Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242047
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113242047.2

Rozhodnutie

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL T. collection s.r.o. sídlo: C. XX, D., zas.: I.- C., s.r.o.
so sídlom Šoltésovej 14 Bratislava proti odporcovi: Q. Z., R. XXXX/X U. K., o zaplatenie 88,95 Eur istiny
s príslušenstvom takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom:

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd vyhlasuje za neprijateľnú podmienku dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v zmluve o pripojení a
dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.apríla 2010.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 88,95
eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 88,95 eur za obdobie od 18.12.2010 až do zaplatenia z
dôvodu, že má pohľadávku voči odporcovi, ktorá odporca svoj dlh navrhovateľovi nesplnila.

Odporca sa vo veci nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním obsahu pripojených listín. Vykonaným dokazovaním súd
zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ tvrdí, že má nárok, aby mu odporca zaplatil 88,95 eur a úroky z omeškania 9% ročne
zo sumy 88,95 eur za obdobie od 28.12.2010 do zaplatenia. Právnická osoba Slovak Telecom, a.s.

a navrhovateľ uzatvorili písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Súd tu pripomína, že navrhovateľ
túto listinu nepredložil. Právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúrou č. 7011362710 fakturoval
zmluvnú pokutu 248,95 eur za obdobie od 8.11.2010-7.12.2010. právny predchodca navrhovateľa
a odporca- fyzický osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 16.4.2010 zmluvu o pripojení. Podľa bodu 2.
účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia, dojednania uvedeného vpredchádzajúcej vete je podľa bodu 3. tohto dodatku uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto dodatku. Súd tu pripomína, že navrhovateľ súdu nepredložil tabuľku č. 1.

Podľa zákonného ustanovenia §-488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa zákonného ustanovenia §-489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenie škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa zákonného ustanovenia §-494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa zákonného ustanovenia §-517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa zákonného ustanovenia §-52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohoustanovenia,súneplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa zákonného ustanovenia §-53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany
dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči
dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú tiež ustanovenia, ktoré požadujú

od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zákonného ustanovenia §-153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe tejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,nahradiť škodu alebo zaplatiť primerane finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa zákonného ustanovenia §-544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý rúro povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti vznikne škoda.

Podľa zákonného ustanovenia §- 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojedaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa zákonného ustanovenia §-3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa zákonného ustanovenia §-524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Podaným návrhom
na začatie konania navrhovateľ sa domáha uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 88,95 eur spolu s úrokmi

z omeškania. Svoj nárok opiera o zmluvu o postúpení pohľadávky a o zmluvnú pokutu. Súd návrh
zamietol. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca si neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne
a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal
a teda súd nemal za preukázané, či odporca porušil nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým
spôsobom a kedy. Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty považoval

za nedôvodný, pretože navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie /§-53 ods. 2 OSP/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s
odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých

podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení
spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie
je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
vystupovalakododávateľspoukazomnapredmetjehopodnikaniaaodporcavystupovalakospotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom

spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa §- 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa zákonného ustanovenia §-53 ods. 4. Písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku kZmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne

sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ
nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné
je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti. Tohto zmluvného dojednania by

nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /
§ 53 odst. 4 písm k/OZ/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne

zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V tejto veci
zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v obchodných podmienkach.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd
ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec

nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom

ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná
ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v
Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka
tzv. moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje
v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka ide o všeobecnú úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné
ustanovenia o zabezpečení záväzkov.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z toho dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle §-153 odst. 4 OSP určil
takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a zistil horeuvedený
skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti a to voľnou úvahou.
Starostlivo prihliadol nato, čo vyšlo v tejto veci najavo. Každý dôkaz súd zhodnotil osobitne a v ich
vzájomnom vzťahu (§-132 OSP).

Podľa zákonného ustanovenia §-142 ods. 3 OSP súd rozhodol o náhrade trov konania.

Súd odporcovi, ktorý účastník v konaní mal plný úspech nepriznal náhradu trov konania lebo úspešný
odporca náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Okresný súd Nitra,

dňa 16.6.2014