Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/174/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806203186
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3806203186.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MáriePrikrylovejačlenovsenátu
JUDr. Natálii Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobkyne M. M. - Y., I. námestie XX,
XXX XX K., T.: XX XXX XXX, (tohto času nepodnikateľka), právne zastúpeným Mgr. Petrom Švarcom,
advokátom, J. Kráľa 16, 972 01 Bojnice, proti žalovanej: T.. N. V. - V., A. XXX/XX, XXX XX K., T.: XX XXX
XXX, (tohto času nepodnikateľka), právne zastúpená JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou so sídlom

Banská Bystrica, Skuteckého 30, o zaplatenie 3.643,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. augusta 2008, č.k. 14Cb/82/2006-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti o zaplatenie 3.643,03
Eur s príslušenstvom a v časti výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.238,72 Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Viery Novákovej, advokátky na Y.,

vedeného v E. a.s. pobočka Banská Bystrica a trovy dovolacieho konania vo výške 437,- Eur, k rukám
žalovanej a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zaplatenie 4.647,15 Eur s príslušenstvom
a konanie o zaplatenie 4.857,71 Eur zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zmluva o predaji podniku zo

dňa 01.01.1996 je platná, pretože obsahuje všetky podstatné náležitosti vrátane čl. II a III. V týchto
ustanoveniach zmluvy si účastníci dohodli kúpnu cenu ako aj majetkové sankcie - úrok a úrok z
omeškania. Mal za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanej kúpnu cenu 33.193,91 Eur (1.000.000
Sk) a sumu 3.643,- Eur (109.750,- Sk), ako úrok vo výške 1,5 %, a to vo výške ako bolo dohodnuté
v zmluve o predaji podniku. Súd prvého stupňa ustálil, že dohodnutý 36 % ročný úrok z omeškania je
primeraný úrok vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá v roku 1996, kedy peňažné ústavy poskytovali

úvery z 20 % ročný úrok a preto dohodnutý úrok bol primeraný. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že
zmluva je platná a žalovaná prijala plnenie zmysle platnej zmluvy, nedošlo na jej strane k bezdôvodnému
obohateniu. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj tou časťou zmluvy, v ktorej si účastníčky dohodli úrok
vo výške 1,5 % a ustálil, že napriek tomu, že žalovaná nebola oprávnená poskytovať úvery v danom
prípade ide o navýšenie kúpnej ceny, ktorú žalobkyňa akceptovala a žalovanej aj zaplatila.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnej žalovanej jej náhradu nepriznal z dôvodu, že právnou
zástupkyňou neboli podľa § 151 O.s.p. vyčíslené.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia konania o zaplatenie 2.692,50 Eur (81.114,30 Sk) zmeniltak, že žalobe vyhovie, pretože žalobkyňa pri doručení platobného rozkazu 1Rob/284/2001 zo dňa
22.05.2001, len z nevedomosti nepodala odpor. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 2.165,20 Eur
(65.229,- Sk) zastavené, odvolanie nepodala. Ďalej žalobkyňa podala odvolanie proti výroku, ktorým

súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 4.647,14 Eur (140.000,- Sk) a to z dôvodu, že podľa
zmluvy o predaji podniku mala žalovanej zaplatiť kúpnu cenu 33.193,91 Eur (1.000.000,- Sk) a dáva do
pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, že túto sumu aj žalovanej zaplatila a okrem istiny vyššie
uvedenej žalovanej zaplatila ešte sumu 12.123,37 Eur (365.228,80 Sk). Ďalej uviedla, že žalovaná má
nárok iba na úrok z omeškania v sume 2.618,51 Eur (78.885,50 Sk), čo predstavuje úrok z omeškania,

ktorý žalovanej patrí podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. vo výške 18,25 % ročne a nie tak, ako je to uvedené
v zmluve o predaji podniku a ako si úrok z omeškania uplatnila žalovaná. Žalobkyňa ďalej poukázala
na to, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila o sumu 9.504,85 Eur (286.343,30 Sk), ale vzhľadom na
späť vzatie časti návrhu o zaplatenie 2.165,20 Eur (65.229,- Sk), žalobkyňa svoj nárok ustálila na sumu
7.339,65 Eur (221.114,30 Sk), ktorú sumu žiada priznať spolu s 18,8 % ročným úrokom z omeškania od
16.07.2001 do zaplatenia a zároveň si uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Tunajší súd vec prejednal dňa 12. augusta 2009 s nariadením pojednávania, v prítomnosti právnych
zástupcov účastníkov konania a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bol návrh na
zaplatenie 4.647,15 Eur s príslušenstvom zamietnutý zmenil tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni
3.643,03 Eur s 18,8 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2001 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu

zamietol. Zároveň potvrdil i výrok v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 2.692,50 Eur (81.114,30 Sk)
zastavené a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Tunajší súd
bol názoru, že kúpna cena bola v zmluve o predaji podniku jednoznačne dohodnutá pevnou sumou a to
3.319,39 Eur a pokiaľ žalobkyňa zaplatila žalovanej titulom kúpnej ceny 36.836,95 Eur (1.109.750,- Sk),
tak plnila síce v zmysle zmluvy, ale v časti zmluvy, ktorá je podľa odvolacieho súdu neplatná. Ustálil, že

článok III, v ktorej je uvedený úrok 1,5 % ako úrok, ktorý navyšuje kúpnu cenu je neplatný. Ak je táto časť
článku neplatná a žalovaná prijala od žalobkyne sumu 3.643,- Eur (109.750,- Sk), tak sa bezdôvodne
obohatila, a je povinná bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vrátiť.

Tunajší súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že dohodnutý úrok z omeškania podľa
čl. III vo výške 3 % mesačne, je v súlade s Obch. zák. a v tejto časti je zmluva platná. Vzhľadom k tomu,

že tunajší súd bol názoru, že žalovaná sa obohatila o 3 643,03 Eur zaviazal žalovanú zaplatiť túto sumu
aj s 18,8 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2001 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie a na základe podaného dovolania Najvyšší
súd SR ako dovolací súd uznesením č.k. 2Obdo11/2010-240 zo dňa 27. septembra 2011 rozsudok
Krajského súdu v TN v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal odvolaciemu

súdu, že pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a tiež,
že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z iného skutkového základu nie súd prvého stupňa
bez toho, aby zopakoval dôkazy na ktorých založil svoje skutkové zistenia. Ak odvolací súd dospel k
záveru, že zmluva o predaji podniku je čiastočne neplatná a žalovaná sa bezdôvodne obohatila tak mal
zopakovať dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa pretože bez doplnenia

dokazovania o tom, aké platby, kedy a na aký účel žalobkyňa žalovanej zaplatila nemohol dospieť k
záveru, kedy a v akom rozsahu vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie, ako aj to, či vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania bol vzájomný návrh uplatnený včas.

Potom, čo bolo rozhodnutie tunajšieho súdu dovolacím súdom zrušené, odvolací súd prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., za prítomnosti právnych

zástupcov účastníkov konania a po doplnení dokazovania tak, ako to nariadil dovolací súd dospel k
záveru, že nie sú tu dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, ale pre jeho potvrdenie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto rozhodnutiu a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovaniedostatočným spôsobom a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval,
že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 01.01.1996 je platná. Ako odvolací dôvod žalobkyňa uviedla to,
žesúdprvéhostupňanepostupovalsprávne,keďžalobuzamietolvčasti,vktorejžalobkyňažiadalavrátiť

bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť sporným dojednaním čl. 3 - dohodnutým 1,5% úrokom,
ktorý žalobkyňa zaplatila spolu s istinou.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 01.01.1996 bola
uzavretá zmluva o predaji časti podniku ani to, že v čl. 2 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 33.193,91
Eur. Potom, čo bolo rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 12.08.2009 zrušené v napadnutej časti, súd

sa zaoberal uplatneným nárokom a musel prihliadnuť na záver dovolacieho súdu ohľadne čiastočnej
neplatnosti zmluvy o predaji podniku, keď dovolací súd konštatoval, že pre rozhodnutie o čiastočnej
neplatnosti zmluvy, neboli dostatočné skutkové, ani právne dôvody. Ak by sa bol dovolací súd stotožnil s
právnym záverom odvolacieho súdu ohľadne čiastočnej neplatnosti zmluvy, nebol by rozhodnutie zrušil.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania v roku 2009 vychádzal z toho, že kúpna
cena vo výške 33.193,91 Eur sa nemohla navýšiť spôsobom uvedeným v čl. 3, ale vzhľadom na vývoj

a rozhodovaciu činnosť aj tunajšieho súdu konštatuje, že je to možné.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
k zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne (ide o prejav
vôle), určite a zrozumiteľne (ide o vady prejavu), inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Pre platnosť písomne urobeného platného úkonu, sa vyžaduje podpis konajúceho. Z obsahu spisu je
preukázané, že zmluvu o predaji časti podniku, ktorú účastníčky uzatvorili podľa § 476 a nasledujúceho
Obchodného zákonníka dňa 01.01.1996, podpísali obe účastníčky zmluvy, čím vyjadrili súhlas s jej

obsahom.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Medzi základné zásady, na

ktorých spočíva obchodný zákonník je aj zmluvná voľnosť. Pre zmluvnú voľnosť je charakteristické, že
účastníkom právnych vzťahov umožňujú, aby si v zákonom ustanovených medziach vzájomne určili
obsah práv a povinností. Práva a povinnosti ustanovené v dispozícii, sa na nich vzťahujú iba vtedy,
ak sa na ich obsahu dohodli. Ak sa strany dohodli a tým prejavili vôľu byť dohodou viazané, platí
zásada „zmluvy sa majú dodržiavať“ a to bez ohľadu na to, či plnenie povinností je pre niektorú zo

strán nevýhodné. Účastníčky zmluvy o predaji časti podniku v písomnej podobe prejavili vôľu uzavrieť
zmluvu tak, že kúpna cena bude navýšená (podľa čl. 3 o 1,5%) a to vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
nemala finančné prostriedky na jej zaplatenia v čase podpísania zmluvy. Takéto dojednanie nie je v
rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, pretože žalovaná umožnila žalobkyni disponovať s
podnikom a to napriek tomu, že žalobkyňa nemala finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny. Ďalej

odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, kedy a koľko žalobkyňa žalovanej zaplatila.
Sporná bola otázka dohody ohľadne navýšenia kúpnej ceny z dôvodu, že žalobkyňa nemala k dispozícií
finančné prostriedky a preto nebolo potrebné dokazovať (aj keď odvolací súd si zadovážil listinné dôkazy
ohľadnetýchtoskutočnostíanezistilrozporyvtvrdeníohľadnevýškyaplatieb,ktoréžalobkyňažalovanej
poskytla) ďalej tieto skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila a preto správne rozhodol súd prvého stupňa,
ak v tejto časti žalobu zamietol.Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov a
správne ustálil, že zmluva o predaji časti podniku, ktorá bola uzavretá podľa § 486 a nasledujúcich obch.
zák. dňa 01.01.1996 je platná, keď jej ustanovenia sú v súlade s Obchodným zákonníkom a v súlade

so zásadami Obchodného zákonníka a neodporujú žiadnemu ustanoveniu a súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom a dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132
O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu zamietol, pretože aj
odvolací súd je názoru, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a preto ho odvolací súd podľa

§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd potvrdil v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorej
bola žaloba zamietnutá, otázkou premlčania sa nezaoberal.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalovanej bola priznaná ich náhrada vo výške 1.675,72 Eur, z toho
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.238,72 Eur a to za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v

Trenčíne dňa 12.08.2009 za jeden úkon právnej služby 131,13 Eur + režijný paušál 6,95,- Eur + DPH
27,62 Eur, spolu 165,702 Eur; príprava a prevzatie - dovolacie konanie dňa 02.10.2009 za jeden úkon
právnej služby 131,13 Eur + režijný paušál 6,95,- Eur + DPH 27,62 Eur, spolu 165,702 Eur; spísanie
dovolania dňa 05.10.2009 za jeden úkon právnej služby 131,13 Eur + režijný paušál 6,95,- Eur + DPH
27,62 Eur, spolu 165,702 Eur, spísanie vyjadrenia k uzneseniu Najvyššieho súdu SR dňa 10.03.2014

za jeden úkon právnej služby 131,13 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + DPH 27,83 Eur, spolu 167,- Eur;
účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Trenčíne dňa 19.03.2014, za jeden úkon právnej služby
131,13 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + DPH 27,83 Eur, spolu 167,- Eur; účasť na pojednávaní pred
Krajským súdom v Trenčíne dňa 19.03.2014. K tomu prináleží cestovné Banská Bystrica - Trenčín a späť
v dňoch 12.09.2009 a 19.03.2014 spolu 167,72 Eur, v prvom prípade za použitie osobného automobilu

značky Škoda A. pri priemernej spotrebe X,X l - suma 82,11 Eur a počte km XXX a v druhom prípade za
použite osobného motorového vozidla Z. O. pri priemernej spotrebe 5,8 l a počtu km 280 85,61 Eur, ďalej
prináleží advokátke na strate času stráveného cestovaním z Banskej Bystrice do Trenčína a späť dňa
12.08.2009, patrí 111,26 Eur (1/60-ina základu 11,59 Eur pri počte hodín 8 a DPH 18,54 Eur) a za čas
strávený cestovaním z Banskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 19.03.2014, spolu 128,64 Eur (1/60-ina

základu 13,40 Eur pri počte hodín 8 a DPH 21,44 Eur) ktorú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť na
účet právnej zástupkyne JUDr. Viery Novákovej, právnej zástupkyne č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je
vedený v E. - K. K., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania za zaplatený súdny
poplatok z dovolania v sume 437,- Eur, ktorú sumu je povinná zaplatiť k rukám žalovanej do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.