastníkom konania aj v iných sporoch. Tým
mal preukázané, že navrhovateľ nezisťoval zadlženosť povinného ku dňu poskytnutia úveru u iných

subjektov, jeho majetkové a finančné pomery, uvedené skutočnosti nemal preukázané ani zo strany
navrhovateľa žiadnym dôkazom, čo bolo povinnosťou navrhovateľa.
Citujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel k záveru, že v danom prípade nebola dodržaná lehota 15
dní, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Následne konštatoval, že všeobecný súd konajúci
o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní.
Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci

disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil
a tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. Z uvedených dôvodov mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednostiza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.
V ďalšej časti odôvodenia okresný súd uviedol podrobné argumenty, na základe ktorých dospel k záveru,

že navrhovateľ v prejednávanej veci nepreukázal existenciu škody, nemajetkovej ujmy a ani príčinnú
súvislosť medzi škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci. Mal
za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal v akom rozsahu sa
nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných
právnych prostriedkov, iného exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už

vznikla. Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu. Vyúčtované
režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt a náklady
vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za
škodu. Nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu
nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval prečo

samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal
len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil aká nemajetková
(morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť
ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritériá je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho
právneho postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako

konateľov spoločnosti.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie povinností (nesprávny úradný postup), ani škodu a
ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a tvrdenou škodou, rovnako tak vznik
nemajetkovej ujmy. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím
exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia, bez

tvrdených prieťahov exekučného súdu by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať,
želenvdôsledkutvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupusúdudošloktakémuzmenšeniumajetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila
mu škodu. Preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením
povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Nakoľko prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú
zákon vyžaduje, aby mohol konštatovať zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, návrh v celom
rozsahu zamietol.
Okresný súd zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a

nestranný súd.
Mal zato, že právny zástupca navrhovateľa prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým zákonná
sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci dňa 26.10.2012 (správne malo byť uvedené 18.03.2013),
procesný návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 20.09.2013. Okresný súd nedospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostúpil návrh Ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Súd zároveň dospel k záveru,
že dôvod na prerušenie konania nie je daný ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že

právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí
má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo. Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu
námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca. Z toho dôvodu o vylúčení sudcov Okresného
súdu Čadca nerozhodoval Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, na základe námietky navrhovateľa,
ale na základe toho, že sudcovia okresného súdu z vlastnej iniciatívy podľa § 15 O. s. p. z dôvodov

uvedených v § 14 O. s. p. predložili vec predsedovi okresného súdu a ten následne nadriadenému súdu
na rozhodnutie o vylúčení. V tomto štádiu konania konajúca zákonná sudkyňa mala za to, že o jej návrhu
na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté. Súd poukázal
aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu a prerušenie konanie by bolo v zjavnom rozpore s účelom

žaloby, ktorú navrhovateľ podal.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odporcovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote nevyčíslil.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na opätovné prejednanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O. s. p.“). K jednotlivým dôvodom odvolania bližšie uviedol, že riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody pre tento postup, z ktorého dôvodu nemohol
súd postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Pokiaľ tak spravil,
odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená,

je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Ďalej uviedol, že konečné rozhodnutie vo veci súdom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj
o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podáva odvolanie, a teda v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo

právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania, z ktorého dôvodu je meritórne rozhodnutie
predčasné. Okresný súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých
je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Okresný súd, bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti,
nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľa ďalej tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť

k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ
ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim
vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Vytýkal okresnému súdu, že sa v odôvodnení
rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu,
úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a

správu informačného systému a z titulu výdajov v súvislosti s urgenciami. Z odôvodnenia rozsudku nie
je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková
škoda nevznikla, rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Hodlal v konaní pred
súdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého
vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,

navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí
nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Sám súd predsa zistil, že o
návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup

nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré mu bolo riadne doručené, písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia § 156 ods.
3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

zanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Vychádzajúczuvedenéhoodvolacienámietkynavrhovateľa
nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

K námietke navrhovateľa, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti pričom uskutočnil podanie
(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,

ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné
z konania vylúčiť, odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že o oznámených skutočnostiach, pre
ktoré by mala byť sudkyňa z konania vo veci vylúčená, rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.
k. 9NcC/17/2013-15 zo dňa 31.01.2013, ktorým bola z konania vylúčená len JUDr. Anna Plichtíková,
ktorej vec pôvodne napadla a ktorá konala v exekučnej veci. Krajský súd druhým výrokom predmetného
uznesenia zároveň rozhodol o nevylúčení ostatných sudcov Okresného súdu Čadca, teda vrátane

konajúcej sudkyne, ktorá sa následne stala zákonnou sudkyňou vo veci. Uznesenie krajského súdu bolo
právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa doručenky doručené dňa 18.03.2013.
Na zdôraznenie, vzhľadom na opakované námietky navrhovateľa, ktorý však, ako správne uviedol
okresný súd, vo veci oznámil, že námietku zaujatosti nepodal, odvolací súd uvádza, že ustanovenia
Občianskehosúdnehoporiadku(§14anasl.O.s.p.)predstavujúvýnimkuzvýznamnejústavnejzásady,

že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato
a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané
okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci ešte nezakladá bez ďalšieho dôvod pre

legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá
ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely
preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,
ževykonávasúdnictvonasúde,ktorýúdajne(podľatvrdenianavrhovateľa)svojímnesprávnymúradným

postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho,
ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom

sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Ďalšiu námietku navrhovateľa, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101
ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd rovnako ako nedôvodnú.

Zo spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na deň 23.09.2013. Navrhovateľ a jeho právny zástupca prevzali predvolanie na
pojednávanie dňa 06.09.2013, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili. I keď navrhovateľ dňa
19.09.2013 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie pojednávania, dôvody uvádzané
navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods.

2 O. s. p. Navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku
na jeho strane brániacej mu v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1 až 3 O. s. p.), ale z dôvodu, že
vo veci koná vylúčený sudca, o ktorej otázke však už nadriadený súd právoplatne rozhodol. Boli teda
splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 23.09.2013 prejednal a

o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám
zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka navrhovateľa,
že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam
veci, nakoľko neúčasťou na pojednávaní si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili
možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p.
ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k
prítomným účastníkom).Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie,
keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez

prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní
dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. V rámci dokazovania boli
pritom vykonané len dôkazy navrhnuté navrhovateľom, a to exekučný spis Okresného súdu Čadca
sp. zn. 4Er/306/2009. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že nemal možnosť oboznámiť sa s vyjadrením
odporcu, súd poukazuje na to, že vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené dňa 19.09.2013 (štvrtok),

pričom pojednávanie bolo nariadené na 23.09.2013, t.j. pondelok. Nebolo teda v reálnych možnostiach
súdu doručiť vyjadrenie odporcu navrhovateľovi pred pojednávaním. V tejto súvislosti však odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že v prípade dostavenia sa na pojednávanie by bol navrhovateľ v
rámci pojednávania oboznámený s vyjadrením sa odporcu, ktoré je pritom rovnaké ako v obdobných
veciach týchto účastníkov na obdobnom skutkovom základe (ako to vyplýva i zo samotného vyjadrenia
navrhovateľa), z ktorého dôvodu nie je námietka navrhovateľa o neznalosti vyjadrenia odporcu a

nemožnosti reagovať naň dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zrejmé, že
okresný súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na skutočnostiach zistených z exekučného spisu,
ktorý oboznámil v rámci dokazovania a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku
navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol skutkové závery a svoje právne úvahy vo vzťahu k
prejednávanej veci, keď zároveň podrobne vysvetlil, na základe akých skutočností nemal preukázané
splnenie predpokladov zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., najmä vznik škody a
nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku neovplyvnilo

ani protichodné tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorý na jednej strane správne
konštatoval, že nebola dodržaná lehota 15 dní a následne konštatoval, že poverenie bolo vydané
v zákonnej lehote, keď zároveň dátum doručenia poverenia súdnemu exekútorovi nekorešpondoval
s danou vecou, ani nesprávne použitie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení,
nakoľko okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal splnenie

ďalších nevyhnutných predpokladov zodpovednosti štátu, a to existenciu škody a nemajetkovej ujmy. Z
pripojeného exekučného spisu zároveň vyplýva, že okresný súd síce poverenie na vykonanie exekúcie
nevydal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, avšak oneskorenie bolo len minimálne, keď 15-
dňová lehota na vydanie poverenia uplynula dňa 07.08.2009, čo bol piatok, pričom súd poverenie
vydal v najbližší pracovný deň, t.j. v pondelok 10.08.2009. Nesprávny úradný postup však možno

vidieť v postupe súdu, keď poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené až dňa 08.07.2010. V tejto
súvislosti však zároveň odvolací súd, rovnako ako okresný súd, poukazuje na to, že so zreteľom na
ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 471/2012, I. ÚS 86/2002, I. ÚS 70/2002,
I. ÚS 16/2002, I.ÚS 63/2000) samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu.

Okresný súd sa následne dostatočne zaoberal aj ďalšími atribútmi zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, t.j. vznikom škody a príčinnou súvislosťou. Náležite sa vysporiadal
s otázkou preukázania existencie škody v dôsledku navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného
postupu súdu, z ktorého dôvodu odvolací súd nepovažoval za veci zodpovedajúce tvrdenia
navrhovateľa, že prvostupňový súd sa zaoberal len škodou, ktorá súvisela so správou pohľadávky
počas nečinnosti exekučného súdu a ignoroval všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa uplatnenej škody.

Okresný súd sa pomerne rozsiahlo venoval tak otázke vzniku škody a jej preukázania, ako aj príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Rovnako nie sú na mieste
ani tvrdenia navrhovateľa o chýbajúcich dôvodoch pri nemajetkovej ujme. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol podrobné argumenty vo vzťahu k nepreukázaniu existencie škody ako
aj nemajetkovej ujmy, s ktorými argumentmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

K odvolacím námietkam o zamietnutí návrhu na prerušenia konania odvolací súd na zdôraznenie ich
správnosti a v reakcii na ne dopĺňa, že odvolateľ v návrhu na prerušenie konania, ani v odvolaní,
neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcu (ktorému bola vecpridelená na konanie a rozhodnutie), než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
ZároveňdotknutýzáveronevylúčenírešpektujeaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSR(napr.
uznesenie sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej

nestrannosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na zrejmú neopodstatnenosť návrhu na prerušenie
konania z navrhovateľom uvádzaných dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k
pochybeniu, pokiaľ okresný súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol na pojednávaní, na ktorom
zároveň rozhodol vo veci samej.

S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania,
eventuálneodporcaprotitomutovýrokuodvolanienepodal,odvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného
súdu, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p..
Úspešnýmúčastníkomodvolaciehokonaniabolodporca,ktorýsivšaknáhradutrovodvolaciehokonania

neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.