Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 15, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413207134
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413207134.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu B., štátneho

občana SR, proti žalovanej v 1. rade K., trvale bytom D., štátnej občianke SR, a proti žalovanému v 2.
rade B., štátnemu občanovi SR, o výživné na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 12. 11. 2009 č. k. 4C 76/2008 - 50 mení tak, že žalovaná v
1. rade je povinná počnúc 19. 7. 2013 platiť na výživu žalobcu sumu 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobcu.

II. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 12. 11. 2009 č. k. 4C 76/2008 - 50 mení tak, že žalovaný v
2. rade je povinný počnúc 19. 7. 2013 platiť na výživu žalobcu sumu 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobcu.

III. Dlžné výživné za dobu od 19. 7. 2013 do 31. 8. 2014 v sume 363,14 eur je žalovaná v 1. rade

povinná zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Dlžné výživné za dobu od 19. 7. 2013 do 31. 8. 2014 v sume 363,14 eur je žalovaný v 2. rade
povinný zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomnou žalobou doručenou súdu 19. 7. 2013 v jeho konečnej úprave žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť platiť na jeho výživu počnúc dňom podania návrhu, tzn. dňom 19. 7.
2013 sumu každému po 27,13 eur mesačne splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám.

Právnyzákladnárokovuplatnenýchvžalobedôvodilexistenciouvyživovacejpovinnostirodičovkdeťom.

Skutkový základ nárokov odôvodnil tvrdeniami, že ako maloletý bol po tom, čo otec nastúpil výkon trestu
a mama starostlivosť o deti nezvládala, umiestnený do Detského domova D. Po ukončení Špeciálnej
základnej školy v D. pokračoval v štúdiu na Odbornom učilišti internátnom v G.. V školskom roku
2012/2013 štúdium na tomto učilišti ukončil ukončením 2. ročníka. Po dovŕšení 18. roku života opustilDetský domov v D. a ubytoval sa v Charitnom dome pre mládež vo Vranove nad Topľou. Strednú školu
chce dokončiť. Je však v hmotnej núdzi a nemá žiadny príjme. Preto žiada o výživné od rodičov.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že na výživu žalobcu je ochotná platiť 10 eur mesačne. Argumentovala,

že jej príjem predstavujú iba rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Žije s druhom P., s ktorým
má 3 deti. Spoločne sú riešení dávkou v hmotnej núdzi. S bývalým manželom B. mali 5 detí. Žalobcu
nevidela od perinky.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že výživné na žalobcu by rád platil, ale všetko to šlo dole. Je ženatý s C.,
nar. XX. X. XXXX, a spolu majú 2 deti. Bol by rád, keby pracoval. Keď žil s matkou žalobcu, s ktorou
mali 5 deti, pracoval aj 5 rokov v továrni. Potom nastúpil výkon trestu a teraz je dlho nezamestnaný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:

ZrozsudkuOkresnéhosúduKežmarokč.k.4C76/2008-50z12.11.2009súdzistil,žetýmtorozsudkom
bolo manželstvo rodičov žalobcu K., a LS. rozvedené. Rodičovské práva a povinnosti manželov k v
tom čase mal. B. boli na čas po rozvode manželstva upravené tak, že nad maloletým bola nariadená
ústavná výchova, ktorá sa mala vykonať v Detskom domove v D.. Matka a otec boli zaviazaní platiť na

výživu B. každý výživné zodpovedajúce 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na adresu
ústavného zariadenia - Detského domova D.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. 2. 2010.

Zo správy Odborného učilišťa internátneho, E., G., z 30. 9. 2013 súd zistil, že žalobca bol študentom
tejto školy v učebnom odbore Oprava poľnohospodárskych strojov od 1. 9. 2011 do 2. 9. 2013, kedy po
ukončení 2. ročníka prestúpil na Odborné učilište internátne v D..

Zo správ Charitného domu pre mládež, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, z 28. 9. 2013 a 7. 10. 2013 a
správ Odborného učilišťa internátneho D., G., z 14. 10. 2013 a 4. 8. 2014 súd ďalej zistil, že žalobca bol
do charitného zariadenia prijatý 5. 7. 2013. Od 2. 9. 2013 začal navštevovať 3. ročník učebného odboru
Poľnohospodárska výroba - oprava poľnohospodárskych strojov. Počas školského roka 2013/2014 bol
poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne, z ktorej si platil sociálne služby

(ubytovanie, stravu a ostatné náklady súvisiace s pobytom v charitnom dome), ako aj cestovné. V
školskom roku 2013/2014 poberal aj sociálne štipendium vo výške 45,21 eur mesačne, z ktorého si hradil
náklady súvisiace s pobytom na internáte a štúdiom. Žalobca prejavil záujem o pokračovanie v štúdiu na
škole v školskom roku 2014/2015 v odbore Opatrovateľská starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach
a zariadeniach sociálnej starostlivosti.

Z výsluchu žalobcu pred dožiadaným Okresným súdom vo Vranove nad Topľou vykonaného 18. 6.
2014 súd zistil, že 16. 6. 2014 žalobca úspešne zabsolvoval záverečné skúšky na Odbornom učilišti
internátnom v D. v odbore Opravár poľnohospodárskych strojov a je prijatý na ďalšie

4-ročné štúdium na tejto škole v odbore sanitár. Je naďalej poberateľom sociálnej dávky, a to vo výške
117,40 eur mesačne.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok a správy obce D. súd zistil, že žalovaný v 2.
rade žije v tamojšej rómskej osade v skromných bytových a sociálnych pomeroch spolu s manželkou
C. a 2 maloletými deťmi S. a C.. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je evidovaný od 3. 5. 2013
doposiaľ. Manželia sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, ktorá predstavuje cca. 320 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V prejednávanej veci žalobca žiadal určenie výživného odo dňa podania návrhu, tzn. od 19. 7. 2013

doposiaľ. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že žalobca po ukončení Špeciálnej
základnej školy v D. v školskom roku 2012/2013 ako aj v školskom roku 2013/2014 s pokračovaním
v štúdiu na strednej škode súvisle pripravoval na budúce povolanie. Preto vyživovacia povinnosť
žalovaných ako jeho rodičov nepochybne v tomto období trvala. Navrhovateľ návrhom žiadal od každého
z rodičov výživné vo výške 27,13 eur. Súd takýto návrh vzhľadom na výsledky dokazovania vo veci

považoval za plne opodstatnený. Výživné vo výške 27,13 eur podľa Opatrenia Ministerstva práce
sociálnych vecí a rodiny SR č.186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima (ďalej len „opatrenie“)
predstavuje 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Touto sumou je podľa cit. ust. §
62 ods. 3 Zákona o rodine povinný prispievať každý rodič na výživu dieťaťa bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové príjmy. V danej veci aj keď výživné v tejto výške nepokryje rozsah

odôvodnených potrieb žalobcu, odráža celkovú životnú úroveň oboch rodičov, ktorí sú nezamestnanými
občanmi riešenými spolu so svojimi rodinami dávkami hmotnej núdze, ktorí sú nemajetní a okrem
žalobcu majú aj ďalšie vyživovacie povinnosti.

Preto súd zmenil pôvodné rozhodnutie o výživnom tak, že počnúc 19. 7. 2013 obom žalovaným uložil
povinnosť platiť na výživu žalobcu po 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré ako

už súd vyššie uviedol podľa opatrenia predstavuje mesačne 27,13 eur (30 % z 90,42 eur) za podmienok
uvedených vo výroku rozsudku.

Dlžné výživné za dobu od 19. 7. 2013 do 31. 8. 2014 vo výške u každého zo žalovaných po 363,14 eur
(13 x 27,13 = 352,69 eur + 10,45eur za mesiac júl 2013) súd vzhľadom na pomery na strane žalovaných
zistené v konaní povolil žalovaným splácať v mesačných splátkach po 20 eur pod stratou výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom, ktorí si náhradu trov v konaní neuplatnili, žiadnu
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).