Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Ďurišová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012201261.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: C.
B., bytom L. nad W. č. XX, t. č. v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, Košice
- Šaca, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č. k. 4Sd/39/2012-42 zo dňa 24. júna 2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/39/2012-42 zo dňa
24. júna 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 29. apríla 2013 z r
u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29. apríla 2013 podľa § 263 ods. 14 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení") zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 20. septembra 2012. V
odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 26. marca 2013 navrhovateľ nie je invalidný podľa
§ 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely §
33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať
akékoľvek sústavné zamestnanie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že s jeho
zdravotným postihnutím ho nikto nezamestná.
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP") potvrdil toto rozhodnutie ako zákonné. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ
dovŕšilosemnástyrokvekudňa1.januára2004,pričominvalidnýmsastalpreddovŕšenímosemnásteho
roku veku, a to v roku 1997, kedy utrpel úraz oka. Z tohto dôvodu nie je možné na prípad navrhovateľa
aplikovať § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože toto ustanovenie nadobudlo
účinnosť až dňa 1. januára 2005. Nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok sa preto posudzuje podľa
predpisov účinných 31. decembra 2003, t. j. podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení. Z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa vyplynulo, že nie je invalidný podľa § 29 ods.
3 zákona č. 100/1988 Zb., a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného
dôchodku v zmysle § 33 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 263 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 OSP tak,
že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, lebo nebol v konaní úspešný.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Uviedol v ňom, že s rozsudkom
krajského súdu sa nestotožňuje a žiada o prešetrenie veci. Trvá na podanom opravnom prostriedku,
pretože jeho zdravotné postihnutie mu neumožní v budúcnosti sa zamestnať. K odvolaniu pripojil
oznámenie krajského súdu z 26. februára 2013, v ktorom súd uvádza, že jeho opravnému prostriedku
bolo vyhovené v plnom rozsahu s tým, že posudkový lekár ho uznal invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% s dátumom vzniku
invalidity v čase, keď bol ešte nezaopatreným dieťaťom, preto žiada priznanie invalidného dôchodku v
zmysle tohto oznámenia.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené.
Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia; skutkové
okolnosti považuje za dostatočne ozrejmené a podložené. Má za to, že navrhovateľ nepreukázal
zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity, preto bola jeho žiadosť zo dňa
20. septembra zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s
tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk lekárskej správy z
26. marca 2013 už navrhovateľ na účely zákona č. 100/1988 Zb. nie je invalidný, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
Na základe uvedeného odporkyňa rozhodnutím zo dňa 3. mája 2013 podľa § 112 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 9. októbra 2012 o zamietnutí
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ktoré bolo nahradené rozhodnutím z 29. apríla 2013 o
zamietnutížiadostinavrhovateľaoinvalidnýdôchodokz20.septembra2012podľa§263ods.14zákona
č. 461/2003 Z. z. V odôvodnení tohto rozhodnutia odporkyňa iba cituje ustanovenie § 263 ods. 14 zákona
č. 461/2003 Z. z. s tým, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné,
ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne tieto
zákonné náležitosti odôvodnenia nespĺňa; obmedzenie sa v dôvodoch rozhodnutia odporkyne len na
citovanie ustanovenia § 263 ods. 14 zákona nie je možné považovať za postačujúce zdôvodnenie
rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku. Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo za rovnakých
skutkových okolností bolo o žiadosti navrhovateľa najskôr rozhodnuté podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
neskôr podľa zákona č. 100/1988 Zb., keď navyše navrhovateľ bol uvedený do omylu prípisom krajského
súdu zo dňa 26. februára 2013, v ktorom je uvedené, že jeho opravnému prostriedku bolo vyhovené
v plnom rozsahu.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v
dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V.
časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu
dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne. Preto odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť pre jeho
nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec jej vrátiť na ďalšie konanie
(§ 2501 ods. 2 v súvislosti s § 250ja ods. 3 OSP) s tým, aby o podanej žiadosti znova rozhodla a svoje
rozhodnutie náležite odôvodnila, aby bolo pre navrhovateľa zrozumiteľné a jasné.
O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a 2 v spojení
s § 250k ods.1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože si žiadne trovy
neuplatnil (ani mu nevznikli).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.