Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Noema Turanovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/206/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010644
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811010644.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej H. K.
na hlavnom pojednávaní dňa 25.7.2014 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná H. K., nar. XX.X.XXXX v Myjave, trvale bytom T. XXX, I., adresa nad doručovanie
písomnosti: C. D., I. XXXXX, P. W.,
j e v i n n á , ž e :
ako majiteľka a konateľka Cestovej agentúry K., s.r.o., U. X, ktorá organizovala dovolenkový zájazd do
Chorvátskej republiky, ktorý sa mal uskutočniť v termíne od 28.8.2009 do 9.9.2009, prostredníctvom
svojho sprostredkovateľa vybrala od mesiaca januára 2009 do konca mesiaca júl 2009 v Prievidzi od
svojich klientov - poškodených finančnú hotovosť za uvedený zájazd v nasledovných výškach: K. I. 280
eur, O. I. 280 eur, E. T. 280 eur, C. T. 280 eur, K. F. 280 eur, S. F. (nar. XX.X.XXXX) 330 eur, H. F. 560
eur, 280 eur, C. J. 280 eur, C. J. 280 eur, Ing. T. Z. 280 eur, K. Z. 280 eur, T. K. 280 eur, E. H. 280 eur, K.
R. 280 eur, C. J. 280 eur, O. C. 280 eur, T. X. 100 eur, S. J. 280 eur, J. J. 280 eur, Mgr. K. N. 50 eur, A. U.
50 eur, K. H. 280 eur, E. H. 280 eur, O. H. 280 eur, F. H. 280 eur, S. K. 280 eur, K. K. 280 eur, O. D. 560
eur, C. D. 560 eur, T. D. 282 eur, S. H. 280 eur, S. W. 282 eur, K. D. 208 eur, K. N. 560 eur, S. N. 280 eur,
K. F. 280 eur, H. K. 280 eur, A. J. 280 eur, C. C. 280 eur, E. O. 696 eur, V. H. 280 eur a O. K. 280 eur,
ktoré jej boli následne sprostredkovateľkou zaslané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom uvedený
zájazd sa neuskutočnil a obvinená celkovú prevzatú finančnú hotovosť použila na úhradu svojich dlhov,
čím spôsobila škodu všetkým vyššie uvedeným poškodeným v celkom výške 12.420 eur,
t e d a :
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l a :
prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa
§ 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 25 (dvadsaťpäť).
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanej prikazuje v skúšobnej dobe
spolupôsobiť a nahradiť spôsobenú škodu.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:
· S. W., nar. X.X.XXXX, bytom N., M. R. C. XXX/XX,
· O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. W., H. XXX/X,
· V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. W., H. XX,
· T. X., nar. X.XX.XXXX, bytom R. W., H. XXX/X,
· K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. P. XXX/XX,
· O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. P. XXX/XX,
· E. T., nar. X.X.XXXX, bytom N., V. D. XXX/XX,
· C. T., nar. X.X.XXXX, bytom N., V. D. XXX/XX,
· K. F., nar. X.X.XXXX, bytom N., P. XXX/XX,
· S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N., P. XXX/XX,
· H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Na J. XXX/XX,
· C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX,
· C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX,
· Ing. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
· K. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
· T. K., nar. X.X.XXXX, bytom H., K. námestie X/X,
· E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., K. námestie XXX/XX,
· K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., 1. K. XXX/X,
· C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Q. XXX/XX,
· S. J., nar. X.X.XXXX, bytom A. C., J. XXX/X,
· J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C., J. XXX/X,
· Mgr. K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Na J. XXX/XX,
· K. H., nar. X.XX.XXXX, bytom A. C., J. XXX/XX,
· E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C., J. XXX/XX,
· O. H., nar. X.XX.XXXX, bytom N., Na J. XXX/XX,
· F. H., nar. X.X.XXXX, bytom N., Na J. XXX/XX,
· S. K., nar. X.X.XXXX, bytom J., R. XXX/X,
· K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., R. XXX/X,
· O. D., nar. X.X.XXXX, bytom J., C. XXX/X,
· T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., M. W. XXX/X,
· S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D., M. W. XXX/XX,
· K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XXXX/XXA,
· S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Ľ. V. XXX/X,
· C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I., C. XXX/XX,
· E. O., nar. XX.X.XXXX, C. H. XXX,
· A. U., nar. XX.X.XXXX, a v jeho mene dediča: Mgr. K. N., nar. XX.X.XXXX,
· O. C., nar. X.XX.XXXX, bytom R. W., D. XXX,
· K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N., J. XXX/X,
· H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Z. XXX/XX,
· A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. N. XXX/XX,
· K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., L. I. XX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú H. K. (ďalej len „obžalovaná“), vypočul svedkov S.
W., O. K., V. H., T. X., K. I., O. I., E. T., C. T., K. F., S. F., H. F., C. J., C. J., Ing. T. Z., K. Z., T. K., E. H.,
K. R., C. J., S. J., J. J., Mgr. K. N., K. H., E. H., O. H., F. H., S. K., K. K., O. D., T. D., S. H., K. N., S. N.,
C. C., E. O., A. U., K. F., H. K., A. J., K. D., T. F., S. I., E. O., D. C., O. K., oboznámil sa s výpoveďami
svedkov A. U., O. C. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je majiteľkou cestovnej agentúry K., s.r.o, je
stopercentnou vlastníčkou (potvrdzujú to i listinné dôkazy, s ktorými sa súd na hlavnom pojednávaní
oboznámil č.l. 547-556), pretože v prípade, že v Chorvátsku chce byť spolumajiteľ obchodnej spoločnosti
cudzinec, musí byť jej stopercentným vlastníkom. Je i konateľkou tejto spoločnosti spolu so svojim
manželom S. K., konajú každý zvlášť, no manžel, ten má v rokovaniach s obchodnými partnermi
rozhodné slovo, aj pri rokovaniach ohľadne ubytovacích kapacít so zmluvnými partnermi rokoval on,
pretože je muž, a Chorvátsko je prevažne moslimská krajina, a tak je to tam zvykom. Predložila
súdu i listinný doklad, ktorý preukazoval, že v období od 6.6.2009 do 20.9.2006 mala ich agentúra
od S. K. zazmluvnené kapacity - 30 miest. Predložila súdu i k tomu sa vzťahujúce zmluvy -
listinné dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil (č.l. 557-564). Obžalovaná predkladala súdu i doklady o
úhrade zazmluvnených autobusov na iné turnusy zájazdov, netýkalo sa to turnusu zájazdu, ktorý je
predmetom skutkovej vety obžaloby, k tomuto termínu nemali objednanú žiadnu autodopravu, preto
ju ani neuhrádzali. V prípade objednávky autobusu boli povinní uhradiť cenu objednávky autobusu
2.300 eur, museli tak urobiť, či bol autobus plný alebo poloprázdny. Obžalovaná ďalej uviedla, že je
pravdou, že už viac rokov sprostredkovala pobytové zájazdy v Chorvátsku pre Slovenský zväz zdravotne
postihnutých v Prievidzi, tak to bolo i v roku 2009. Bola vopred dohodnutá na presných turnusoch a
presných počtoch účastníkov zájazdu. Na Slovensku jej zabezpečovala naplnenie zájazdov pre rok 2009
svedkyňa O., s ktorou mala jej agentúra uzavretú i zmluvu, táto svedkyňa jej tvrdila, že všetky zájazdy
naplní, v roku 2009 malo byť týchto zájazdov 14. Postupne jej poukazovala peniaze, ktoré vyzbierala od
prihlásených účastníkov, potvrdila, že tak im boli zaslané i platby za cenu zájazdu, ktorý je uvedený v
skutku obžaloby. Došlo však k tomu, že turnusy sa nepodarilo naplniť, došlo podľa nej k naplneniu len
4 zájazdov - boli to zájazdy v júni, júli a v auguste 2009, išlo o zájazdy, ktoré naplňovala pani C. a K.,
ale platby išli cez pani O.. V júni 2009 bol plánovaný zájazd, ten však nebol naplnený, rovnako ako i
zájazdy v júli 2009, no jej cestovná agentúra bola nútená objednané kapacity zaplatiť tak, ako keby boli
naplnené. Nakoniec sa ich zmluvní partneri rozhodli, keď predchádzajúce kapacity nenaplnili, že si oni
nájdu náhradu a kapacity si naplnili nimi nájdenými inými klientmi. Preto sa podľa nej neuskutočnil zájazd
v termíne od 28.8.2009 do 9.9.2009, hoci o tento termín bol asi najväčší záujem a účastníci ho mali i
zaplatený. Oni v priebehu roka ako cestovná agentúra si musia kapacity zazmluvniť a tie i vyplatiť, to bolo
urobené i z peňazí, ktoré im boli poukazované i za daný turnus, postupne v priebehu roka. Zaplatené
peniaze za zájazd v období od 28.8.2009 do 9.9.2009 neboli použité na úhradu tohto zájazdu, veď ten sa
ani neuskutočnil, ale na úhradu iných platieb, ktoré vyvstali ich spoločnosti (napríklad predchádzajúce
nenaplnené turnusy). Dňa 19.8.2009 bola na Slovensku, stretla sa s pani O. a povedala jej, že zájazd
sa nemôže uskutočniť pre predchádzajúce problémy, či to ona ďalej prejednala s osobami, ktoré mali ísť
na tento zájazd, ona nevedela povedať. Ona nakoniec i ponúkala možnosť, aby sa uskutočnil náhradný
termín zájazdu, rokovala i so zástupcami zväzu, no nakoniec sa zájazd neuskutočnil, rokovania (podľa
nej) uviazli pre neochotu svedkyne O., ktorá viac už s tým nechcela nič mať.
Súd vypočul svedkov - poškodených: S. W., O. K., V. H., T. X., K. I., O. I., E. T., C. T., K. F., S. F., H.
F., C. J., C. J., Ing. T. Z., K. Z., T. K., E. H., K. R., C. J., S. J., J. J., K. H., E. H., O. H., F. H., S. K.,
K. K., O. D., T. D., S. H., K. N., S. N., C. C., E. O., A. U., K. F., H. K., A. J., K. D., svedkyňu O. C.
v oboznámenej výpovedi z prípravného konania, všetci títo svedkovia zhodne vypovedali, že prihlásili
sa na zájazd, ktorý organizoval Slovenský zväz zdravotne postihnutých v Prievidzi, malo ísť o zájazd
v Chorvátsku v období od 28.8.2009 do 9.9.2009. Postupne na splátky resp. v hotovosti naraz platili
cenu zájazdu, platili ju svedkyni O., ktorá peniaze, keď sa prihlásili, i podľa ich možností zbierala. Tieto
skutočnosti potvrdzujú i listinné dôkazy - príjmové a výdavkové doklady, s ktorými sa súd oboznámil,
nachádzajú sa na č.l. 398-412, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v období od 7.1.2009 (poškodení: R.,
J., K.) do 13.8.2009 (poškodené H. a K.) boli platené platby - zálohy, resp. plné sumy ceny zájazdu v
termíne od 28.8.2009 do 9.9.2009 - Chorvátsko - Gradac, spolu pri jednotlivých poškodených v sumách
uvedených v skutkovej vete obžaloby. Svedkyňa Mgr. K. N. vypovedala, že suma 50 eur u jej osoby ako i
svedka A. U. (s ktorého výpoveďou z prípravného konania sa súd z dôvodu úmrtia tohto svedka - úmrtný
list č.l.507, na hlavnom pojednávaní oboznámil jeho prečítaním) vypovedala, že išlo len o cenu dopravy,
pretože oni mali objednaný a zaplatený zájazd v predchádzajúcom roku a pre zdravotný stav svedka U.
sa nemohli zájazdu zúčastniť, a tak im bola od obžalovanej ponúknutá takáto náhrada v tento termín.
Hoci mali zájazd zaplatený v plnej výške, zájazd sa neuskutočnil. Bolo im hovorené, že bude ponúknutá
náhrada, zájazd v inom termíne, ani to sa však neuskutočnilo. Cena zájazdu im nebola vrátená, preto
všetci poškodení uplatňovali nárok na náhradu škody v sumách ceny vyplateného zájazdu tak, ako je
to uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Svedkyňa E. O. potvrdila, že pre Slovenský zväz zdravotne postihnutých v Prievidzi obžalovaná a jej
cestovná kancelária usporiadala zájazdy od Chorvátska. Začalo to v roku 2006 jedným autobusom a
postupne, pretože sa im tam páčilo, chodili i ďalšie roky a vo väčšom pošte. Ona vyberala peniaze, cenu
zájazdu vyberala od január daného roka i na splátky a peniaze poukazovala cez účet v ČSOB Banke
na účet, ktorý jej udala obžalovaná. Niekedy sa stalo, že nejaké peniaze i doniesla, keď prišli na zájazd.
V roku 2009 ju obžalovaná požiadala, aby teda jej naplnila 14 zájazdov, dala jej rozpis turnusov. V tom
roku sa však na Slovensku prechádzalo zo slovenskej koruny na euro, a tak ľudia sa báli a nemali až
taký záujem o zájazdy. Upozorňovala obžalovanú, že to bude asi problém, bolo to v júni 2009. Ona voľné
autobusy - zájazdy rozdala aj kolegyniam, aby ich naplnili. To sa však nepodarilo, 4 zájazdy sa nepodarilo
naplniť, nebol záujem. Kolegyne, ktoré mali tiež autobusy naplniť, jej ich vrátili, že nemajú ľudia záujem. O
tom, že sa turnus od 28.8.2009 do 9.9.2009 neuskutoční, sa (podľa nej) dozvedela týždeň pred termínom
zájazdu. Prečo potom ešte 13.8.2009 vyberala peniaze za zájazd - poškodená H. a K., vysvetlila tak, že
potom jej len 2 dni pred termínom obžalovaná telefonovala, že zájazd nebude, lebo nebolo naplnených
všetkých štrnásť autobusov, iný dôvod nebol. O tom, že sa zájazd neuskutoční, poškodených vyrozumela
ona. Obžalovaná ponúkala, že bude náhradný termín zájazdu, no to sa nakoniec neuskutočnilo. Keď
poukazovala peniaze, neuvádzala tam, ktorých osôb sa to týka, to dokladovala osobitne. Ktoré zájazdy a
kým boli napĺňané a poukazované, konkrétne sumy vydokladovala i listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd
oboznámil č.l. 370-397. Takýto postup bol aj v predchádzajúcich rokoch, obžalovaná vedela, že pre zväz
to budú zabezpečovať, okrem nej, aj ostatné kolegyne. Aj keď upozorňovala obžalovanú, že zájazdy sa
nepredávajú, jej obžalovaná nič nepovedala, boli v kontakte každú stredu, vtedy i poukazovala platby a v
telefóne jej konkretizovala, za ktoré zájazdy - turnus sa poukazujú peniaze. Aj v minulosti sa stalo, že sa
nejaký turnus nenaplnil, v minulosti sa nič nestalo. V roku 2009 bolo prvýkrát, čo sa zájazd neuskutočnil.
Svedkyňa D. C. vypovedala, že je pravdou, že ich zväz prostredníctvom cestovnej agentúry obžalovanej
organizoval zájazdy, bolo tak od roku 2006, kedy boli organizované asi 4 zájazdy ročne, v roku 2008
už bolo 8 zájazdov v danom roku. V roku 2009 už tieto zájazdy nešli cez ich zväz, ale obžalovaná
mala dohodnuté, že zájazdy pre nich bude zabezpečovať prostredníctvom svedkyne O.. Ona si z týchto
zájazdov zobrala štyri, svedkyňa K. tri, že ony tieto zájazdy naplnia, zvyšné zájazdy pani O.. Ešte v
mesiaci marec bola obžalovaná i s manželom na Slovensku a vtedy im vrátila 2 turnusy zájazdov, že
sa nedajú naplniť, vrátili sa pani O.. Tie turnusy, ktoré ona zabezpečovala, sa uskutočnili, prvý turnus
bol plný, turnus v auguste nebol naplnený celý, boli tam i voľné miesta - 9-10 miest. Obžalovaná, podľa
nej, dopredu telefonovala, že turnus od 28.8.2009 sa neuskutoční, dôvodom, že prečo nebol, bol jej
vysvetlený tým, že bol ten, že všetky turnusy sa nepodarilo naplniť a majiteľ ubytovacieho zariadenia
si tam dal už iných hostí. Neskôr sa obžalovaná dostavila na Slovensko, bolo to v čase, keď mal byť
ten daný termín zájazdu, a chcela sa dohodnúť o náhradnom termíne. Svedkyňa O. už o tom však s
obžalovanou nechcela konať. Peniaze na všetky zájazdy boli vyberané aj postupne na zálohy, stalo
sa i to, že nakoniec prihlásená osoba účasť zrušila a peniaze sa vracali. Dopredu bolo s obžalovanou
dohodnuté, kedy budú termíny, ktoré sú im poskytnuté a aká bude cena za ten ktorý zájazd. Peniaze v
roku 2009 išli aj ňou vyzbierané cez svedkyňu O..
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdila a zhodne vypovedala i svedkyňa O. K..
Svedkyňa T. F. sa k predmetu skutku nevedela vyjadriť, vypovedal, že bola na inom zájazde, bolo to v
roku 2010, pri ktorom došlo k problémom pri výbere ďalších peňazí za zájazd. No zistila nakoniec, že to
nespôsobila obžalovaná, ale osoba, ktorá zájazd za zväz zabezpečovala - pani I.. Zájazd sa uskutočnil,
nebol s ním nakoniec žiaden problém zo strany obžalovanej.
Svedkyňa S. I. vypovedala, že ona platila za zájazd synov, platila asi na dvakrát, ona na daný zájazd,
ktorý mal byť v období uvedenom v skutku obžaloby, mala ísť zadarmo, lebo v predchádzajúcich rokoch
obžalovanej pomáhala. Zájazd sa nakoniec neuskutočnil, lebo nebolo zabezpečené ubytovanie ani
doprava na zájazd.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2014 navrhla vypočuť ako svedka S. K., súd tento
návrh zamietol, pretože svedok bol ako verejnosť prítomný na všetkých dovtedy vykonaných hlavných
pojednávaniach v pojednávacej miestnosti, bol prítomný pri výsluchoch obžalovanej, svedkov, čo podľa
názoru súdu bránilo vypočuť ho ako svedka na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich vzhľadom i na samotnú výpoveď
obžalovanej, výpovede všetkých vypočutých vyššie uvedených svedkov, listinné dôkazy, mal súd bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená,
a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, pretože bola to ona, kto ako majiteľka a konateľka
Cestovnej agentúry K., s.r.o., U. X, ktorá organizovala dovolenkový zájazd v termíne od 28.8.2009
do 9.9.2009, prevzaté peniaze, ktoré prevzala ako cenu za tento zájazd, nepoužila na úhradu tohto
zájazdu, zájazd neuskutočnila, poškodení na daný zájazd nevycestovali, ale poukázané peniaze použila
na úhradu iných dlhov - platieb danej cestovnej agentúry, teda na iný účel, ako jej boli v danom prípade
zverené, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila zákonné znaky prečinu sprenevery
podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Škodou väčšou sa v zmysle § 125 odsek
1 Trestného zákona rozumie škoda, ktorá dosahuje najmenej desaťnásobok sumy 266 eur.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb. Chráni ho pred neoprávnenými zásahmi
tretích osôb. Obžalovaná svojím konaním porušila tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osoby obžalovanej č.l. 412a, 413 z ktorých
vyplýva, že obžalovaná nebola postihnutá v priestupkovom konaní, v mieste bydliska sú o nej známe
len evidenčné údaje. Oboznámil sa s odpisom registra trestov č.l. 414, z ktorého vyplýva, že obžalovaná
nebola doposiaľ súdne trestaná.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, u obžalovanej súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného
zákona - teda, že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život, žiadnu priťažujúcu okolnosti
v zmysle § 37 Trestného zákona, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami, a tým použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, prihliadnuc
i na osobu obžalovanej, jej pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti
potom dospel k záveru, že trest v prvej polovici upravenej trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov,
výkon ktorého jej bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 25 mesiacov, za súčasného
uloženia povinnosti stanovenej vo výrokovej časti rozsudku - v skúšobnej dobe spolupôsobiť a nahradiť
spôsobenú škodu, keďže ide o majiteľku a konateľku danej agentúry, bude plniť v dostatočnej miere účel
trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.
Všetci poškodení uplatňovali v rámci už prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní nimi
vyplatenú cenu zájazdu v sumách uvedených u jednotlivých poškodených v skutkovej vete rozsudku.
Jednoznačne však z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto peniaze boli poukázané obchodnej
spoločnosti v súvislosti so vzniknutým zmluvným vzťahom - zabezpečenia zájazdu medzi nimi a
spoločnosťou Cestovnou agentúrou K., s.r.o., U., a teda voči tejto spoločnosti im vzniklo právo na
náhradu škody, nie voči obžalovanej. Preto súd poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.