Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/557/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112224746
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112224746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa
KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, zastúpeného
JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom W. X, F., proti odporcovi F. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1.119,90 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/162/2012-82 zo dňa 9. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 4C/162/2012-82 zo dňa 09.08.2013, odporcu zaviazal do

3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 604,70 eur spolu so sankciami
za omeškanie odporcu so splácaním peňažných prostriedkov odporcovi poskytnutých, a to úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo
výške 18 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia s tým, že ak v dôsledku postupného
splácania dlhu odporcom nárok navrhovateľa na takto určené sankcie dosiahne výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, t.j. 900 eur, následné sankcie za omeškanie odporcu so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť výšku 9 % ročne zo sumy 604,70 eur (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh
zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

(výrok III.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal preukázané, že dňa 21.07.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ
a odporca ako dlžník zmluvu o úvere č. 61115, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver
vo výške 900 eur s úrokom vo výške 2,2 % mesačne, teda s navýšením za 24 mesiacov o sadzbu
52,80 %, čo je 475,20 eur. Celkovú dlžnú sumu vo výške 1.375,20 eur sa odporca zaviazal splácať
v 24 mesačných splátkach vo výške 57,30 eur (37,50 istina + 19,80 eur úrok) splatných vždy do 20.
kalendárneho dňa v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená na 60,78 %,

ročná fixná úroková sadzba na 54,79 % s tým, že priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je
46,56%.Výdavkovýmpokladničnýmdokladomzodňa21.07.2011bolopotvrdenéposkytnutieúveru900
eur, príjmovým pokladničným dokladom zhodne zo dňa 21.07.2011 bolo potvrdené, že navrhovateľovi
odporca zaplatil poplatok za úver vo výške 30 eur. K zmluve o úvere bol vypísaný dotazník označený
ako žiadosť o poskytnutie úveru a oboznámený bol formulár o štandardných európskych informácií
a spotrebiteľskom úvere podpísaný obidvomi sporovými stranami. Navrhovateľ upomínal odporcu o
zaplatenie predmetného úveru Upomienkami z dní 06.02.2012, 09.03.2012, 03.05.2012 a následne dňa04.06.2012 zaslal odporcovi Oznámenie o strate výhody splátok, výzvu na splatenie celého dlhu zo
zmluvy o úvere č. 61115.

Po zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti.

Nesporne bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 61115
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver
celkom vo výške 900 eur. Z tohto úveru odporca nesporne zaplatil sumu len 295,30 eur, čo predstavuje
rozdiel 604,70 eur. Pretože odporca riadne neplatil, a to ani napriek opakovaným výzvam (upomienkam)
navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako rozdiel medzi poskytnutým

úverom 900 eur a odporcom zaplatenou sumou 295,30 eur. Úrok z omeškania priznal podľa a § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške
9 % ročne, a to odo dňa 24.06.2012 do zaplatenia, keď mal za to, že podľa oznámenia o strate výhody
splátok, výzvy na splatenie celého dlhu zo zmluvy o úvere č. 61115 navrhovateľ vyhlásil úver splatný
ku dňu 23.06.2012. Keďže odporca do 23.06.2012 úver v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatil,
tak sa dostal do omeškania a odo dňa nasledujúceho 24.06.2012 mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky

z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku uplatnenej istiny, t.j. v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 475,20
eur (uplatnená istina 1.119,90 eur - priznaná istina 604,70 - poplatky za upomienku 40 eur) titulom
úrokov z úveru, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do
zaplatenia, 40 eur titulom poplatkov za upomienku, ako aj príslušného úroku z omeškania zamietol

a to ohľadne uplatneného úroku z úveru v sume celkom 475,20 eur, ktorý bol v zmluve dojednaný
ako úrok vo výške 2,2 % mesačne, teda za 24 mesiacov 52,80 %, súd dospel k takému záveru, že
uvedené dojednanie je odporujúce dobrým mravom, a teda ako celok podľa § 39 OZ neplatné. Ročne,
resp. za 12 mesiacov predstavuje medzi účastníkmi v zmluve dojednaný úrok výšku 26,40 %. Súd v
rámci vykonaného dokazovania porovnal dojednaný úrok s priemernými úrokovými mierami z úverov

(dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenska), pričom hodnota priemernej úrokovej
miery v danom období (mesiac 7/2011) predstavovala pre spotrebiteľské úvery výšku 10,98 % ročne.
Medzi účastníkmi dojednaný úrok však bol viac ako dvojnásobne vyšší oproti tomu, ako bol tento
uvedený priemer a tak súd vyvodil, že dojednanie úrokovej miery vo výške 26,40 % je vo vzťahu k
spotrebiteľovi odporujúce dobrým mravom a teda neplatné. Preto súd návrh zamietol ohľadne zaplatenia

sumy 475,20 eur a príslušenstva tvoriaceho úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
24.06.2013 do zaplatenia.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z., nakoľko dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na
základe zmluvy uzavretej dňa 21.07.2011, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať

ustanovenia tohto zákona, ako aj všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.

V časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 18,25 % ročne zo sumy 475,20 eur návrh zamietol
z dôvodu, že uplatnenie tejto vychádzalo z celkovej sumy 1.079,90, ktorá v sebe zahŕňala aj úrok
z úveru, v ktorej časti súd uplatnený nárok navrhovateľovi nepriznal, resp. v ktorej časti súd návrh
zamietol (ako je uvedené vyššie). Súd konštatoval, že nepochybne bolo síce v konaní preukázané,

že došlo k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, na druhej strane však je potrebné na tento vzťah
aplikovať okrem ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. i ustanovenia OZ a vykonávacích predpisov k
nemu. Takýmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nariadenie v jeho ustanovení § 3a limituje výšku sankcií
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Je nepochybné, že odporcovi boli

poskytnutépeňažnéprostriedky,ževzťahmedzinavrhovateľomaodporcomjevzťahomspotrebiteľským
a že odporca sa dostal do omeškania so splácaním, a teda je zrejmé, že limity sankcií za omeškanie
tak, ako sú vykonávacím predpisom určené sa vzťahujú aj na vzťah medzi účastníkmi konania. Zmluvná
pokuta totiž podľa ustanovenia § 3a ods. 2 predmetného nariadenia je spolu s úrokom z omeškania
sankciou spojenou s omeškaním odporcu.

Podľaustanovenia§3aods.1predmetnéhonariadeniasankciezaomeškaniespotrebiteľasosplácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť jednak priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a zároveň nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády. Ako mal súd zistené z internetového sídla Ministerstva financií SR (na ktoré citovanézákonné ustanovenie odkazuje), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnená pred vznikom omeškania odporcu pre obdobný typ úveru (spotrebiteľský úver do 1.500 eur
vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov) bola 48,66 %. Pre určenie limitu je potrebné k tejto prirátať

10 percentuálnych bodov, t.j. výška sankcií ročne nesmie presiahnuť 58,66 % ročne. Zároveň však táto
nesmie presiahnuť prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania. V čase vzniku omeškania odporcu bol
úrok z omeškania predmetným nariadením určený vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, ktorá bola 1 %, t.j. vo výške 9 %. Trojnásobok predstavuje teda 27 %, a keďže tento

limit sankcií je nižší, ako limit vychádzajúci z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov,
súd ho na daný prípad aplikoval. Keďže súd v zmysle vyššie uvedeného priznal navrhovateľovi nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom úrok z omeškania je taktiež sankciou podľa
citovaných ustanovení predmetného nariadenia, výška zmluvnej pokuty tak, aby spĺňala stanovený limit,
môže byť maximálne 18 % ročne (9 + 18 = 27). Navrhovateľ si však v návrhu na začatie konania uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne, čo je 18,25 % ročne. Priznaním zmluvnej pokuty v uplatnenej

výške by došlo k prekročeniu limitu sankcií stanoveného predmetným nariadením, a tak súd l návrh na
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol i v rozsahu 0,25 % ročne zo sumy 604,20 % od 24.06.2012 do
zaplatenia.

Súd napokon návrh zamietol i v časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienku vo
výške 40 eur (4 x 10 eur) a príslušného úroku z omeškania. Rovnako, ako pri zmluvnej pokute, i

ohľadne poplatkov došlo nepochybne k platnému dojednaniu týchto poplatkov, a to rovnako na rube
zmluvy v čl. IV bode 2. Tieto poplatky však rovnako napĺňajú definíciu sankcie spojenej s omeškaním,
keďže predstavujú iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Súd v
zmysle vyššie uvedeného ustáli, že výška sankcií nesmie podľa ustanovenia § 3a ods. 1 predmetného
nariadenia prekročiť 27 % ročne a priznaním úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a zmluvnej pokuty

vo výške 18 % ročne bol dosiahnutý limit 27 % ročne, a tak nárok na zaplatenie akýchkoľvek ďalších
sankcií nemohol byť navrhovateľovi priznaný. Preto súd zamietol návrh i ohľadne uplatneného nároku na
zaplatenie poplatkov za upomienky, ako iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov.

O náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo,
keď mal za to, že navrhovateľ bol v konaní približne rovnako úspešný, ako bol neúspešný a teda podľa
citovaného ustanovenia bolo rozhodnuté, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že prizná navrhovateľovi celý

ním uplatnený nárok na peňažné plnenie a prizná mu tiež nárok na trovy konania a trovy právneho
zastúpenia v rozsahu podľa podaného návrhu.

V podrobnostiach uviedol že súd I. stupňa mal síce k dispozícii všetky ku veci sa vzťahujúce dôkazy,
tieto však nesprávne v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a v dôsledku toho nesprávne, nezákonne a
voči navrhovateľovi až diskriminujúcim spôsobom rozhodol.

Uvádzal, že súd mal za preukázané a toto nespochybňuje ani navrhovateľ, že uplatneným bol nárok zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru odporcovi, na základe zmluvy č. 61115 zo dňa 21.07.2011,
ktorej právny režim sa spravuje prednostne zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v
spojení s § 52 a nasledujúcimi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku je zákon č. 129/2010 Z. z. predpisom lex specialis a tento podrobne

upravujezmluvnýtypzmluvyospotrebiteľskomúvere.Navrhovateľvosvojompodanízodňa10.07.2013
podrobne zdôvodnil dôvodnosť ním podaného návrhu a vo všetkých častiach uplatnených nárokov.
Predovšetkým uniesol dôkazné bremeno o tom, že všetky podmienky poskytnutia úveru odporcovi
na základe zmluvy č. 61115 boli medzi účastníkmi vopred a individuálne dohodnuté. Túto skutočnosť
nespochybnila ani výpoveď odporcu na pojednávaní, navyše tento sám uviedol súdu, že: - žalovanú

istinu dlhu uznáva, neplatenie zdôvodnil zmenou jeho výšky príjmu nevedel sa vyjadriť iba ku výške
príslušenstva dlhu na istine, - bol opakovane klientom toho istého veriteľa (navrhovateľa), podmienky
poskytnutia úveru poznal, z predošlých úverových vzťahov, jednalo sa o predošlé zmluvy č.: 65307,
66127, 67305, 68094, 69127 a 60122 - úvery poskytnuté na základe týchto predošlých zmlúv odporcariadne splatil, - samotnú zmluvu a obchodné podmienky si pred jej podpisom prečítal boli mu poskytnuté,
ako osvedčenému klientovi, dokonca výhodnejšie úverové podmienky (čo do výšky zmluvného úroku
z úveru), - potvrdil doručenie 3 upomienok a napriek tomu súd navrhovateľovi nepriznal nárok na

žiadnu sumu zmluvného úroku z úveru, iba sumu rozdielu medzi sumou vyplatenou (900 eur) a sumou
odporcom už zaplatenou.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ uvádzal, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho doplňujúceho
zdôvodnenia podaného návrhu, v podaní s dátumom 10.07.2013, ktoré bolo súdu pred rozhodnutím vo
veci samej aj doručené. K odvolaniu pripojil fotokópiu podania zo dňa 10.07.2013.

Vo vzťahu ku Zmluve č. 61116 navrhovateľ uviedol, že v tejto zmluve je uvedená sadzba RPMN 60,78 %.
Priemerná RPMN pre tento typ úveru bola v čase uzatvorenia zmluvy 46,56 %. Dohodnutý úrok z úveru
je len nepatrne vyšším ako bol priemerný úrok v danom čase zisťovaný NBS a Ministerstvom financií SR.
Nakoľko všetky podmienky poskytnutia úveru boli s odporcom vopred a individuálne dohodnuté, odporca
podmienky poznal navyše z predošlých úverových vzťahov čo do istiny dlhu, uplatnenej návrhom
odporca svoj záväzok uznal, zmluva bola písomná a obsahovala (aj správne) všetky zákonom č.

129/2010 Z. z. predpísané náležitosti, nejedná sa teda o úver neúročený a bez poplatkov istina úveru
bola riadne odporcovi vyplatená a preto je rozhodnutie súdu I. stupňa nesprávne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. platného v čase uzatvorenia zmluvy

(21.07.2011) a v čase pred vznikom omeškania (24.06.2012):1/ Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred

vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

2/ Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Správne teda okresný súd po vyhodnotení, že navrhovateľ požaduje úroky z omeškania, zmluvnú pokutu

ako aj iné nároky súvisiace s omeškaním dlžníka v rozpore s nariadením vlády tieto ako nedôvodné
nepriznal.

Nemožno v tomto smere súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že odporca svoj dlh uznal. Toto nevyplýva ani
z jeho výpovede na pojednávaní dňa 19.07.2013, keď odporca uznal záväzok iba čo do istiny a pokiaľ sa
týka príslušenstva tam sa vyjadriť nevedel, nakoľko v žiadnej z upomienok neboli špecifikované úroky

z omeškania a ani zmluvná pokuta.

Nakoľko predmetný vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve ( v samotnej zmluve sa uvádza, že bola
uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 a §52 a nasl. Občianskeho zákonníka), správne okresný súd
preskúmal zmluvu čo do jej podmienok a jej súladnosť s uvedenými právnymi predpismi ako aj zákonom

na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním spisového materiálu, a vyhodnotením toho čo tvrdili účastníci
konania mal aj odvolací súd za preukázané, že požadované sankcie titulom úrokov z úveru, zmluvnej
pokuty vo výške 0,25 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia, 40 eur titulom poplatkov
za upomienku, ako aj príslušného úroku , presahujú sankcie určené vo vyššie citovanom nariadení
vlády a preto je návrh navrhovateľa v tejto časti nedôvodný. Okresný súd sa podrobne týmto nárokom

zaoberal a preto odvolací súd nepovažoval uvedené dôvody opätovne opakovať.

Pokiaľ sa navrhovateľ v odvolaní odvoláva na to, že poskytol odporcovi možnosť výslovne namietať
podmienky úveru a odporca toto nevyužil nezbavuje to povinnosti súdu preskúmať súlad ustanovení
zmluvy a všeobecných podmienok s príslušnými ustanoveniami zákona a v prípade zistenia ich
nesúladu so zákonom nárok z takejto zmluvy nepriznať. V tomto prípade bolo zistené, že sankcie

dlžníka za nesplnenie povinností presahujú zákonom stanovený rámec. Ani individuálne dojednaná
zmluvná pokuta a paušálna suma za zaslané upomienky nemôže byť dojednaná v rozsahu, ktorý zákon
nepripúšťa (v tomto prípade nad rozsah určený nariadením vlády č. 87/1995 Z. z). Odvolací súd ešte v
tejto súvislosti poukazuje na ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dojednanie vyššej ako obvyklej úrokovej
sadzbyspôsobujeneplatnosťtakéhotodojednaniapodľaust.§39OZ.Správnetedaokresnýsúdposúdil
aj platnosť jednotlivých časti zmluvy podľa uvedeného ustanovenia.

Nakoľko odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné, rozsudok okresného
súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli

vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .