Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512212514
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512212514.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky J. J., nar. X.X.XXXX, bytom U., T. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom
Garom, advokátom so sídlom Prievozská 2/B, Apollo Business Center, Blok B, Bratislava a otca G. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom U., J. XX, bývajúceho na adrese U. XX/C, N., J. republika, zastúpeného NIKU &
partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V,
na návrh otca o zmenu zverenia a na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Maloletý Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

a to tak, že s výnimkou letných, zimných a jarných školských prázdnin, vianočných a veľkonočných
sviatkov matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň
od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka
do 08.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy 08.00 hod. do piatka 08.00 hod. a otec bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka 08.00
hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a
nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod..

Počas letných školských prázdnin párneho kalendárneho roka bude otec zabezpečovať osobnú

starostlivosť o maloletého vždy od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od 08.00
hod. do 16.08. do 19.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od 15.07. od 20.00 hod.
do 01.08. do 08.00 hod. a od 16.08. od 19.00 hod. do 01.09. do 19.00 hod..

Počas letných školských prázdnin nepárneho kalendárneho roka bude matka zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého vždy od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od 08.00
hod. do 16.08. do 19.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 15.07. od
20.00 hod. do 01.08. do 08.00 hod. a od 16.08. od 19.00 hod. do 01.09. do 19.00 hod..

Počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov bude v párne kalendárne
roky matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 23.12. od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00

hod., otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 25.12. od 19.00 hod. do 01.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. a v nepárne roky bude zabezpečovať otec osobnú
starostlivosť o maloletého od 23.12 od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého od 25.12. od 19.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka
do 19.00 hod., matka bude zabezpečovať v nepárne roky osobnú starostlivosť o maloletého od 01.01.
od 19.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR do 19.00 hod. a
v párne roky bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 01.01. od 19.00 hod. do

posledného dňa zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR do 19.00 hod..Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v nepárnom kalendárnom roku bude osobnú
starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec vždy od 08.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu
prázdnin do 19.00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin.

Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v párnom kalendárnom roku bude osobnú
starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka vždy od 08.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu
prázdnin do 19.00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin.

Počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovať otec vždy od 08.00 hod. zeleného štvrtka do 19.00 hod. utorka nasledujúceho po
Veľkonočnom pondelku.

Počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovať matka vždy od 08.00 hod. zeleného štvrtka do 19.00 hod. utorka nasledujúceho po
Veľkonočnom pondelku.

Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je počas školských dní predškolské alebo školské zariadenie,
ktoré dieťa navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom odovzdania a

prevzatia dieťaťa bydlisko matky maloletého.

Každý z rodičov je povinný dieťa v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča
spolu s jeho osobnými vecami a dieťa riadne pripraviť.

Súd udeľuje otcovi súhlas na pobyt s maloletým v čase výkonu jeho osobnej starostlivosti v mieste jeho
bydliska v Maďarskej republike.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .

Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Otec je povinný platiť výživné na maloletého v sume 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci
vopred k rukám matky počnúc dňom 19.08.2014.

TýmtorozsudkomsamenírozsudokOkresnéhosúduBratislavaVč.k.20P5/2012-23zodňa05.03.2012
a zároveň sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P 68/2011-140 zo dňa 18.07.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.10.2011 č.k. 20CoP 78/2011-161 v časti
výroku o zverení maloletého a o výroku o výživnom a ruší sa výrok, ktorým bola matke uložená povinnosť
písomne informovať otca o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého vždy k poslednému

dňu každého kalendárneho mesiaca.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2012 požiadal otec o zmenu zverenia - zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú pôvodne žiadal tak, že bude

zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka 9.00 hoddo ďalšieho pondelka do 9.00 hod. a matka každý párny kalendárny týždeň od pondelka 9.00 hod do
ďalšieho pondelka do 9.00 hod. Neskôr bol na pojednávaní konanom dňa 27.09.2012 návrh právnou
zástupkyňou otca upravený na krátky a dlhý týždeň vzhľadom na útly vek dieťaťa.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a v rámci svojej výpovede podala do zápisnice súdu návrh na zmenu
úpravy styku otca s maloletým v rozsahu každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v
nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že
styk sa bude realizovať v akreditovanom centre za prítomnosti psychológa, čo odôvodnila tým, že má
záujem na prehlbovaní citových väzieb dieťaťa a otca, má však pochybnosť o schopnosti otca riadne

sa o syna postarať, preto asistencia psychológa mu pomôže zlepšiť úroveň jeho starostlivosti o dieťa,
pretože maloletý sa od otca vracia rozrušený v negatívnom slova zmysle. Zúžiť styk navrhla z dôvodu,
že maloletý bude navštevovať materskú školu, takže prevažnú časť dňa bude v MŠ a nebolo by vhodné,
aby pendloval od matky k otcovi, nakoľko je potrebné, aby mal stabilné zázemie. Matka potvrdila, že
otcovi neumožňovala do konca r. 2012 ani raz prespatie maloletého, keď trvala na tom, aby sa otec
naučil syna uspať najprv v nedeľu poobede a až potom možno dovolí, aby u neho prespal aj v noci.

Čakala na obdobie, keď jej syn sám povie, že bude chcieť u otca prespať a vtedy to dovolí aj ona. Ako
dôkaz o tom, že maloletý u otca spí poobede chcela, aby dal k posteli kameru a natočil ako maloletý
u neho spí. V konaní účastníci súhlasili podrobiť sa intervencii Referátu poradensko-psychologických
služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, avšak bezúspešne.

Na pojednávaní dňa 6.11.2012 súd vypočul svedkyňu D. Y., otcovu partnerku, ktorá uviedla, že má k

mal. Y. kamarátsky, priateľský vzťah, on ju akceptuje ako partnerku jeho otca, oslovuje ju menom D..
V žiadnom prípade sa mu nesnaží byť matkou. Maloletého vychováva jeho otec. Svedkyňa vlastní 3-
izbový byt v N., kde je obývačka prepojená s kuchyňou, spálňa a detská izba, v ktorej má maloletý svoju
postieľku, komodu, stolík a svoje hračky. V starostlivosti o maloletého vypomáha, keď napr. varí a pod.
Svedkyňa súhlasí s tým, aby býval maloletý počas striedavej starostlivosti v jej byte, kde býva i otec

dieťaťa. On vlastní 2-izbový susediaci byt, v ktorom býva kamarát jeho brata. Maloletý u nich doteraz
v noci nemohol prespať, cez nedele skôr nespí ako spí, pretože ho po obede dajú do postieľky, kde
má iné hračky ako doma u matky, je to pre neho zaujímavé, takže málokedy zaspí, leží, oddychuje a
hrá sa. Nikdy sa u nich nestalo, že by sa pýtal skôr domov k mame. Skôr chcel u nich zostať dlhšie.
Je to pohodový chlapec potrebujúci aktivitu, športovanie, pri televízii dlho neobsedí. V nedeľu doobeda

je otec s ním v závislosti od počasia doma alebo vonku, po obede maloletý skôr oddychuje, hrá sa a
asi o 15.00 hod. idú von, tiež v závislosti od počasia, potom ešte navštíviť starú mamu. Svedkyňa tiež
uviedla, že vzťah otca so synom je vynikajúci, nad pomery a otec čas, ktorý môže byť so synom, využíva
maximálne. Maloletý je ako 3 ročný v období vzdoru a ak mu otec niečo zakáže alebo prikáže, následne
mu to aj vysvetlí. Do Vianoc 2011 žil otec sám, vie uvariť bežné jedlo, upratať a sám je schopný sa o

syna postarať. V prítomnosti maloletého s otcom nemala nikdy sexuálny styk.

V rámci uvedeného konania matka žiadala o zúženie styku už svojim návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia doručeným súdu dňa 08.01.2013, o ktorom bolo rozhodnuté v samostatnom
konaní uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P 5/2013-11 zo dňa 06.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 11/2013-25 zo dňa 02.04.2013 tak, že návrh bol

zamietnutý. Už posledne citovaný návrh matka odôvodňovala tým, že otec nezvládol syna, ktorý sa
nespamätal zo šoku, ktorý prežil 29.12.2012 v noci a ráno 30.12.2012, keď sa prebudil. Poukazovala
pritom na záznam vypracovaný dňa 31.12.2012 R.. H. S., pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, pracovisko Bratislava V o tom, že sa uvedeného dňa matka spolu so svojou matkou
P. J. dostavili na ich úrad s cieľom oznámiť nedodržania súdneho rozhodnutia pri realizácii styku otca

s maloletým, ktorý sa mal realizovať dňa 29.12.2012 od 9.00 hod. do nedele 30.12.2012 do 18.00 hod.
Otec si vyzdvihol syna 29.12.2012 o 9.00 hod. a matka išla o 20.00 hod. toho istého dňa do Rajky k domu
otca maloletého skontrolovať, či je v poriadku a či spí. O cca 21.15 hod. počuli pod oknami domu veľký
plač z čoho usúdili, že maloletý sa zobudil a pýtal sa, kde je maminka, „ja chcem ísť k maminke“. Otec
ich videl cez okno, tak ho pravdepodobne zobral na ruky, aby neplakal. Matka i jej matka tam strávili čas

cca do 00.15 hod. a keď odchádzali, dieťa ešte nespalo. Ráno o 7.00 hod. volal otec, či môže Y. doniesť
domov, lebo stále plače a pýta sa na maminku. Dieťa priviezol pred dom matky o 7.30 hod. vo veľmi
zlom psychickom stave, totálne unaveného. Z toho matka usudzovala, že jej syn pravdepodobne v noci
spal minimálne. Podľa jej úsudku otec nezvládol na výbornú starostlivosť o syna ako to sám na súdepovedal. Navyše maloletý počas pobytu u otca nebral lieky proti kašľu, ktoré mu matka preventívne -
z obavy ani nedala, pretože tieto lieky sa majú užívať minimálne 3 hodiny pred spánkom. Dieťa nie je
hračka, ktorá sa o 20.00 hod. odloží a ráno o 8.00 hod. sa s ňou pohrá.

Uznesením č.k. 22P 226/2013-32 zo dňa 12.08.2013 bol zamietnutý ďalší návrh matky na zúženie styku
zodňa12.07.2013založenývzásadenatotožnýchskutkovýchtvrdeniach,akonávrhzodňa08.01.2013.
KnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniabolaokreminéhopripojenákópialistuORPZvBratislave
V zo dňa 15.01.2013 adresovaného matke maloletého, v ktorej bolo matke na základe jej žiadosti o
vydanie zápisnice oznámené, že bolo zistené, že dňa 26.11.2011 sa o 10.15 na OO PZ Rusovce dostavili

p. T. J. a D.., ktorí sa informovali, čo majú robiť, keď otec maloletého vozí dieťa do zahraničia bez
súhlasu matky. Na obvodnom oddelení nebolo prijaté oznámenie a nebola spísaná žiadna zápisnica. Išlo
o informáciu, ako im môžu policajti pomôcť, čo je zaznamená v knihe fonogramov a hlásení z uvedeného
dňa. Na základe podaných informácií bola dňa 26.11.2011 v čase o 10.20 hod vyslaná hliadka PZ na
hraničný prechod N., kde bol G. U. kontrolovaný ako vchádza na územie SR z Maďarskej republiky,
pričomvovozidlesanachádzalajsynpaniJ..Kontrolaosôbavozidlabolazapísanávzáznamezoslužby

hliadky. Ďalej matka pripojila kópiu zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 08.04.2012 spísanej na OO PZ
Bratislava Rusovce, v ktorej matka maloletého polícii oznamovala, že otec maloletého počas doby, kedy
môže byť so synom, s ním pravidelne chodieva do Maďarska do bytu, kde býva, avšak syn nemá vydaný
cestovný doklad a ani otec ho nemá zapísaného vo svojom, čo znamená, že s ním cestuje nedovolene,
iba s rodným listom dieťaťa. Z pripojenej kópie zápisnice spísanej dňa 24.08.2012 na OO PZ Bratislava

Rusovce vyplýva, že matka uvedeného dňa polícii opakovane oznamovala obdobné skutočnosti, pričom
uviedla, že o tom vie z dôvodu, že otca so synom viackrát sledovala a syn jej vždy povie, kde bol.
V tom čase mal už maloletý vydaný cestovný pas, ktorý však mala u seba odložený matka, pretože
nesúhlasila s tým, aby s otcom chodieval do zahraničia. Z ďalšieho predloženého dokladu vyplynulo,
že dňa 07.11.2012 matka podala trestné oznámenie na otca maloletého z dôvodu, že napriek tomu,

že mal v utorok povolené stretnúť sa so synom do 12.00 hod, vrátil ho oneskorene a to o 13.30hod.
Ďalej oznamovala, že si otec vzal syna predchádzajúci deň pred podaním trestného oznámenia o 9.00
hod. podľa rozhodnutia súdu, pričom mali v uvedený deň zhodou okolností pojednávanie ohľadom
striedavej starostlivosti. Listom zo dňa 16.10.2012 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
matke odpovedal na jej žiadosť o asistenciu pri odovzdávaní syna otcovi. Matka dostala zamietavú

odpoveď s poukazom na vymedzenie pôsobnosti uvedeného orgánu s odporúčaním obrátiť sa na
mimovládne organizácie, ktoré majú na túto činnosť akreditáciu vydanú Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny. V úradnom zázname Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 05.02.2013
bol spísaný obsah oznámenia starej matky maloletého z matkinej strany, ktorá sa dňa 05.02.2013
dostavila na pracovisko úradu, kde uviedla, že styk otca s maloletým s prespatím sa realizoval z 26. na

27.01.2013, pričom s dcérou a ešte jednou nezainteresovanou osobou boli v N., kam prišli okolo 20,20
hod. Uviedla, že v izbe, kde maloletý spal sa svietilo asi do 23.00 hod, kedy odišli. Pri odovzdávaní matke
o 18.00 hod. bol maloletý unavený a v zlom stave, načo matka so starou matkou navštívili zdravotnú
pohotovosť, k čomu predložili aj lekársku správu. Ošetrujúci lekár konštatoval, že je maloletý unavený,
spavý a počas vyšetrenia skonštatoval systolický šelest. Na druhý deň mal maloletý pri rozhovore uviesť,

že plakal za maminkou, na čo ho otec udrel po líčku. Na otázku či spinkal a čím ho otec zakryl dieťa malo
uviesť, že mu dal na zem deku, na ktorej spal v slipkách. Chcel si ísť po bundičku, ale tato mu nedovolil.
Stará matka predpokladala, že sa pocikal do postieľky, čo usudzovala z vymeneného spodného prádla.
Dňa 31.1.2013 rodičia navštívili R.. J. s cieľom úpravy komunikácie medzi nimi. Dňa 14.1.2013, kedy
bol maloletý pripravený na styk s otcom, matka čakala s dieťaťom pred domom asi 45 minút. Otec

si dieťaťa neprevzal ani matku neinformoval, že si dieťa nemôže prevziať, pričom ho matka videla v
aute v blízkosti domu. Z kópie odborného vyjadrenia R.. T. J., vydaného na žiadosť matky vyplýva, že
maloletý je od 03.01.2013 v psychologickej poradenskej starostlivosti Metodicko-výskumného kabinetu
výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a
patopsychológie.Okonzultáciupožiadalamatkavsúvislostisodporučenímoptimalizáciejejvýchovného

prístupu k synovi v situácii realizácie styku maloletého s jeho vlastným otcom. Matka už v úvodnom
rozhovore uviedla, že maloletý chodí k otcovi na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého aj u
otca prespáva. Syn k otcovi nechce chodiť spávať, plače a pýta si maminku. Pravidelne po tejto
návšteve sa vracia domov vo veľmi zlom psychickom stave, býva nevyspatý a totálne unavený. Otec
takúto starostlivosť nezvláda. Psychologické vyšetrenie maloletého sa uskutočnilo 09.01.2013. Jeho

výsledky, ktoré sa potvrdili v doposiaľ vo všetkých následných kontrolných vyšetreniach ukázali, že
intelektový a psychomotorický vývin maloletého prebieha síce v rámci normy, avšak jeho emocionálnyvývin je významne narušený vo vzťahu k otcovi, čo sa premieta do zníženia kvality jeho vnútorného
prežívania s priamym dopadom na zvýšenú úzkostnosť a gradujúcu neurotizáciu jeho vyvíjajúcich sa
osobnostných štruktúr. V priebehu januára uskutočnili 4 konzultácie a v mesiacoch február až júl po

dvoch konzultáciách mesačne. Psychológ považoval za potrebné konštatovať, že emocionálny vývin
maloletého je permanentne ohrozený a ohrozovaný tým, že musí spávať u otca. Tento negatívny vplyv,
navyše spojený s otcovými pedagogicky negramotnými prístupmi, je neodkloniteľný, napriek tomu, že
sa v poradenskom procese snažili - aj v súčinnosti s podporným výchovným prístupom zo strany matky
- dosiahnuť, aby sa vzťah otca k synovi dostal z úrovne jednoznačného odmietania aspoň do polohy

akceptácie. Nestalo sa tak a každá ďalšia traumatická skúsenosť s prespávaním u otca len prehlbuje
spomínanú traumatizáciu a zvyšuje riziko, že ohrozovanie jeho doposiaľ aspoň relatívne harmonicky sa
vyvíjajúcej osobnosti sa dostane do fázy, v ktorej budú hroziť trvalé nereparabilné následky s vysokým
rizikom závažných výchovných porúch.

Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 12.07.2013 súd zamietol najmä z dôvodov,
že podstatná časť skutkových okolnosti, o ktoré matka oprela svoj návrh sa odohrala v značnom

časovom predstihu pred podaním návrhu na nariadenia predbežného opatrenia, keď navyše prvotnými
problémami maloletého s prespatím u otca bol odôvodnený už návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté zamietajúcim uznesením tunajšieho súdu ešte zo dňa 06.02.2013,
čím bola vylúčená bezprostrednosť hrozby kontaktu s otcom pre zdravý vývoj maloletého. Matkou
predloženú správu psychológa a jeho závery súd nepovažoval za dostatočne objektívne, keď je

jednoznačné, že bola vypracovaná na žiadosť matky, na základe ňou uvedenej anamnézy, pričom už
z jej opisu je zjavné, že bola podaná neobjektívne a skreslene, keď sa javilo, že matka prezentovala
problémy s prespatím ako pretrvávajúce, hoci v čase prvej návštevy u psychológa mali jedinú skúsenosť
s prespatím u otca, ktoré bolo súčasne absolútne prvé prespatie v neprítomnosti matky, pri ktorom
však boli adaptačné problémy predpokladateľné. Vzhľadom na skreslenú prvotnú informáciu sa súdu

javil ako nehodnoverný samotný záver psychológa. Rovnako šelest na srdci, ktorý bol maloletému
diagnostikovaný po jednej z návštev u otca, nemožno dávať jednoznačne do priamej príčinnej súvislosti
s prístupom otca k maloletému a jeho metódam, keď navyše ani z lekárskej správy nie je zjavné, či ide
o šelest vrodený alebo získaný. Okrem tvrdení matky a psychologickej správy sa v pripojených spisoch
nenachádzali relevantné doklady, spochybňujúce spôsobilosť otca k výkonu jeho rodičovských práv.

Skutočnosti, naktorématkapoukazovalaadovtedyvykonanédokazovanienepredstavovalodostatočný
podklad pre záver, že dovtedajší rozsah styku dieťaťa s otcom mu neprospieva, nie je v záujme dieťaťa,
a že otec nie je spôsobilý sa o dieťa riadne postarať. Zúženie styku otca s maloletým, ktorý prichádza
do veku, kedy sa intenzívnejšie prejavuje potreba mužského vzoru, súd nepovažoval za súladný so
záujmami dieťaťa, keď z dovtedajšieho konania otca aj v rámci prebiehajúcich súdnych konaní je zjavné,

že otec má hlboký citový vzťah k maloletému, aktívne sa zaujíma o jeho výchovu a riadne si plní aj
svoju vyživovaciu povinnosť.

V priebehu ďalšieho konania súd doplnil dokazovanie o výsluch a svedkov R.. T. J., F. U., Y. O., H. Y.,
M. X., J. Y. a P. J..

Svedok R.. T. J. uviedol, že ho matka požiadala o odpoveď na otázku týkajúcu sa problémov s

prespávaním maloletého u otca. 3.2.2013 vykonal základné vyšetrenie a následne chodil maloletý k
nemu raz za dva týždne, stretol sa s ním asi 10x. Dieťa v nenútených rozhovoroch spontánne tvrdilo,
že nechce u otca prespávať , lebo chce spať u mamy. Svedok používal hlavne projektívne metódy
vzhľadom na vek dieťaťa a tiež techniky na diagnostiku jeho emocionality z čoho vyplynulo, že je ladené
mierne depresívne. Matka sama nedokázala zlepšiť svoj výchovný prístup. Vyžaduje si to koordinovaný

postup oboch rodičov, chvíľu počkať, nenútiť dieťa, keďže to prežíva traumaticky. Vo svojich záveroch
svedok vychádzal z informácií matky, verbálnych vyjadrení dieťaťa a projektívnych testov. Jeho závery
neboli podložené cieleným psychologickým vyšetrením. Pedagogicky negramotnými prístupmi otca
označil vo svojom vyjadrení z 11.7.2013 to, akým spôsobom matka popisovala jeho správanie. Medzi
rodičmi išlo dokázať si , kto z koho. Pre dieťa v jeho veku je prirodzené mať jednu postieľku, v ktorej spí.

Nútenie dieťaťa spať v inom prostredí môže byť pre neho traumatické. S otcom dieťaťa sa stretol raz
a rozprávali sa cca hodinu, maloletý pri tom prítomný nebol. Svedok si netrúfol odpovedať na otázku,
či matka akceptuje p. U. v otcovskej roli voči svojmu dieťaťu, keďže to neskúmal a matku nevyšetroval.Považoval za prirodzené, že dieťa vo veku 3 rokov prežíva problematicky prvé prespatie v inom prostredí
a to, že otec vrátil dieťa matke prvýkrát skôr hodnotil pozitívne.

Svedkyňa F. U., stará matka maloletého zo strany otca uviedla, že otec so synom sa veľmi ľúbia, čoho

je svedkom, keď sú u nej, keďže ju navštevujú niekoľkokrát do mesiaca. Vnuk každú chvíľu pribehne k
otcovi, volá ho ocinko, tatinko. Od prvej chvíle majú krásny vzťah. Často sú spolu na ihrisku, otec mu
kúpil bicykel, chodia sa korčuľovať. Pri náhodnom stretnutí v autobuse s matkou a maloletým sa vnukovi
prihovorila, ale matka mu okamžite prikázala, aby sa nedíval jej smerom. Vnuk ju poslúchol. Maloletý
má u otca svoje veci, sama videla, keď sa ako maličký pokakal, že otec ho vedel prebaliť. Vie sa o syna

riadne postarať, nikdy na neho nekričí, všetko mu vysvetľuje, maloletý ho poslúcha. Svedkyňa uviedla,
že raz jej vnuk povedal, že nemôže u nej papať, lebo to mamina nedovolí.

Svedkyňa Y. O. vzťak k účastníkom konania nemá, otca pozná z ihriska cez deti. Asi 5 rokov sa
profesionálne stará o deti. Otca s maloletým vídala každý týždeň na J. pláži a zaregistrovala ho ako
skvelého tatka, ktorý sa o syna veľmi dobre staral, mal k nemu pohodový, pokojný prístup, vždy nosil
batôžtek , kde mal vodu a niečo drobné na zjedenie, synovi dával jablko a nie sladkosti.

Svedkyňa H. Y. je susedka rodiny matky maloletého a uviedla, že popri dôchodku ešte pracuje. Raz
z okna svojho bytu videla, ako malý nechcel ísť k otcovi. Videla, že pristalo auto, malý sa držal mamy
a plakal. Inokedy počula v bráne ako malý vyjednával s matkou, či musí ísť k otcovi. Otec bol vtedy
v aute a malý plakal.

SvedkyňaM.X. jesusedkarodinymatkymaloletéhoauviedla,ževjúnialebojúli2013videlavovečierke

rodiny J., kam si išla kúpiť malinovku, čupieť matku s maloletým v prednej miestnosti večierky. Nevie,
čo hovorila matka, ale malý sa jej vytrhol a utiekol dozadu, kde sa schoval za pult. Potom ho odtiaľ
odviedla späť a zase mu dohovárala. Malý ju objal a povedal jej, aby išla s ním aj ona. Pri odchode z
obchodu jej matkina matka povedala, že toto robí malý vždy, keď po neho príde otec. Vtedy tam bol
prítomný aj maloletý. Otca videla stáť na chodníku.

Svedok J. Y. - partner matky potvrdil, že bol veľakrát pri odovzdaní a preberaní dieťaťa. Otec syna
zvyčajne láka na hračky alebo na bicykel, kamaráta, ale malý aj tak nechce ísť. Raz mu sucho povedal,
poď, prídeš o to neskôr, pričom matka ho nabádala, aby išiel. Zvyčajne mu otvorí najprv kufor, kde máva
hračky a až potom nastúpi do auta. Syna matke odovzdáva pri vedľajšom vchode, hoci sa dá zaparkovať
všade. Najnovšie syna láka na kamaráta J. v Auparku, ktorý ak mešká, otec znervóznie. O dieťa sa

nezaujíma tak, ako by mal. Pri kontrole pred bytom otca plač malého bolo počuť až von. Inokedy v čase,
keď mal malý po obede spať, sa v aute míňali s otcom, z čoho je jasné, že malý nespal. Keď vie
dopredu, že má ísť k otcovi, začne sa hádzať o zem. Malý hovorí, že sa hrá s detičkami alebo sám a
otec pije kávičku. Tiež mu raz povedal, že sa s ním otec hrá tak, akože si dáva pivo, keď spolu s malým
všetci sedia v krčme. Svedok bol pri tom, ako malý hovoril, že hral s otcom 2 hodiny futbal, keď týždeň

pred tým mal hnisavú angínu a v deň, keď si maloletého otec bral, bral posledný deň antibiotiká. Inokedy
hodil syna do studeného potoka, na čo chytil malý šarlach. V Auparku videl svedok otca stáť 30m od
syna a vôbec sa o neho nezaujímal.

Svedkyňa P. J. je starou matkou maloletého zo strany matky a potvrdila, že je prakticky pri každom
odovzdávaní vnuka (vo vzdialenosti 3-5m od nich), na čo má aj splnomocnenie, takže ho aj otcovi sama

odovzdávala. Vnuk sa vzpiera, keď má ísť k otcovi, niekedy sa aj 15 min. nevie odtrhnúť od matky. Otec
si syna odniesol aj nasilu, keď sa tento schovával vo vchodových dverách. Vnuk oslovuje otca pred nimi
„foter“. Matka otcovi nedôveruje, lebo tento je nezodpovedný, nedodržiava pokyny matky ani lekárov a
návyky dieťaťa. Napr. keď mal maloletý rozbitú bradu, matka otcovi hovorila, aby neišli do piesku, ale
malý sa od otca vrátil celý zapieskovaný. Rana sa potom zle hojila. Od otca chodí malý spotený, lebo

otec mu dá okrem vestičky i policajnú bundu. U vnuka si všimla tiky zo stresových situácií. Vnuk sa
otca bojí, lebo ho bije nielen on ale aj D.. Vnuk nerád chodí k otcovi, toto povedal pred Dr. J., kde bola
prítomná aj ona. Pri prvom stretnutí s ním malý začul, ako rozpráva i s matkou dieťaťa o tom, že sa
súdi s otcom. Svedkyňa podrobne popísala denný režim dieťaťa s tým, že matka syna odvádza do MŠa ona ju 2-3x týždenne doprevádza. Vnuk v škôlke po obede nespáva, chodia pre neho o cca 11,45
hod. Podrobne popísala ich večierku s názvom R. a uviedla, že pri vchode majú prepravky s prázdnymi
fľašami od piva, preto je tam zápach alkoholu.

Matka trvala na nariadení znaleckého dokazovania, ktoré však súd vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania nepovažoval za nevyhnutné. Dňa 10.12.2013 doručila do spisu správu ošetrujúcej lekárky
maloletého, z ktorej vyplýva, že maloletý Y. sa javí ako citlivé a plaché dieťa podľa prvého kontaktu
s tikovými prejavmi. Odporučila súdnoznalecké vyšetrenie z dôvodu bližšieho stanovenia zdravotného
stavu dieťaťa a primeranej záťaže. Na pojednávanie nariadené vo veci na 12.12.2013, na ktorom bol
predpoklad meritórneho rozhodnutia súdu, sa matka maloletého nedostavila z dôvodu ochorenia, čo

podložila výmenným lístkom gynekológa zo dňa 09.12.2013. Prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu požiadala o odročenie pojednávania, keď trvala na svojej osobnej účasti vzhľadom na predmet
konania. Vo svojom písomnom vyjadrení k priebehu konania zo dňa 15.11.2013, v ktorom opakovane
(rovnako ako vo svojom samostatnom podaní zo dňa 06.11.2013) žiadala o nariadenie znaleckého
psychologického dokazovania, okrem iného uviedla, že súčasný stav „prehadzovanie“ si maloletého

takmer každý druhý deň nemožno považovať za situáciu v prospech a v záujme maloletého.

Právna zástupkyňa matky pred odročením pojednávania dňa 12.12.2013 do zápisnice doplnila svoj
záverečný návrh vo veci samej, sumarizovaný v podaní zo dňa 11.12.2013 o žiadosť o nahradenie
udelenia súhlasu matky na pobyt dieťaťa v mieste bydliska otca v J. na čas, pokým je maloletý u otca
na základe predbežného opatrenia.

Z obsahu pripojených spisov súd ďalej zistil, že maloletý Y. G. U., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do
osobnej starostlivosti matky rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P/68/2011-140 zo dňa 18.7.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP 78/2011-161, zo dňa 12.10.2011. Otca
súd zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletého sumou 160,- eur mesačne od 2.3.2011 vždy do
15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým v

každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a piatok od 9:00 do 11:00 hodiny a v nedeľu
od 15:30 do 18:30 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9:00 do
11:00 hodiny s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne
odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otca písomne informovať vždy k
poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich

sa maloletého. V tom čase bola matka slobodná, bez iných vyživovacích povinností. V obchodnom
registri nebola registrovaná, živnostenskú činnosť ukončila k 2.5.2008. Daňové priznania za roky 2009
a 2010 nepodala. Bola zamestnaná vo firme U. J. Y., s.r.o., v čase rozhodovania súdu čerpala materskú
dovolenku. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava jej boli vyplatené materské dávky v celkovej sume
937,60 za obdobie od 27.9.2009 do 10.4.2010. Rodičovský príspevok poberala od apríla 2010 vo výške

256,- € mesačne, tento činil od augusta 2011 len sumu 190,10 € mesačne. Na maloletého poberala
tiež mesačný prídavok v aktuálnej sume 22,01 €.. Spolu s maloletým žila v domácnosti svojich rodičov,
ktorým mesačne prispievala sumou 200,-€. Nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, z cenného hnuteľného
majetku mala vo vlastníctve osobný automobil Škoda Fabia, ktorý jej pred siedmymi rokmi darovali
rodičia. Jej zdravotný stav bol narušený tým, že je alergička.

Otec bol rozvedený, iné vyživovacie povinnosti nemal. Bol vlastníkom 2-izbového bytu v N. (J.)
zaťaženého hypotékou, v ktorom býval, k trvalému pobytu bol prihlásený u svojej matky. Podľa
vlastného vyjadrenia nemal vo vlastníctve žiaden automobil, jeden automobil a motorka boli vlastníctvom
leasingovej spoločnosti, boli súčasťou jeho firmy, mesačne za ne uhrádzal 1.040,- €. Absolvoval
gymnázium, pred založením firmy bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Jeho úspory boli vo výške

3 až 4 tisíc €. Podľa výpisu zo živnostenského registra ukončil svoju činnosť pod obchodným menom
G. U. - G. XX k 31.7.2009. Od 5.9.2009 mal v obchodnom registri zapísanú firmu J. 2009 s.r.o.,
ktorej je jediným spoločníkom so splateným vkladom 5.000,-€. Predmetom činnosti tejto firmy sú: kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom
živnosti(veľkoobchod),sprostredkovateľskáčinnosťvoblastiobchodu,reklamnéamarketingovéslužby,

vydavateľská činnosť, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, organizovanie kultúrnych a inýchspoločenských podujatí, prieskum trhu a verejnej mienky, činnosť podnikateľských, organizačných
a ekonomických poradcov, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných
služieb spojených s prenájmom, správa bytového /nebytového fondu a prenájom hnuteľných vecí.

V sociálnej poisťovni bol zúčastnený na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení
v nezamestnanosti z titulu zamestnanca závodu J. XXXX s.r.o. od 1.11.2009. V daňovom priznaní
uvedenej firmy za rok 2009 uviedol: výsledok hospodárenia pred zdanením mínus 1.699,02 €,
daňová strata 1.675,02 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 2007,32 €, súčet
prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 3.706,34 € a v daňovom priznaní za rok 2010:

výsledok hospodárenia pred zdanením 2.238,77 €, základ dane 2.318,77 €, daň 117,75 €, súčet
prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 32.615,68 €, súčet prevádzkových, finančných
a mimoriadnych nákladov 30.376,91 €. Otec vo svojom daňovom priznaní za rok 2009 uviedol: úhrn
príjmov od všetkých zamestnávateľov 591,-€, príjmy zo živnosti 18.394,43 €, výdavky zo živnosti
14.123,61 €, základ dane 4.781,30 € a nulovú daň. Ako fyzická osoba otec daňové priznanie za rok 2010
nepodal. Ako zamestnanec svojej firmy J. XXXX s.r.o. si za rok 2010 vykazoval čistý mesačný príjem

vo výške 266,60 € v každom mesiaci z hrubej mzdy vo výške 307,70 €. Od 20.12.2010 uzavrel ako
zamestnávateľ sám so sebou ako zamestnancom pracovnú zmluvu so mzdovými podmienkami 317,-€.

Maloletý bol vo veku takmer dva roky. Podľa referencii matky bol alergický na slnko a trávu, liečil sa
u alergológa.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P 5/2012-23 zo dňa 5.3.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa

ktorej je otec oprávnený stretávať sa s mal. Y. v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu
a v piatok od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom
kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme
v mieste bydliska matky, kde jej ho aj následne odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne
pripraviť a otec sa zaviazal dodržiavať zabehnutý denný režim dieťaťa na základe informácii od matky.

Aktuálne sa realizuje styk otca s maloletým na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k.
22P 191/2012-243 zo dňa 12.12.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP
114/2014-281 zo dňa 11.03.2014, ktorým bola matka povinná do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 191/2012 odovzdať maloletého Y. G. U., nar.
XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú

starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00
hod. a od piatka 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy
od stredy 08.00 hod. do piatka 08.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00
hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00

hod.dopiatkado08.00hod.Miestomodovzdaniaaprevzatiadieťaťajepočasškolskýchdnípredškolské
zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo v dňoch pracovného voľna alebo
prázdnin je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky maloletého. Každý z rodičov je povinný dieťa
v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča spolu s jeho osobnými vecami a
dieťa riadne pripraviť. Súd dal do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej otcovi predbežný súhlas na

pobyt s maloletým v čase jeho starostlivosti v mieste jeho bydliska v J. republiky.

Súd vo veci ďalej vykonával dokazovanie, v zmysle ktorého zistil, že maloletý Y. od XX.XX.XXXX
navštevuje MŠ T. XX.

Návrhomzodňa14.01.2014,doručenýmsúdudňa15.01.2014žiadalamatkasúd,abyzvýšilvyživovaciu
povinnosť otca k maloletému na 240 eur mesačne od 02.09.2013, nakoľko od tohto dňa začal maloletý

navštevovať MŠ, zvýšili sa vo veľkej miere náklady na jeho oblečenie, hradí poplatky spojené s
návštevou MŠ. V súčasnej dobe spolu so synom prechádzajú komplexnými testami na alergie, nakoľko
bol u maloletého zaznamenaný zhoršený zdravotný stav. Syn je aj v starostlivosti detského psychiatra,
nakoľko veľmi zle spracováva postoj otca voči nemu, ktorý od neho vyžaduje absolútnu poslušnosť.
Matka v návrhu uviedla, že je evidovaná na úrade práce, finančne jej pomáha rodina, pretože napriekmnožstvu výberových konaní a pohovorov sa jej naskytla iba práca brigádnického charakteru. Konanie
bolo vedené pod sp. zn. 20P 16/2014.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P 16/2014-98 zo dňa 25.03.2014 súd konanie na návrh otca o zmenu

zverenia a konanie na návrh matky o zvýšenie výživného spojil na spoločné konanie a ďalej ich vedie
pod sp. zn. 22P 191/2012.

Ďalším dokazovaním a to komplexným hodnotením maloletého vypracovaným riaditeľkou MŠ, ktorú
maloletý navštevuje bolo zistené, že dochádzka dieťaťa je do ich zariadenia pravidelná okrem jarných
prázdnin a dní, počas ktorých je maloletý chorý, správanie maloletého je adekvátne a zodpovedajúce
jeho veku, veľmi dobre sa na prostredie MŠ zadaptoval, je priateľský, komunikatívny, obľúbený medzi

deťmi v kolektíve, spolupracuje s učiteľkami a deťmi, sociálne väzby má rozvinuté. Na základe výpovede
triednych učiteliek sa o neho starajú obaja rodičia (s matkou je na ich pôde vždy prítomná aj stará
matka dieťaťa zo strany matky). Poplatky uhrádza matka v stanovenom termíne a to stravné cca 22 eur
mesačne, poplatok do rodičovského združenia 40 eur na jeden polrok a poplatok na čiastočnú úhradu
nákladov spojených s prevádzkou školy 13,60 eur mesačne.

MUDr. F. A., klinický imunológ, vystavila dňa 07.02.2014 lekársku správu, z ktorej súd zistil, že dg.
maloletého je pollinosis, Z. cel. zl. imunity, ochorenie maloletého je chronické, stav dieťaťa vyžaduje
zvýšenú starostlivosť, pravidelné podávanie liekov, potrebné je obmedziť detský kolektív v chrípkovom
období a dňa 02.07.2014 vystavila ďalšiu lekársku správu, z ktorej súd zistil, že maloletý je od novembra
2013 evidovaný v ambulancii klinickej imunológie. Dieťa, ak je zdravé, môže navštevovať MŠ bez

obmedzenia. V chrípkovom období treba zvážiť pobyt v škôlke podľa klinického stavu, dieťa je rizikové
a opakované infekty dýchacích ciest môžu viesť k zhoršeniu alergie.

MUDr. W. F., detský lekár, v lekárskych správach zo dňa 04.04.2014 a 01.07.2014 uviedla, že maloletý
je v jej starostlivosti od novembra 2012. Je nastavený na liečbu vzhľadom na poruchu celulárnej zložky
imunity a alergiu na trávy a roztoče, jeho zdravotný stav vyžaduje zvýšenú starostlivosť a pravidelné

podávanie liekov a obmedzenie detského kolektívu v chrípkovom období. Maloletý, ak je aktuálne
zdravý, môže navštevovať MŠ bez obmedzenia.

Z výpovede právnej zástupkyne otca na pojednávaní dňa 05.06.2014 je zrejmé, že striedavá osobná
starostlivosť trvá už šesť mesiacov a za to obdobie otec preukázal svoju spôsobilosť riadne zabezpečiť
výchovu a výživu maloletého. Od marca 2014 začal maloletý v MŠ prespávať pokiaľ je v starostlivosti

otca s cieľom zasocializovať dieťa. Otec naďalej platí výživné, s návrhom matky na zvýšenie výživného
nesúhlasila, nakoľko dieťa je v jednej polovici v osobnej starostlivosti otca a počas pobytu u otca tento
synovi zabezpečuje všetky potreby. Z výživného, ktoré platí v sume 160 eur mesačne, platí matka
poplatky súvisiace s návštevou MŠ, ako aj jeho zdravotným stavom, i keď niekedy na recept kupuje lieky
synovi on. Žiadala predbežným opatrením zrušiť terajšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorý aktuálne v

rovnakom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého.

Uznesenímzodňa16.06.2014č.k.22P191/2012-492tunajšísúdnávrhotcananariadeniepredbežného
opatrenia podaného do zápisnice súdu na pojednávaní dňa 05.06.2014 o zrušenie vyživovacej
povinnosti otca zamietol.

Mgr. H. W., riaditeľka MŠ, ktorú maloletý navštevuje, aktualizovala komplexné hodnotenie maloletého

dňa 23.06.2014, v ktorom uviedla, že maloletý naďalej navštevuje MŠ pravidelne okrem dní
neprítomnosti z dôvodu jeho choroby. Do ich zariadenia prichádza včas, zväčša v sprievode matky a
starej matky okrem dní, keď ho má v starostlivosti otec. V čase starostlivosti zo strany matky je v MŠ v
dopoludňajších hodinách, v čase starostlivosti zo strany otca je maloletý prihlásený na celodenný pobyt
- do cca 15.30 hod.. Dieťa je pri matke i pri otcovi spokojné, obaja rodičia sa zaujímajú o jeho správanie,

začlenenie do kolektívu detí, o jeho výchovno-vzdelávacie výsledky, zaujímajú sa o chod MŠ, ako aj jej
aktivity počas roka. Maloletý je naďalej priateľský k učiteľom i rovesníkom so slušným správaním.Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 05.06.2014 uviedol, že podľa jeho názoru sú za určitých
okolností splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť, ktorá sa vykonáva na základe
predbežného opatrenia. Považoval však za potrebné riadne prešetriť pomery a zázemie na strane

otca, teda miesto, kde sa v čase striedavej osobnej starostlivosti u neho dieťa zdržiava. Považoval za
nevyhnutné preukázať, že zázemie na strane otca je v poriadku. Za problém uviedol, že keď je dieťa
u otca, je v MŠ celý deň, teda s prespatím a u matky bez prespávania. Matka má stále výhrady voči
správaniu otca. Matka vzhľadom na psychickú stránku maloletého jednoznačne nesúhlasila s návrhom
otca, pretože syn od otca chodí rozladený, dlho mu trvá, kým sa ukľudní. Zo sna sa budí, dokonca

sa jedenkrát doma a 2-3x v MŠ pocikal. Syn jej tvrdí, že u otca nechce spávať, je mu tam dlho, chcel
by tam spať jednu noc. Matka netrvala už na nariadení znaleckého dokazovania. Maloletý má už svoj
mobilný telefón, po počiatočných ťažkostiach už má možnosť s ním telefonovať. Otec sa o syna stará
nezodpovedne, v čase ochorenia maloletému riadne nepodáva lieky. Potvrdila, že maloletý má vlastný
šatník u nej i u otca.

Súd prostredníctvom dožiadaného príslušného súdu v J. zabezpečil prešetrenie pomerov na strane

otca a Okresný súd v E. v súvislosti s prešetrením pomerov tunajšiemu súdu oznámil, že otec býva
v byte vo vlastníctve jeho družky D. Y. v plno komfortnom činžiaku. Byt má rozlohu 61,5 m2 a 5m2
terasy, patrí k nemu aj garáž a sklad o rozlohe 20m2. Po vstupe do bytu je otvorený priestor plniaci
funkciu predsiene, kuchyne a obývačky, z ktorého je vstup do spálne a detskej izby resp. kúpeľne. Oproti
vstupným dverám je toaleta. Na terasu je prístup z detskej izby. Byt je vo vynikajúcom stave, dobre

vybavený a vkusne zariadený. V byte žije trvalo otec so svojou družkou a v každom mesiaci sa v zmysle
vyjadrenia otca zdržiava u neho maloletý cca dva týždne. Nehnuteľnosť obývaná otcom maloletého aj
okolie nehnuteľnosti sú udržiavané čistotne a starostlivo, maximálne vyhovujú opatrovaniu a výchove
dieťaťa.

Matka v záverečnom návrhu doručenom súdu dňa 22.07.2014 navrhovala zveriť maloletého do jej

osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otca
navrhovala zaviazať výživným v sume 250 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým každý párny
víkend od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod..

Otec v záverečnom návrhu doručenom súdu dňa 15.08.2014 navrhoval zveriť maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dlhom a krátkom týždni počas školského roka a počas

školských prázdnin a sviatkov rozpísal svoj návrh na strane 5 a 6 tohto podania a výživné navrhoval
neurčiť, žiadal udeliť mu súhlas na pobyt s maloletým v čase jeho výkonu osobnej starostlivosti v mieste
jeho bydliska v J. republike a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Návrh odôvodnil tým, že
je spôsobilý o syna sa starať, bolo preukázané, že matka sa správa neadekvátne, nerešpektuje súdne
rozhodnutia, nevedie správne maloletého voči nemu, nerešpektuje jeho rodičovské práva a rolu otca

v živote dieťaťa a to v súčinnosti s jej rodinou. Takéto správanie matky zanecháva negatívne pocity u
maloletého. Jeho dobrú starostlivosť potvrdila MŠ a nevyvrátili ošetrujúci lekári.

Na pojednávaní konanom dňa 19.08.2014 právny zástupca matky namietal prešetrenie pomerov na
strane otca s tým, že otec má svoj vlastný byt v N. a prečo bude bývať maloletý u cudzej osoby. Vyslovil
vážnu pochybnosť o stálosti vzťahu otca s jeho terajšou partnerkou a obavu, kde sa bude otec osobne

starať o maloletého v prípade jeho rozchodu s partnerkou. Otec maloletého, ak je chorý, vracia matke,
keďže nevie, čo má so synom robiť. Toto sa stalo v dňoch 11. - 13.07.2014. Syna častokrát vracia
matke skôr. Dobre zvláda starostlivosť o syna len, keď je tento zdravý. Návrh otca je postavený na
majetkovej báze s cieľom dosiahnuť neplatenie výživného. Právna zástupkyňa otca ako aj otec na tomto
pojednávaní uviedli, že vzťah otca s terajšou partnerkou, ktorá bola i v konaní vypočutá, trvá tri roky.

V prípade ich rozchodu by otec aktuálne situáciu riešil. Pomery boli správne prešetrené v byte, kde
sa maloletý zdržiava, teda v byte jeho partnerky. Samotná matka maloletého je svedkom toho, aké sú
pomery v otcovom dvojizbovom byte, nakoľko v ňom sama s ním bývala. V prípade, keď mal maloletý
šarlach v júli 2014, je pravdou, že sa zle cítil, mal vysokú teplotu a dožadoval sa maminy. Otec sám
zvažoval, čo urobiť, uvedomujúc si, že ak synovi vyhovie a zavolá matke, aby pre neho prišla, toto bude

v konaní použité proti nemu a považované za jeho zlyhanie v starostlivosti o syna. On však neriešil seba,ale maloletého a vedel, že v prítomnosti matky sa upokojí a skôr uzdraví. Preto konal v prospech dieťaťa
a dieťa predčasne odovzdal matke.

Dokazovaním súd ďalej zistil, že matka je naďalej slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, stále

žije i s maloletým v byte svojich rodičov spolu s nimi a na domácnosť im prispieva sumou 100 eur
mesačne. Je alergička, doplatky za lieky pre ňu činia 15 eur mesačne. Vlastní osobný automobil Fabia,
ktorú jej rodičia darovali, inak je nemajetná. Ako vyučená kaderníčka z dôvodu nezáujmu v tomto odbore
nepracuje. Rodičovský príspevok poberala do 30.11.2012 vo výške 196 eur mesačne a prídavky na dieťa
poberá v aktuálnej výške 23,52 eur mesačne. Od 21.11.2012 do 31.03.2014 bola evidovaná na úrade

práce,podporuvnezamestnanostipoberalado30.05.2013vpriemernejvýške372,70eur.Dodatočnejej
bolvyplatenýrodičovskýpríspevokpo203,20eurmesačnedojúna2014zdôvodupriznanéhoochorenia
maloletého. Dňa 04.04.2014 uzatvorila Dohodu o vykonaní práce s T. Z. corp., s.r.o. - organizačná
zložka v SK s dohodnutou odmenou vo výške XXX eur brutto mesačne za kalendárny mesiac, v ktorom
uzavrie platne 40 zmlúv, v zmysle ďalších v zmluve ustanovených podmienok. Podľa jej vyjadrenia
v máji 2014 sa jej to nepodarilo a zarobila 294 eur. Od 24.07.2014 pracuje ako účtujúci barman -

čašník v riadnom pracovnom pomere. Za 7-8 dní zarobila cca 97 eur. Tieto skutočnosti nepreukázala
relevantným spôsobom. Od septembra 2014 bude pracovať v krátkom a dlhom týždni, teda svoju prácu
už prispôsobila striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Ako účtujúci zamestnanec sa s tringeltami
musí deliť s barmankou.

Otec žije so svojou partnerkou v jej byte v N., je rozvedený, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Naďalej

je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti J. XXXX, s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za rok 2011
vyčíslila hospodársky výsledok pred zdanením mínus 11.893,08 eur, za rok 2012 plus 4.167,89 eur a za
rok 2013 plus 265,38 eur. Otec ukončil gymnázium, v súvislosti so zdravotným stavom trvale zvýšené
náklady nemá, sám je vlastníkom dvojizbového bytu v N., v ktorom doposiaľ býval kamarát jeho brata,
ktorý platil len náklady súvisiace s užívaním predmetného bytu ako aj energie. V súčasnom období sa

otec pokúša predmetný byt prenajať. Platí leasing za osobný automobil v sume 200 eur mesačne a tiež
za motorku.

Maloletý Y. je vo veku 4,5 roka, navštevuje J. školu na T. ulici, kde náklady škôlka vyčíslila na cca 22
eur stravné mesačne, 13,60 eur mesačne za čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s jeho návštevou
MŠ a poplatok ZRPŠ 40 eur polročne. Maloletý v súčasnom období nenavštevuje žiadne krúžky.

Je dispenzarizovaný v imunoalergologickej ambulancii ako rizikový pacient s častými ochoreniami
dýchacích ciest, ktorý však v čase, keď nie je chorý, nemá žiadne obmedzenia navštevovať MŠ. Jeho
zdravotný stav bol potvrdený pediatrom i alergológom. Matka za lieky dopláca v priemere 25 eur
mesačne, čo aj riadne zdokladovala.

Kolíznyopatrovníkuviedol,ževcelomkonanímatkaspochybňujespôsobilosťaschopnosťotcapostarať

sa o maloletého. Jeho spôsobilosť a schopnosť potvrdzujú správy z MŠ, pediatra i imunológa. V
súčasnom období je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Preto navrhol návrhu otca tak ako
bol vyšpecifikovaný v podaní doručenom súdu 15.08.2014 vyhovieť v celom rozsahu s jedinou výhradou,
že miestom odovzdania a preberania dieťaťa bude bydlisko matky, nakoľko otec býva mimo územia SR.
Otca navrhol zaviazať výživným v sume 50 eur mesačne vzhľadom na rozdielnosť príjmov rodičov a

udeliť mu súhlas, aby sa v čase, keď je dieťa v jeho starostlivosti, táto mohla realizovať v mieste jeho
terajšieho bydliska teda v J.. Návrh matky ako podaný nedôvodne navrhol zamietnuť.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V zahlásil vstup do konania pred 1,5 rokom s cieľom
ochraňovať záujem dieťaťa a k veci sa vyjadril tak, že z konania vyplynulo súperenie rodičov postarať
sa o maloletého. Obaja sú schopní poskytnúť veľmi dobrú starostlivosť dieťaťu po citovej i finančnej

stránke, obaja majú hlboký vzťah k nemu a chcú mu to najlepšie. V konaní na seba vzájomne prezentujú
chyby. Otec napr. nezaplatil výživné za dva mesiace a matka napr. v minulom roku nedovolila ísť otcovi
s dieťaťom na dovolenku, hoci on jej takúto možnosť dal. Dieťa bude mať 5 rokov a bolo preukázané,
že má veľmi dobrý vzťah k obom rodičom, čo potvrdilo i stanovisko riaditeľky MŠ ako nestrannej osoby.
Navrhol návrhu otca vyhovieť a v ostatnom sa pridŕžal vyjadrenia kolízneho opatrovníka vzhľadom naodlišné finančné pomery rodičov navrhol výživné určiť zo strany otca, avšak k výške výživného nebol
oprávnený sa vyjadriť.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú, ak

1/ obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä

jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia,
neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod.),

2/ obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem (nemožno ju nariadiť, ak o ňu nemajú
záujem obaja rodičia, teda proti vôli rodičia, ktorý sa o dieťa starať osobne nechce a žiada len o právo
styku s dieťaťom. Nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech dieťaťa),

3/ je to v záujme dieťaťa (ide o právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, pričom
treba prihliadať na najmä citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s oboma rodičmi.),

4/ budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa (povinnosť prihliadať aj na tento faktor vylučuje z aplikácie
striedavej starostlivosti deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Pri
takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú aspoň v nevyhnutnej miere spolupracovať na zaistení
potrieb dieťaťa, ale dieťa sa stane trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti.).

Súd zdôrazňuje, že jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak toto nie je
bez zjavného dôvodu naplnené, je rodič výchovne nespôsobilý.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky hmotnoprávne
podmienky na nariadenie striedavej starostlivosti a že striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola

nariadená predbežným opatrením v decembri 2013, prebieha po dobu 6 mesiacov a počas tejto doby
sa ukázalo, že obaja rodičia sú spôsobilí a schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého.
Matka, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, naďalej nevytvára priaznivé podmienky ku styku
otca s dieťaťom, z jej strany dieťa nie je správne vedené k nemu. Konanie matky vykazuje neurotické
znaky a je z neho zjavné, že absolútne nerešpektuje rodičovskú rolu a zodpovednosť otca v živote

dieťaťa,čorozhodneniejenaprospechmaloletého,naktoréhonegatívnevplývaijejstálenespracovaný
vzťah k otcovi. Matka zjavne pod vplyvom vlastných negatívnych emócií dramatizuje konanie otca. Je
chvályhodné, že matka už upustila od osobného sledovania otca pred miestom jeho bydliska ohľadne
uspávania dieťaťa, čo nebolo na prospech dieťaťa, ktoré si za takýchto podmienok nemohlo vytvárať
zdravý vzťah k otcovi a nerušene si zvykať na prespávanie u neho. Prílišné angažovanie sa v tejto

veci starej matky maloletého zo strany matky rozhodne nebolo na prospech veci. Rodičovské práva
a povinnosti k dieťaťu majú rodičia a tí sú oprávnení rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa
maloletého dieťaťa. Zásahy ostatných členov rodiny sú v tomto smere nežiadúce. Kontakt maloletého
s otcom nie je pre neho žiadnym rizikom. Závery R.. J., psychológa, súd považuje za tendenčné v
prospech matky. Navyše súd spochybňuje profesionálnosť jeho vyšetrenia, keď bol maloletý prítomný v

jednej miestnosti pri konzultácii s matkou a jej matkou. ktorých extrémne negatívne ladenie voči otcovi
je evidentné z celého tohto konania. V starostlivosti otca, ale ani v starostlivosti matky o maloletého
súd nezistil žiadne závažnejšie závady alebo nedostatky. Súd mal riadne preukázané, že otec mávytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa tak po stránke časovej
ako aj materiálnej, maloletý má v mieste bydliska otca zabezpečené vhodné podmienky na svoj plný a
nerušený rozvoj. Tieto skutočnosti boli preukázané najmä šetrením pomerov Okresným súdom v E. ako

aj svedeckými výpoveďami, čestnými vyhláseniami a fotografiami. V prípade ochorenia maloletého, ak
otec odovzdal dieťa matke skôr, konal tak vždy v záujme maloletého, keď sa sám dožadoval matky a
otec si bol vedomý, že vzhľadom na vek svojho syna, tento sa v prítomnosti matky ukľudní a skôr uzdraví.
Otec preukázal, že je schopný i počas choroby maloletého sa o neho riadne postarať, v čase, keď je
maloletývjehostarostlivostineustálemu vytvára aktívnyprogramanapožadovanejúrovnizabezpečuje

všetky jeho potreby. Syna vedie k športu a v tejto súvislosti ho aj zapísal na hokej, na ktorý bude chodiť
od septembra 2014 so žiadosťou na adresu matky, aby táto počas jej starostlivosti o dieťa syna vodila na
tréningy, prípadne otcovi umožnila vodiť ho na hokej. Z predložených fotografií i zo svedeckých výpovedí
jezjavné,žemaloletýjepriotcovispontánny,uvoľnenýaspokojnýastresujehovnímanienepriateľského
postoja matky a členov jej rodiny voči otcovi, ktorý intenzívne prežíva práve pri odovzdávaní Súd
apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, aby nadradili

záujmy maloletého nad vlastné záujmy, nad vlastné nespracované emócie a uvedomili si základnú
potrebu dieťaťa, korelujúcu s jeho právom na starostlivosť oboch rodičov. Obaja rodičia spoločne
zodpovedajú za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa. Dieťa pre svoj harmonický rast a rozvoj potrebuje predovšetkým lásku, čo je to najlacnejšie
a najdôležitejšie, čo mu rodičia môžu dať. Dieťa má vyrastať v ovzduší náklonnosti a morálneho i

materiálneho zabezpečenia. Každý z rodičov je povinný dieťa vychovávať k úcte k druhému rodičovi.
Popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Striedavá osobná starostlivosť je jednoznačne v
záujme maloletého, ktorý si na tento spôsob starostlivosti rodičov zvykol, bezproblémovo sa správa u
každého z nich a ku každému z nich. Otec má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého.
Tvrdenia matky, že otec sa o dieťa nevie postarať, o tom, že syn u neho chce spať len jednu noc, že

chodí od neho unavený, v noci sa budí, pocikáva sa a podobne, neboli v konaní preukázané. Striedavou
osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, keď každý z rodičov ponúka dieťaťu iný
program, otec ho napr. vedie k šport, každý z rodičov je pre dieťa jeho vzorom. V celom konaní dominuje
skutočnosť, že matka ešte stále nespracovala rozchod s otcom dieťaťa a udržiava si k nemu negatívny
postoj, ktorý prezentuje i pred maloletým, čo na neho negatívne vplýva. Dôsledkom toho je i skutočnosť,

že maloletý je už i v starostlivosti detského psychiatra. Súd návrhu otca týkajúceho sa striedavej osobnej
starostlivosti vyhovel v celom rozsahu a upravil starostlivosť rodičov o maloletého i počas všetkých
prázdnin a sviatkov, aby medzi rodičmi nedošlo ku žiadnym konfliktom podľa terajšieho stavu, teda v
čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p. ). Je potrebné, aby rodičia zosúladili výchovné postupy k
svojmu synovi, keď otec v čase jeho osobnej starostlivosti o neho syna necháva prespávať v materskej

škôlke a matka v čase svojej osobnej starostlivosti o dieťa ho zo škôlky vyberá o cca 11.45 hod., keď
ošetrujúculekáridieťaťapotvrdili,jemaloletýmôženavštevovaťpredškolskézariadeniebezobmedzenia
okrem toho, keď je chorý a v chrípkovom období. Nejednotná výchova nie je na prospech dieťaťa. Je
chvályhodné, že matka si svoje pracovné povinnosti zariadila tak, že od septembra 2014 bude pracovať
v dlhých a krátkych týždňoch podľa toho, kedy bude mať mal. Y. v osobnej starostlivosti.

Súd však určil vzhľadom na terajšie bydlisko otca v J. republike, že miestom odovzdávania a preberania
dieťaťa bude bydlisko matky a zároveň udelil otcovi súhlas na pobyt so synom počas jeho starostlivosti
v mieste jeho terajšieho bydliska.

Vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd rozhodol, že
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec doteraz platil výživné v sume 160 eur mesačne, i keď posledné dva mesiace si túto povinnosť
nesplnil údajne z technických dôvodov. Súd návrhu matky na zvýšenie výživného nevyhovel a to z
dôvodu, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov a to v tom smere, že dieťa je už po
dobu polroka v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v pomere 50:50 a rodičia zhodne potvrdili,
že každý z nich má svoj vlastný šatník pre maloletého, preto súd dospel k záveru, že návrh matky na

zvýšenie výživného v danom prípade nie je podaný dôvodne, a preto ho zamietol. Otec navrhoval v
prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčiť, čomu súd tiež nevyhovel
a v tejto časti návrh zamietol a to vzhľadom na skutočnosť, že matka poberala rodičovský príspevok,
i keď spätne doplatený do júna 2014. Na Dohodu o vykonaní práce sa zamestnala v apríli 2014 a uterajšieho zamestnávateľa pracuje od 24.7.2014, teda ani nie mesiac, takže súdu nepreukázala reálny
mesačný zárobok u terajšieho zamestnávateľa. Celkové majetkové pomery rodičov nie sú na rovnakej
úrovni, keď matka je nemajetná, bez vlastného bývania s oveľa nižším príjmom ako otec, vlastník

dvojizbového bytu, podnikateľ splácajúci leasing za auto v sume 220 eur mesačne i motorku v sume
120 eur mesačne, životné poistenie na maloletého platí v sume 31 eur mesačne, úver za byt 220 eur
mesačne, ďalšie poplatky súvisiace s užívaním bytu a výdavky na maloletého počas jeho starostlivosti
činia 100 eur mesačne. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd otca zaviazal odo dňa rozhodnutia súdu
výživným v sume 50 eur mesačne a súd je toho názoru, že v súčasnom období je v možnostiach a

schopnostiach otca túto sumu platiť a tiež je povinnosťou matky vynaložiť všetko maximálne úsilie na
to, aby si zadovážila riadny pravidelný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. Y. mohla
plniť ako prvoradú povinnosť. Súdom určená výška výživného v súčasnom období zodpovedá veku a
odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičov.

Súd zrušil povinnosť uloženú matke písomne informovať otca o podstatných záležitostiach týkajúcich

sa maloletého vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, nakoľko zveril maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v krátkom a dlho týždni, teda s častým striedaním si
dieťaťa.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v štyroch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,

cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.