Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Klimková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 19P/179/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209322
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Klimková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313209322.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci mal. T. Y., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,
za účasti otca I. Č., bytom K. XXXX/X, J., zastúpeného JUDr. Zdeňkou Jeldičkovou, advokátkou, Bašty
413/2, Brno, o návrhu matky C. Y., bytom G. XX, o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Tachove sp.zn. 13P/82/2007-121 zo dňa 03.12.2008 tak, že
z v y š u j e výživné pre mal. T. Y. zo strany otca zo sumy 1.700,-- Kč na sumu 120,-- eur mesačne s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku tak, že zvýšené výživné je otec maloletej povinný zasielať vždy
do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletej podala dňa 20.06.2013 na súd návrh na zvýšenie výživného, ktorým navrhla zvýšiť
výživné pre mal. T. Y. zo strany otca zo sumy 1.700,-- Kč na 300,- eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnila tým, že od rozhodnutia súdu, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal.
T. po 1.700,-- Kč mesačne, sa pomery na strane dieťaťa zmenili, pretože dcéra nastúpila na vyšší stupeň
základnej školy a tým sa zvýšili náklady na školské potreby, ošatenie a stravu. Maloletá navštevuje
hudobný krúžok a je potrebné jej kúpiť nové husle. Má zdravotné problémy, atopický ekzém, čím má
zvýšené výdavky na lieky a kozmetiku a to mesačne po 50,-- eur.
Na pojednávaniach matka maloletej trvala na podanom návrhu. Poukázala na to, že je nezamestnaná,
poberá len dávku v hmotnej núdzi a jej príjem sa podstatne znížil. Mal. T. je žiačkou 6. ročníka základnej
školy. Má zvýšené výdavky aj na zdravotnú starostlivosť, lebo prekonala boleriózu, v dôsledku čoho musí
pravidelne užívať lieky. Má atopický ekzém, pre ktorý tiež užíva lieky a rôzne šampóny. Má veľmi zníženú
imunitu a potrebuje založenie zubného strojčeka, na ktorý budú náklady vo výške 600,-- eur, pričom z
toho zdravotná poisťovňa preplatí iba 20 %. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej sú
jej určované kontroly u lekárov aj mimo Humenného, v dôsledku čoho jej vznikajú náklady na cestovné.
Otec na výživu maloletej poskytuje sumu len po 1.700,-- Kč mesačne tak, ako to bolo doposiaľ určené
a od 3 mesiacov veku maloletej sa o ňu vôbec nezaujíma. Ona sa stará aj o mal. S. Y., ku ktorému mátiež vyživovaciu povinnosť a sama uhrádza všetky výdavky na bývanie, lebo žije iba s deťmi a platí aj
poplatok za internet po 40,-- eur mesačne, ktorý maloletá potrebuje na školské vyučovanie.
Otec maloletej sa listom, ktorý došiel súdu 12.08.2013, písomne k veci vyjadril tak, že s návrhom na
zvýšenie výživného nesúhlasí, lebo od doby poslednej úpravy výživného na maloletú nedošlo podľa jeho
názoru k takej zmene pomerov pokiaľ ide o potreby samotnej dcéry, ktoré by odôvodňovali zvýšenie
výživného.
Okrem mal. T. má vyživovaciu povinnosť aj k mal. I. Č., nar. XX.XX.XXXX a má zvýšené výdavky
so svojím zdravotným stavom. Pravidelne mesačne hradí príspevok na lieky vo výške 1.500,-- Kč až
2.000,-- Kč.
Jeho zdravotný stav je tak vážny, že koncom tohto roka ukončí svoju podnikateľskú činnosť, lebo jeho
zdravotný stav mu skutočne už neumožňuje podnikať. Naviac v mieste, kde podniká, sú ďalšie 3 veľké
predajne s rovnakým sortimentom tovaru a on nie je schopný už konkurencie.
Pokiaľ ide o jeho výdaje na živobytie, tak okrem zvýšených výdajov na lieky a diétu platí náklady spojené
s bývaním v čiastkach 6.150,-- Kč mesačne. Vzhľadom na svoje príjmy, nie je schopný zaistiť ďalšie
kultúrne a športové vyžitie maloletého syna. Z toho pohľadu nie je schopný platiť vyššie výživné pre mal.
T.O. Y.. Navrhol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
Otec maloletej bol vypočutý pred dožiadaným Mestským súdom v Brne dňa 09.01.2014, kde sa do
protokolu vyjadril tak, že podniká spoločne s G. Č. a získané príjmy a výdaje sú delené medzi nimi
na polovicu. Od posledného rozhodovania o výživnom na jeho strane nedošlo k zmene majetkových
pomerov. Tak ako v roku 2008 aj v súčasnej dobe vlastní nehnuteľnosť na adrese D. XX, kde
je spoluvlastníkom v 1/2. S bratrancom G. Č. sa podieľajú na všetkých činnostiach spojených s
prevádzkovaním jediného kamenného obchodu rovným dielom, čo platí aj o zisku a žiadneho I. G.
nepozná. Mimo bežného výživného vo výške 1.700,-- Kč mesačne ničím iným na výživu mal. T.
neprispieva, s maloletou sa nestýka, nikdy ju ani nevidel. Je ženatý s B. Č., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
podniká a jej príjmy činia okolo 10.000,-- Kč mesačne čistého. Z titulu spoluvlastníctva býva v rodinnom
domenaadreseD.XX,J.-T.smanželkouasynom,kdemajúkdispozíciipriestor3+1.Mázápalhrubého
čreva, kde náklady na liečenie činia 1.500,-- až 2.000,-- Kč mesačne a v dôsledku toho musí držať diétu,
čo znamená ďalšie náklady okolo 2.000,-- Kč mesačne. Mimo toho má aktuálne artrózu kolenného kĺbu,
pre ktorú má značné pracovné obmedzenie.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Táchove sp.zn. 13P/82/2007-121
zo dňa 03.12.2008 bol otec maloletej zaviazaný prispievať na výživu mal. T. Y. po 1.700,-- Kč mesačne s
účinnosťou od 01.09.2008. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že matka maloletej bola v tom čase
na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 7.600,-- Kč mesačne. Z daňového
priznania otca maloletej súd zistil, že prihlásil za rok 2007 k zdaneniu príjem vo výške 145.458,-- Kč.
Mal. T. vtedy navštevovala 1. ročník základnej školy.
Matka maloletej bola na materskej dovolenke so synom S. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá jej skončila
8.11.2009 a odvtedy je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá je v súčasnosti vo výške135,52 eur mesačne. Od skončenia materskej dovolenky sa jej nepodarilo nájsť žiadnu prácu, hoci sa
uchádzala o zamestnanie vo viacerých firmách. S mal. T. a s mal. S. býva v rodinnom dome, kde znáša
všetky náklady súvisiace s bývaním a okrem toho uhrádza aj poplatok za internet po 40,-- eur mesačne,
ktorý je potrebný pre školské vyučovanie u mal. T..
Mal. T. je teraz žiačkou 6. ročníka základnej školy. Má vyššie náklady na školské pomôcky a celkové
na svoje živobytie a okrem toho má značné výdavky aj na zdravotnú starostlivosť, čo matka maloletej
preukázala jednotlivými lekárskymi potvrdeniami.
Zo živnostenského registra ČR vyplýva, že otec maloletej má živnostenské oprávnenie s predmetom
podnikania mäsiarstvo a údenárstvo od 16.08.1999, s predmetom podnikania výroba, obchod a služby
neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona od 12.07.1999 a s predmetom podnikania predaj
kvasného liehu, konzumného liehu a liehovín od 08.04.2014. Vo všetkých týchto prípadoch je doba
platnosti oprávnenia určená na dobu neurčitú a v zozname zúčastnených osôb v tomto výpise zo
živnostenského registra je uvedený I. G., bytom A. G. XXX/X, J. - D. B..
G. Č. podľa živnostenského registra ČR má živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania výroba,
obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona so vznikom oprávnenia od
23.06.1999nadobuneurčitúaživnostenskéoprávneniespredmetompodnikaniapredajkvasnéholiehu,
konzumného liehu a liehovín so vznikom oprávnenia dňa 15.02.2014, tiež na dobu neurčitú.
Otec maloletej zaslal súdu fotokópiu svojho priznania k dani z príjmov fyzických osôb podľa zákona č.
586/1992 Zb. o daniach z príjmov za rok 2013 včítane prílohy č. 1, ktorá je súčasťou tohto priznania,
z ktorej vyplýva, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol mínus 59.470,-- Kč a dielčí základ dane
98.459,-- Kč. Okrem toho obsahuje údaje o výdajoch na sociálne a zdravotné poistenie podnikateľa v
sume 43.469,-- Kč a o manku a škodách v čiastke 114.460,-- Kč ako aj údaj o tom, že G. Č. sa podieľa
na príjmoch a výdavkoch v rozsahu 50 %. Príjmy podľa § 7 zákona a údaje súvisiace s príjmami podľa
§ 7 zákona v tomto daňovom priznaní vyčíslené nie sú.
Základom pre rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného je porovnanie pomerov, za ktorých bolo vydané
posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom, s pomermi v dobe rozhodovania súdu o návrhu na jeho
zmenu, teda zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov či už na strane
rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, ktorá zmenu výživného odôvodňuje. Na strane detí za
takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať zvýšenie potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom,
ich fyzickým a duševným vyspievaním, pokračujúcou školskou dochádzkou či prípravou na budúce
povolanie, a u rodičov rozšírenie alebo zúženie okruhu osôb, ktorým sú povinní poskytovať výživu a
zvýšené alebo odôvodnené zníženie príjmov.
Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie príslušného druhu výživného. V zmysle týchto zákonných zásad obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov a pri určení rozsahu ich
vyživovacej povinnosti prihliadne súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri
určení výživného prihliadne súd tak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj na
odôvodnené potreby oprávneného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie
do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Na povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, sa
vzťahuje aj ust. § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.
V prípade rodiča podnikateľa súd musí primárne vychádzať z jeho daňového priznania a z jeho účtovnej
evidencie. Ak sa ocitol rodič v daňovej strate, je potrebné skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, či
skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenie,
dosiahnutie a udržanie príjmov. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že nie každý výdaj povinného rodiča (i
keď inak uznaný daňovými predpismi) je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, aby nebolomožné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Súd rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie.
Princíp predpokladaných príjmov má prednosť pred princípom príjmov faktických, ak riziká spočívajú
v takej činnosti rodiča, ktorá ohrozuje dosiahnutie zisku alebo spôsobuje stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Ak preberá na seba neprimerané majetkové riziká, má sa to posudzovať ako
skutočnosť, keď sa vzdá bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu.
Pri určovaní výživného od povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, súd vychádza z daňového priznania
podnikateľa za predchádzajúce obdobie. Základ pre určenie dane z príjmu, teda zisk podnikateľa je
ukazovateľom, z ktorého sa posudzuje možnosť platiť výživné. Zákon však pripúšťa, aby po preskúmaní
účtovníctva povinného súd nevychádzal len zo zisku či straty podnikateľa vykázaného pre daňové účely,
ale aby zohľadnil, ktoré z výdavkov neboli pre podnikateľskú činnosť nevyhnutné. Aj podnikateľ musí
korigovať svoje výdavky tak, aby mohol plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť primerane svojim príjmom.
Je nesporne preukázané, že sa u matky maloletej podstatne zmenili pomery, pretože v súčasnosti
je nezamestnaná a poberá iba dávku v hmotnej núdzi po 135,52 eur mesačne. V čase posledného
rozhodnutia o výživnom mala rodičovský príspevok v sume 7.600,-- Kč mesačne, čo v prepočte
vzhľadom na súčasný kurz CZK k Euru vychádza na 277,-- eur. Je dlhodobo nezamestnaná, lebo po
skončení trojročnej materskej dovolenky so synom S. Y., nar. XX.XX.XXXX sa jej napriek jej snahe
nepodarilo nájsť prácu, nakoľko žije v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Jej príjem oproti
príjmu v čase posledného rozhodnutia o výživnom sa teda podstatne znížil, na čo bolo potrebné v danom
prípade prihliadnuť. Okrem toho významnou mierou sa u nej zmenili pomery aj tým, že jej pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k synovi S. Y.. Zo svojho nízkeho príjmu s prihliadnutím aj na túto povinnosť je
schopná uhrádzať potreby mal. T. len v minimálnom rozsahu. Tiež je dôležité uviesť, že matka žije s
maloletými deťmi a sama znáša všetky výdavky na bývanie. Pre dcéru uhrádza za internet po 40,-- eur
mesačne.
Aj u mal. T. Y. sa zásadným spôsobom zmenila situácia, lebo v čase posledného rozhodnutia o výživnom
bola žiačkou 1. ročníka základnej školy a od 01.09.2013 je už v 6. ročníku, čiže na 2. stupni základnej
školy, čo samo osebe je ukazovateľom toho, že sa u nej podstatne zvýšili náklady na úhradu jej potrieb.
Od určenia výživného po 1.700,-- Kč mesačne uplynulo 5 rokov. Nielen s pribúdajúcom vekom sa u
nej podstatne zvýšili výdavky, ale aj v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Matka preukázala
lekárskymi potvrdeniami, že dcéra má atopický ekzém, veľmi oslabenú imunitu, že prekonala boleriózu
a jej stav je sledovaný na infekčnom oddelení, že bude potrebovať zubný strojček za poplatok okolo
600,-- eur, z ktorého zdravotná poisťovňa uhradí približne len 20 %, ďalej že maloletá má výdavky na
lieky v priemere po 32,-- eur mesačne, náklady na šampóny a na cestovné, lebo s maloletou musí chodiť
na lekárske kontroly a vyšetrenia aj mimo miesta trvalého pobytu.
Už v čase, keď v minulosti prebiehalo konanie o zvýšenie výživného pre mal. T. na Okresnom súde
Humenné pod č. 19P/198/2010, ktoré nakoniec bolo zastavené, otec maloletej sa vyjadril, že skončí s
podnikaním. Aj v tejto veci sa vyjadril, že skončí so živnosťou ku koncu roka 2013, no napriek tomu
je stále živnostníkom a dokonca rozšíril aj okruh svojho podnikania od 08.04.2014 na dobu neurčitú
v odbore predaja kvasného liehu, konzumného liehu a liehovín tak, ako to vyplýva zo živnostenského
registra ČR. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je tiež živnostníčkou a má svoj vlastný
príjem. Obaja uhrádzajú výdavky na domácnosť a bývanie. Od posledného rozhodnutia, ktorým bolo
stanovené výživné pre mal. T., ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, lebo vyživovaciu povinnosť
k mal. I. Č. mal aj predtým.
V daňovom priznaní otec maloletej nemal uvedený hrubý príjem z podnikania, ani výšku výdavkov, ktoré
boli vynaložené na prevádzku živnosti, ani pri výsluchu si nesplnil túto povinnosť a tieto príjmy neuviedol
a výdavky nešpecifikoval. K jeho vykázanej strate je potrebné povedať, že nie všetky výdavky, ktoré sú
akceptované daňovými predpismi, sú uznávané aj podľa zákona o rodine, v zmysle ktorého platí aj to, ževýživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Aj keď otec maloletej má zvýšené náklady
na zdravotnú starostlivosť, súd je toho názoru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na
výživu mal. T. viac než doposiaľ a že jeho majetkové pomery odôvodňujú výživné zvýšiť.
Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo životné
podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží rodičom.
Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom slova zmysle (stravu), ale kryť aj náklady
na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka a na týchto nákladoch mal. T. a na úhrade
jej odôvodnených potrieb a to primerane svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom je
povinný podieľať sa aj otec.
V danom prípade je nepochybné, že na strane mal. T. došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšenie výživného. Matka zabezpečuje maloletej riadnu opateru a starostlivosť, stará sa o jej výchovu
a výživu, vzdelanie. Zabezpečuje jej tiež bývanie, stravovanie, oblečenie, obuv, platí školské poplatky,
školské potreby a školské pomôcky. Hradí výdavky na voľnočasové aktivity, zdravotnícku starostlivosť
a ďalšie náklady. Touto svojou osobnou starostlivosťou si sčasti plní voči maloletej svoju vyživovaciu
povinnosť. Zo svojho príjmu musí prispievať aj na výživu druhého dieťaťa, ku ktorému jej pribudla
vyživovacia povinnosť. Preto už nie je schopná z finančného hľadiska poskytnúť mal. T. to, čo predtým,
pred narodením mal. S. Y.. Otec mal. T. ešte ani nevidel. Žiadnym iným spôsobom okrem toho, čo
uhrádza doposiaľ určené výživné, sa nepodieľa na jej výchove. Pritom je jeho zákonnou povinnosťou
prispievať na zvýšené náklady svojej dcéry poskytovaním výživného primerane jej odôvodneným
potrebám.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. T. je
sčasti dôvodný. Zvýšenie výživného odôvodňovala tak podstatná zmena pomerov na strane maloletej
ako aj u matky dieťaťa a súd je toho názoru, že zvýšenie výživného odôvodňujú aj pomery otca a že je
v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal. T. vyššou finančnou čiastkou, preto na
pojednávaní dňa 16.04.2014 zvýšil výživné zo sumy 1.700,-- Kč na 120,-- eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa § 204 ods. 1 O.s.p. preto,
že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že
odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.