Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207186
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10,
Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej I. D., nar. X. X. XXXX, Y. XXX, Y., t.č. bytom Z.. T. XX, F.,
o zaplatenie 486,08 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 361,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%

ročne od 12.12.2012 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 14,08 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 48,05 eur, ktorú je žalovaná p o v i n n á zaplatiť na adresu právneho zástupcu
žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa X. X. XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 486,08 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých jej zapožičal
dve SIM karty a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú
cenu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za

poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 07/2012 - 09/2012 vo výške 491,08 eur. Na
základe pokusu o pokonávku žalovaná uhradila 130 eur a teda neuhradených ostalo 361,08 eur.
Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené aj dodatky k zmluvám o
pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
za zvýhodnené akciové ceny a žalovaná sa zaviazala užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v
prípade nedodržania tohto záväzku, uhradiť dohodnuté zmluvné pokuty. Tieto zmluvné pokuty mali plniť
funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmlúv, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť

tým, že žalobca žalovanej síce poskytol mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciové ceny,
avšak žalovaná si svoju povinnosť nesplnila. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla
tým, že poskytol žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu.
Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného

zariadenia a akciovou cenou, za ktorú boli odpredané žalovanej.Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy
361,08 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 64 eur a 61 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku
z omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o pripojení,
dodatkami k týmto zmluvám, prílohami č. 1 dodatkov k zmluvám, dokladmi o predlžení viazanosti,
dokladmi o cene mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami a pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmlúv o pripojení zo dňa 26. 7. 2011 č. Z. a zo dňa 5. 8. 2011 č. Z., vyplýva, že žalovanej
boli zapožičané dve mikroprocesorových SIM karty, ku ktorým boli priradené účastnícke čísla
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Predmetom týchto zmlúv bolo poskytovanie v jednotlivých zmluvách
špecifikovaných programov a služieb.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s..

K zmluve o pripojení č. Z., účastníci konania dňa 26. 7. 2011 uzatvorili Dodatok, na základe ktorého
žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón zn. B. Z. P. za kúpnu cenu so zľavou vo výške 1 euro s
tým, že žalovaná je si vedomá toho, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú Podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva, je 65 eur a
toho, že táto akciová cena mobilného telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto

mobilného telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len z dôvodu, že sa
zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo podniku
vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu (čl. 3.7 Dodatku).
Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký
účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená

prinajmenšom na sumu 15,76 eur.

Dňa 5. 8. 2011 účastníci konania uzatvorili Dodatok k zmluve o pripojení č. Z.. Podľa tohto Dodatku
žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie zn. R. J. O. I. za kúpnu cenu so zľavou vo výške
19 eur. Žalovaná je si vedomá toho, že táto akciová cena telekomunikačného zariadenia je vo výške

rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto telekomunikačného zariadenia a žalobcom poskytnutou
zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo podniku vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia (čl. 3.7 Dodatku).

Žalovaná sa v čl. 2.3. týchto Dodatkov zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite
po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom,
po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi

vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať
aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde
k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatkov.

Podľa čl. 2.5 týchto Dodatkov, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3

alebo 2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 64 eur (pri zmluve o pripojení

č. Z.) a vo výške 61 eur (pri zmluve o pripojení č. Z.). Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jej spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou
s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón (pri zmluve o pripojení č. Z.). Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušeniapovinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku

náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto
článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak
v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa Dokladov o cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, predajná cena mobilného
telefónu zn. B. Z. P. bola vo výške 65 eur a jeho akciová cena bola 1 euro, predajná cena
telekomunikačného zariadenia zn. R. J. O. I. bola vo výške 80 eur a jeho akciová cena bola 19 eur.

Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 511,08 eur
a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 7. 2012 splatnou dňa 23. 7. 2012 sumu 404,50 eur, faktúrou č.

XXXXXXXXXX zo dňa 9. 7. 2012 splatnou dňa 23. 7. 2012 sumu 34,85 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9. 8. 2012 splatnou dňa 23. 8. 2012 sumu 1,33 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 8. 2012 splatnou dňa 23. 8. 2012 sumu 11,95 eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9. 8. 2012 splatnou dňa 23. 8. 2012 sumu 43,92 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9. 9. 2012 splatnou dňa 23. 9. 2012 sumu 10,55 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 9.

2012 splatnou dňa 23. 9. 2012 sumu 3,98 eur. Z uvedenej sumy je predmetom konania suma 361,08 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 27. 11. 2012 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani

zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých

čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych

sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb

aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k

inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol
žalovanej služby.

Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanej služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je táto povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd

žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 361,08 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžníčka má
povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 361,08
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa

ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške
64 eur a 61 eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.

Žalovaná v Dodatkoch k zmluvám o pripojení vyhlásila, že je si vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie, sú jej predávané za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že
sa zaviazala užívať dohodnuté služby počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by

spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24

mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa
ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie

predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal,
že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľačl.2Všeobecnýchpodmienok(Zmluvaopripojení.AktiváciaSlužieb)bod2.1-spoločnosťOrange

Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľaustanovenia§40ods.2Občianskehozákonníka,písomneuzavretádohodasamôžezmeniťalebo
zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal
a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžala. Treba teda
uzavrieť, že platné ukončenie zmlúv so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj záväzok
zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný

poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo.
Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
žalobcu, tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením

právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,

pretože tento za tento mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by

nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 125 eur a to
aj spolu s úrokom z omeškania.Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade žalobca vo vzťahu k žalovanej mal v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe
vyhovel v časti o zaplatenie 361,08 eur (74,28%), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie
125 eur (25,72%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že vo

väčšej miere bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho
neúspechu od úspechu, vo výške 48,56% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri
plnom úspechu.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 29 eur, z ktorej 48,56%
predstavuje 14,08 eur a túto sumu aj súd priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.

Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 98,97 eur
(2krát hlavný úkon po 33,20 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát
paušál po 8,04 eur + 20% DPH vo výške 16,49 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z tejto
sumy 48,56% predstavuje 48,05 eur a túto sumu aj súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho

zastúpenia.

V prevažnej miere v konaní neúspešnej žalovanej náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).