Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112231842
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112231842.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: JUB, a. s.,
so sídlom Klincova 1, Bratislava, IČO:36761931, zastúpeného advokátskou kanceláriou CLS Čavojský
& Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8 Bratislava, IČO:36854972, proti žalovanému RESTA SK, s.r.o.,
so sídlom Mliečna 83, Košická Nová Ves, IČO:44820771, v konaní o zaplatenie 1.199,31 eur týmto
rozsudkom pre zmeškanie takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.198,89 eur a nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.596,58 eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa5.12.2012domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
sumy 1.199,31 eur a k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2009 bol Okresným súdom Košice I vydaný platobný rozkaz sp.zn.
31Rob/275/2009, ktorým súd zaviazal žalovaného ako fyzickú osobu - podnikateľa uhradiť žalobcovi
sumu vo výške 2.606,32 eur s prísl.. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 9.2.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil svoj záväzok, žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podal dňa 28.4.2010 návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade
Bratislava, súdny exekútor Mgr. Miloš Dubovec. Následne exekútor zaslal dňa 6.10.2010 žalovanému

žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, v ktorej žiadal žalovaného o poskytnutie
informácií ohľadom poberania a vyplácania mzdy žalobcu. Nakoľko bola predmetná výzva bezvýsledná,
exekútor zaslal opätovnú žiadosť žalovanému dňa 24.11.2010 spolu s príkazom na začatie exekúcie
zrážkami zo mzdy zo dňa 24.11.2010. Uvedené bolo žalovanému preukázateľne doručené do rúk
konateľa žalovaného Gabriela Reisa dňa 29.11.2012. Následne vydal exekútor dňa 10.1.2011 Exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý bol preukázateľne doručený do rúk žalovaného

Gabriela Reisa dňa 27.1.2011. Napriek doručeniu príkazu na vykonanie exekúcie ako aj exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného žalovaný ako platiteľ mzdy povinného do
dnešného dňa nevyplatil žalobcovi sumy, ktoré bol povinný zrážať zo mzdy povinného ani neoznámil
skutočnosti brániace mu vo výkone zrážok zo mzdy povinného.

Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného a neplnenie povinností v zmysle
zákona, exekútor požiadal o súčinnosť Sociálnu poisťovňu, ktorá exekútorovi zaslala Odpoveď k

žiadosti o poskytnutie súčinnosti s prílohou - výšky vymeriavacích základov povinného vyčíslených
na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov predložených zamestnávateľom za obdobie
10/2010-8/2012. Z dikcie ust. § 66 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že žalovaný bol povinný zadržať
časť mzdy, ktorá zodpovedá zrážky zo mzdy, odo dňa doručenia Príkazu na začatie exekúcie, teda
dňa 29.11.2012. Keďže žalovaný neposkytol exekútorovi súčinnosť a neoznámil mu o.i. deň splatnosti
mzdy povinného, v zmysle ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce v platnom znení, je považovaný za deňsplatnosti mzdy koniec nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca.
Mzda povinného za mesiac október 2010 teda bola splatná dňa 30.11.2010, t.j. po doručení príkazu
na začatie exekúcie žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný zadržať časť mzdy

povinného už za mesiac október 2010 a november 2011 a následne dňom doručenia Exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy dňa 27.1.2011 mu v zmysle ustanovenia § 67
Exekučného poriadku vznikla povinnosť tieto sumy vyplatiť. Žalobca má podľa pokladov poskytnutých
Sociálnoupoisťovňounároknazaplateniesumyvovýške1.199,31eur,ktorámunebolavzmyslezákona
žalovaným vyplatená. Uvedená suma pozostáva zo súčtu čiastok mesačných súm, ktoré bol žalovaný

povinný zrážať z čistej mzdy povinného v zmysle ust. § 69 ods. 1 v spojení s ust. § 71 Exekučného
poriadku. Z výšky vymeriavacieho základu povinného za mesiace 10/2010 až 7/2012 potvrdeného zo
strany sociálnej poisťovne, bola odpočítaním preddavku na daň alebo dani z príjmov fyzických osôb
a odvodov poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie a poistného na sociálne zabezpečenie vypočítaná čistá mzda. Z čistej mzdy bola
ešte odpočítaná základná suma, ktorá sa nesmie povinnému v zmysle Exekučného poriadku zraziť zo

mzdy a tá bola následne zaokrúhlená smerom nadol na sumu deliteľnú troma. Suma, ktorá mala byť
žalovaným zo mzdy povinného zrazená predstavuje v súlade s Exekučným poriadkom len jednu tretinu
zodpovedajúcu výške zrážok zo mzdy uvedenej v priloženej tabuľke.

K žalobe boli pripojené listinné dôkazy - výtisk z webovej stránky obchodného registra ohľadne
spoločností účastníkov konania, výpis zo živnostenského registra ohľadne Jána Reisa-Resta, tiež

spoločnosti CLS Čavojský & Partners, s. r. o., platobný rozkaz tunajšieho súdu 39Rob/275/2009-25
z 10.11.2009, žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Miloša Dubovca zo 6.10.2010 s doručenkou pre žalovaného, žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri
vykonávaní exekúcie - urgencia súdneho exekútora z 24.11.2010 s doručenkou pre žalovaného, príkaz
na začatie exekúcie menovaného súdneho exekútora z 24.11.2010 sp.zn. EX1306/10-27 s doručenkou

do vlastných rúk žalovanému, exekučný príkaz z 10.1.2011 EX1306/10-34 taktiež s doručenkou do
vlastných rúk žalovanému, odpoveď sociálnej poisťovne k žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresovaná
súdnemu exekútorovi menovanému z 29.10.2012 s prehľadom vymeriavacích základov Jána Reisa za
obdobie od 10/2010 až 08/2012, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov ohľadne Jána Reisa. Súd si
vo veci zapožičal exekučný spis súdneho exekútora Mgr. Miloša Duboveca, sp.zn. EX1306/10.

Podaním zo dňa 23.4.2014 žalobca upresnil výpočet uplatnenej sumy tak, že celková výška zrážok zo
mzdy za obdobie 10/2010 - 7/2012 je vo výške 1.198,82 eur, pozostávajúca zo súm 49,82 + 56,61 +
51,79 + 54,43 x 4 + 55,08 + 54,43 + 52,25 + 53,54 x 3 + 53,36 x 2 + 56,49 x 2 + 56,19 + 55,81 + 56,49
x 2 + 55,82 eur, ktoré tvoria jednu tretinu čistej mzdy po odpočítaní základnej sumy (nezraziteľnej časti
mzdy podľa nar. vl. č. 268/2006 Zb. zaokrúhlenej nadol na sumu deliteľnú troma) a zobral žalobu v časti

o zaplatenie 0,49 eur späť.

Uznesením zo dňa 23.5.2014 súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

Podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení platnom v predmetnom období (Exekučný poriadok) exekútor poverený vykonaním exekúcie
rikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného

vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

Podľa ust. § 66 ods. 3 Exekučného poriadku povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz
na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Podľa ust. § 66 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy
do vlastných rúk.

Podľa ust. § 67 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom,
keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50 ).Podľa ust. § 67 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a
platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.

Podľa ust. § 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného

príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Podľa § 70 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných
príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 71 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní
základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť
na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku

2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto
tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Podľa § 81 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak
sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu
exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať

zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu
zrazenejsumyoprávnenýmvykonáexekútordosiedmichdníododňajejprijatia.Zrazenúsumujeplatiteľ
mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak
mohol započítať.

Podľa ust. § 82 Exekučného poriadku ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne

a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému
bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné
sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa
mali zo mzdy povinného zrážať.

Podľa § 109 Exekučného poriadku ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa

na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil
exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom
mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom
povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie.
Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči

oprávnenému.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom k 30.6.2010 za životné

minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považujesuma185,19eura,akideojednuplnoletúfyzickúosobu;k30.6.2011185,38euraak30.6.2012
189,83 eura.

Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. č. 268/2006 Z.z. základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho
mesačnej mzdy, je 60% zo životného minima na plnoletú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa

vykonávajú zrážky.

Podľa § 153b ods. 1 a 2 O.s.p. ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v
odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudkom pre zmeškanie možno
spor rozhodnúť, ak

a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a

§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,

b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti ( § 114 ods. 2),c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,

d) zrušené od 1.9.2003.

Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový

stav, ak ho súd považuje za nesporný.

Podľa § 153c ods. 1 a 2 O.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní,
na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť
konať. Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie
a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1
uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Nakoľko žalovaný sa k žalobe a prílohám sa písomne nevyjadril do 15 dní od doručenia, hoci ho súd
na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, ani sa nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane

možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ani neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami, preto súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd považoval žalobcom tvrdený
skutkový stav za nesporný, preto sa stal v súlade s § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom tohto
rozsudku pre zmeškanie. Vychádzajúc z § 157 ods. 4 O.s.p. súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba
predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.,
keď čiastočné späťvzatie súd posúdil ako procesný neúspech žalobcu v nepatrnej časti, a zaviazal
žalovaného plne nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania. Tie pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.596,58 eur:

- z odmeny za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh, účasť na súdnom

pojednávaní dňa 15.4.2014 a 1.7.2014) po 61,41 eur + režijný paušál (2 x 7,63 eur a 2 x 8,04 eur), spolu
vo výške 276,98 eur,

- z náhrady za stratu času náhrada za stratu času vo výške 536 eur za 4 x 10 polhodín po 13,40 eur za
cestu z Bratislavy do Košíc na pojednávania a späť,

- z cestovného vo výške 517,50 eur za cestu z Bratislavy do Košíc a naspäť, čo je 890 km, pričom

spotreba použitého vozidla Volvo XC60 je 7 l/100 a suma základnej náhrady za každý km jazdy pre
osobné cestné motorové vozidlá podľa opatrenia MS SR č. 632/2008 Z.z. je 0,183 eur na 1 km,
čiže pri cene PHL 1,574 a 1,504 eur/l je matematický prepočet 890x0,183x2 + 7/100x890x1,574
+7/100x890x1,504, t.j. 325,74 + 98,06 + 93,70 eur

- z 20% DPH z 1.330,48 eur (276,98 + 536 + 517,50 eur), čo je 266,10 eur.Súd odmenu právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal za späťvzatie návrhu, nakoľko v kontexte
priznaných trov za žalobu nejde o účelne vynaložené trovy konania, ak žalobca pre svoju chybu v
počítanízobralžalobuspäť.Navyšetakmoholurobiťnapojednávanídňa15.4.2014,keďhosúdvyzýval,

aby uviedol, ako presne vypočítal jednotlivé zrážky zo mzdy, čo však vtedy uviesť nevedel.

O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu bolo rozhodnuté v
súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Účet právneho zástupcu žalobcu je vedený vo VÚB č.ú. 2587254753/0200.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku rozsudku o zaplatení istiny s príslušenstvom odvolanie nie je prípustné
s výnimkou odvolania podaného žalobcom z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 202 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I,

do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).