Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209973
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8212209973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12552-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560802 dlžníkom
( povinným ) B. Š., V..XX.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 373,06 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 74,61 €, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej
žalobe bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/529/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12548-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník

z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560778 dlžníkom
( povinným ) J. Č., V..XX.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 1.381,65 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 276,33 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/530/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12545-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidníkz dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560770 dlžníkom
( povinným ) S. J., V..X.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2

Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 19.113,86 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 3.822,77 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/531/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12534-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560708 dlžníkom
( povinným ) D. R., V..X.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2

Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 2.959,84 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 591,97 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/532/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12536-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z dôvodu, že tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560731 dlžníkom ( povinným ) S. T., V..XX.XX.XXXX
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku a aby
následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 906,16 € a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 181,23 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou
žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na Okresnom súde Svidník

vedené pod spisovou značkou 4C/533/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12540-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník

z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560747 dlžníkom
( povinným ) B. Š., V..XX.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 2.706,75 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 541,35 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/534/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12524-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná

je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560657 dlžníkom
( povinným ) Ľ. R., V..XX.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 5.463,61 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.092,72 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/535/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12529-

ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560693 dlžníkom( povinným ) R. E., V..XX.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 6.622,27 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.324,45 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť
mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou
značkou 4C/536/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12530-

ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.8560695 dlžníkom
( povinným ) R. Z., V..XX.X.XXXX postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 4.159,56 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 831,91 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/537/2012.
Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 9050-

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.805600049 dlžníkom
( povinným ) Y. Č., V..XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 905,40
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/538/2012.
Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k.4C/529/2012-7 rozhodol o spojení vecí vedených
pod sp.zn.4C/529/2012, 4C/530/2012, 4C/531/2012, 4C/532/2012, 4C/533/2012, 4C/534/2012,

4C/535/2012, 4C/536/2012, 4C/537/2012, 4C/538/2012, na spoločné konanie s tým, že toto bude na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/529/2012.
Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.19NcC/68/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn.4C/529/2012
a vec bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 6C/106/2012.

Žalobca svoje žaloby o ktorých sa tu koná odôvodňoval tým, že Okresný súd Svidník ako exekučný
súd nerozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých
žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne
interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku“ ( tvrdil v žalobách pôvodne vedených pod
sp.zn.4C 529/2012-537/2012), resp. „v zákonom stanovenej lehote“ ( tvrdil v žalobe pôvodne vedenej

pod sp.zn.4C 538/2012), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 4C/529/2012,
4C/530/2012, 4C/531/2012, 4C/532/2012, 4C/533/2012, 4C/534/2012, 4C/535/2012, 4C/536/2012 a
4C/537/2012 žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol

písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich

v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca poukazoval na znenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010
do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd
so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil
rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií,
pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané
žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľauvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na znenie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa
týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu
zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska

zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol,
že nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom

odporujúcimzákonu(t.j.bezsplneniazákonnýchpodmienok)bezďalšíchlegálnychpredpokladovzaložil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému

súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie

ako by bol exekučný titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v
zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou
ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním
o veci, na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok
definovaných v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej

v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa
§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať
o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci,
výberu právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav.
Žalobca tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán- všeobecný súd

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje). Tiež uviedol, že ak v zákone
existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto
obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v

rovine normatívnej ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto
obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec
jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia
revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím
degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát

(napr.posilňovaniepozíciespotrebiteľa),pričomtentoúčelnemôžeprevážiťnadochranousubjektívnych
práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie

uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom -ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivýchžalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný
exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak

je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou
(toho- ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným
exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie

opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky

rozhodnutej veci.
Žalobami vedenými pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 4C/529/2012, 4C/530/2012, 4C/531/2012,
4C/532/2012, 4C/533/2012, 4C/534/2012, 4C/535/2012, 4C/536/2012 a 4C/537/2012 žalobca
uplatňoval náhrady majetkovej škody a to v každom jednotlivom prípade v celkových sumách
zodpovedajúcich tej- ktorej istine s príslušenstvom, ktoré podľa neho nemôžu viac byť priznané

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi z
príslušného záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň v týchto žalobách uplatňoval nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom
uplatňovanej v tom- ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky majetkovej škody). Uplatňované
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým, že samotné konštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces
(čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Podľa

žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym
a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že
náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných

nárokov a základných práv. Tiež uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť

v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a
jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca poukazoval na
to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna

úprava.Uviedol,ževšeobecnýsúdprirealizáciizákladnéhoprávanasúdnuochranujepovinnýaplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Žalobca tiež uviedol, že potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vovyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

V samostatne podanej žalobe, konanie o ktorej bolo pôvodne vedené na OS Svidník pod sp. zn.
4C/538/2012 žalobca taktiež uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že
navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ňou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010
do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so
súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel

medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená
vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých
sa týkali uvedené žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní

vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní
vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal zákonnú

povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska
zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by

mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné
úsilie aby docielil vecný posun v konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (nie
len vo vzťahu k tejto konkrétnej exekučnej veci) dňa 2.7.2009 spísal a podal Žiadosť o informáciu

o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa
13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 25.2.2010 spísal a podal
Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy
v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane zákonnosti postupu súdu
- prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na

nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní
v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Ďalej vo svojej žalobe, o ktorej sa pôvodne konalo
na OS Svidník pod
sp.zn.4C 538/2012 uviedol, že opísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so
zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), lebo podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť,

ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe,
pričom nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa žalobca nachádzal v predmetnej veci počas súdneho konania, čo je základným účelom práva

zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa, podľa jeho tvrdení v dotknutej žalobe,
dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto žalobe žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej
škody, ktorú vyčíslil sumou 125,-€, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,

ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-€, na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu
by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami. Rovnako v tejto žalobe uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2

Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase ( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti
okresnéhosúdutakejintenzity,ktorámázanásledokzbytočnéprieťahyvkonaníspojenésozásahomdo
výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa

žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nej ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom

stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv, uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Tvrdil, že

úplnezbytočnéaprávnenezdôvodniteľnéčasovéomeškanievrozhodovaníexekučnéhosúduspôsobilo
v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na
strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov, tiež uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na
to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to
aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Tvrdil, že k reálnemu
poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného
práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má
právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy, že reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanejkvalite, výklad apoužívanie zákonných ustanovení musí v celomrozsahurešpektovať

základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov
musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol
tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Aj v tejto žalobe žalobca poukazoval na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1

zákonač.514/2003Z.z.apísomnoužiadosťoupožiadalžalovanúopredbežnéprerokovaniejehonároku
na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala. S poukazom na
rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vsúdnomkonanívypočítalpožadovanúnáhradunemajetkovejujmy(zavnútornézásahydospoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní,ženastanevzákonomstanovenomčasestavpredpokladanýzákonom,stratudôveryvprávo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným
pomerom sumy 55,-€ za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní na spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 25.3.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov

konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami žalovanej
proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli
poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd, na nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody. Žalovaná namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadneprostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie. Poukazovala na
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Tiež tvrdila, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené

23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a
teda predčasne. Tiež poukázala na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody a na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa

§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalej uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné i to,
aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia

žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je splnené. Argumentovala tiež tým, že
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovanej zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia

a tiež nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaná vo svojom
vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Namietala
aj vyčíslenie škody s tým, že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a účelové. Namietala, že žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani

výšku škody a že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej
náhrada v peniazoch. Žalovaná poukazovala aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto činnosťou vytvorené pričom tvrdila, že praktiky žalobcu
sú verejnosťou vnímané negatívne a žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Podľa žalovanej,
nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu
úradnému postupu, ani vznik a výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.11.2013 a na deň 19.12.2013. Žalovaná
sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť konania,
o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené pojednávanie
taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, k čomu

je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou, vždy v deň bezprostredne
predchádzajúci pojednávaniu ( dňa 12.11.2013 o 14.08 hod. a dňa 18.12.2013 o 12:23 hod ) boli
doručené ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania ktoré súd už vzhľadom na čas ich
doručenia nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania
nepovažoval za dôvodné. Ani v nich uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať

za dôležité dôvody ako ich má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto
veci na deň 13.11.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 8.10.2013 a predvolanie
na pojednávanie na deň 19.12.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 19.11.2013)
pričom ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň kedy sa právny zástupca
žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k

nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu
neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom podaní bol žalobca
a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999
v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych

súdochniejeakceptovateľnýmpredpokladomuznaniaexistenciedôležitéhodôvodunaodročenieriadne
a včas vytýčeného pojednávaniaSúd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s
obsahom písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií
listín Okresného súdu Svidník zo spisov 3Er 537/11, 6Er 675/10, 4Er 810/10, 6Er 812/10, 3Er 378/10,

7Er 810/10, 6Er 514/10, 7Er 678/10, 6Er 658/10, obsahom spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.6Er
361/11 nachádzajúceho sa v spise tunajšieho súdu sp.zn.7C 224/2012, oboznámením sa s obsahom
ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:
Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/537/11 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému B. Š. o vymoženie sumy 68,-€ s

príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 529/2012)
bola dňa 6.7.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 25.8.2011, dňa 21.9.2011 do konania zahlásil
vstup vedľajší účastník na strane povinného, ktorý dňa 3.11.2011 podal návrh na vylúčenie súdneho
exekútora a na zastavenie exekúcie, uznesením zo 31.5.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú
doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok
tu nie je spôsobilým exekučným titulom. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne
informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/675/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému J. Č. o vymoženie sumy 314,-€ s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 530/2012)
bola dňa 11.8.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 20.10.2010, dňa 24.11.2010 súd vyzval
oprávneného na predloženie vo veci vystavenej zmenky, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil vstup vedľajší
účastník na strane povinného, uznesením zo 20.10.2011 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú doložku
na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok tu nie je
spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011. V danej veci
žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.
Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/810/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej S. J. o vymoženie sumy 5.084,98 € s

príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 531/2012)
bola dňa 1.12.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 22.12.2010, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil
vstup vedľajší účastník na strane povinnej, ktorý dňa 5.11.2011 podal súdu návrh na vylúčenie súdneho

exekútora a na zastavenie exekúcie, uznesením zo 31.5.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že
dojednanú rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto
rozhodcovský rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. V danej veci žalobca nežiadal podľa

obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.
Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/812/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej D. R. o vymoženie sumy 766,96 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 532/2012)
bola dňa 18.11.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 22.12.2010, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil
vstup vedľajší účastník na strane povinnej, uznesením zo 20.10.2011 exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že dojednanú
rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský
rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2012. V
danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/378/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej S. T. o vymoženie sumy 169,22 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 533/2012)

bola dňa 16.4.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 7.6.2010, dňa 28.6.2010 súd vyzval oprávneného
na predloženie vo veci vystavenej zmenky, dňa 2.9.2010 bola súdu doručená sťažnosť oprávneného
a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu- prieťahy v konaní, uznesením zo dňa 26.5.2011

exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že s poukazom
na § 45 ods.1 písm.c) a ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa
vymoženie zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 179,22 € od 27.4.2009
do zaplatenia, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil vstup vedľajší účastník na strane povinnej ktorý dňa
10.11.2011 podal súdu návrh na vylúčenie súdneho exekútora a na zastavenie exekúcie, dňa 19.5.2012
bola súdu doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v exekučnom konaní adresovaná predsedovi

súdu, uznesením zo dňa 8.6.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že dojednanú
rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský
rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti uzneseniu oprávnený podal odvolanie, o ktorom
podľa obsahu fotokópie spisu nebolo ešte rozhodnuté.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/810/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému Ľ. R. o vymoženie sumy 1.585,95 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 535/2012)
bola dňa 2.11.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená 22.12.2010, exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol uznesením tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu podľa § 45 ods.2 zák. č.244/2002 Z.z. pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.7.2011. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne

sťažnosti.
Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/514/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej R. E. o vymoženie sumy 1.635,79 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 536/2012)
bola dňa 7.7.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 12.8.2010, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil
vstup vedľajší účastník na strane povinnej, uznesením zo dňa 26.9.2011 exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že s poukazom na ust.§ 45 ods.1 písm.c) a
ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženie zmenkového

úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.655,79 € od 28.11.2009 do zaplatenia, podaním
zo dňa 5.11.2011 vedľajší účastník podal návrh na vylúčenie súdneho exekútora a na zastavenie
exekúcie, dňa 19.5.2012 bola súdu doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v exekučnom konaní
adresovaná predsedovi súdu, uznesením zo dňa 16.8.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol
z dôvodu že dojednanú rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou
a preto rozhodcovský rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. Na odvolanie oprávneného
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.1.2013 napadnuté uznesenie potvrdil, čím toto nadobudlo
právoplatnosť. Oprávnený následne napadol uznesenie Krajského súdu v Prešove dovolaním o ktorom
podľa obsahu fotokópie exekučného spisu nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/678/2010 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému R. Z. o vymoženie sumy 1.030,98 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 537/2012)
bola dňa 9.8.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 20.10.2010, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil
vstup vedľajší účastník na strane povinného ktorý následne podaním zo dňa 5.11.2011 navrhol vylúčenie
súdneho exekútora a zastavenie exekúcie, uznesením zo dňa 30.5.2012 exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že oprávnenýnedisponuje spôsobilým, vykonateľným exekučným titulom na vymoženie požadovanej sumy, pretože
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda orgánom, ktorý na
rozhodnutie vôbec nemal právomoc. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2012. V danej veci

žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.
Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/658/10 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej Y. Č. o vymoženie sumy 192,-€ s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 538/2012)
bola dňa 5.8.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 13.10.2010, dňa 23.11.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie vo veci vystavenej
zmenky, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil vstup vedľajší účastník na strane povinnej, uznesením zo
dňa 23.11.2011 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že
túto zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju

právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne
neplatnouapretorozhodcovskýrozsudoktuniejespôsobilýmexekučnýmtitulom.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 17.12.2011. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie
ani nepodával žiadne sťažnosti.
Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/361/2011 pripojeného v spise

tunajšieho súdu sp.zn.7C/224/2012 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti
povinnému B. Š. o vymoženie sumy 726,49 € s príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba
žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.4C 534/2012) bola dňa 27.4.2011 pred súdnym exekútorom spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského
súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa

9.6.2011, dňa 6.7.2011 do konania zahlásil vstup vedľajší účastník na strane povinného, dňa 16.3.2012
bola súdu doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v exekučnom konaní adresovaná predsedovi
súdu, uznesením zo dňa 9.5.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský
súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2012.
Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Svidník ako exekučný súd rozhodol v jednotlivých
ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby : náhrady majetkovej škody vo výške 373,06 €
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 74,61 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/529/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 3Er/537/2011), náhrady majetkovej škody vo výške
1.381,65 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 276,33 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/530/2012,
príslušnéexekučnékonanievedenénaOSSvidníkpodsp.zn.6Er/675/2010),náhradymajetkovejškody

vo výške 19.113,86 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.822,77 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník
4C/531/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/810/2010), náhrady
majetkovej škody vo výške 2.959,84 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 591,97 € (pôvodná sp. zn.
OS Svidník 4C/532/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/812/2010),
náhrady majetkovej škody vo výške 906,16 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 181,23 € (pôvodná

sp. zn. OS Svidník 4C/533/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn.
3Er/378/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 2.706,75 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
541,35 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/534/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník
pod sp. zn. 6Er/361/2011), náhrady majetkovej škody vo výške 5.463,61 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 1.092,72 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/535/2012, príslušné exekučné konanie vedené

na OS Svidník pod sp. zn. 7Er/810/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 6.622,27 € a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.324,45 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/536/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/514/2010), náhrady majetkovej škody vo výške
4.159,56 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 831,91 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/537/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 7Er/678/2010), náhrady majetkovej

škody vo výške 125,- € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 905,40 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník
4C/538/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/658/2010).Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v

mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konaniepovažuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia zamietol.
Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní

žalobca nijako nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho- ktorého nimi uplatňovaného nároku - v
žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie
postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej- ktorej konkrétnej žaloby a
splnenie podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej- ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona

oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných
žalôb došlo v priebehu tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. (pokiaľ teda skutočne požiadal o predbežné prerokovanie toho- ktorého žalovaného nároku v
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o
prijatí tej- ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým- ktorým
príslušným exekučným konaním) pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79

ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich
predložiť nemohol. Súd žalobcu uznesením zo dňa 16.1.2013 vyzval predložiť dôkaz- potvrdenie o
prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý v žalobách označil za dôkaz
a na ktorý sa v nich odvolával. Žalobca na to reagoval písomným podaním zo dňa 1.2.2013 tak, že
rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanej, ktorý

by obsahoval vyznačený dátum podania nedisponuje, lebo jeho originál podal žalovanej osobne do
podateľne, táto prijatie každého individuálneho návrhu potvrdila prezenčnou pečiatkou, preto žalobca v
žalobe navrhol vykonanie dôkazu oboznámením sa s príslušným spisom žalovanej. Žalobca tvrdil, že z
dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania jeho materiálnej škody rovnopisy týchto návrhov nevyhotovoval,
má ich len v elektronickej forme, pričom vyslovil názor, že žiadna normatívna právna úprava mu takú

povinnosť ani neukladá a poukazoval tiež na neexistenciu námietky žalovanej, že návrh na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v tej ktorej veci nebol podaný. Žalobca v tomto svojom podaní
a tiež aj priamo v jednej zo svojich žalôb o ktorých sa tu koná ( v žalobe kde pôvodná sp.zn. je
4C/538/2012) uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako

žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej
ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri
výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému J. R., V.. XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho
exekútora EX 6221/2009. Na pripojenie potvrdení o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie nárokov

na náhradu škody k vyššie uvedenému spisu poukazoval aj vo vzťahu k nárokom uplatneným ostatnými
žalobami, ktoré boli týmto rozsudkom zamietnuté, a to svojim podaním datovaným dňom 11.12.2012,
ktoré predložil v priebehu tohto konania. Takéto tvrdenie však nie je preukázaním vyššie uvedených
skutočností a vyvstáva tu otázka prečo by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce sa
žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých

rozhodoval súd v tomto konaní, a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade
(čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre
samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených jednotlivých nárokov na súde)
a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba
vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila, že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov
uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané, že v
konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej-
ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..
Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15

ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia
podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na
žalobcovi.
Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v príslušných exekučných konaniach, ktoré
žalobca tvrdil vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách súd poukazuje na to, že tunajší súd

nemôžerelevantneposudzovaťaneprináležímuužvôbecrozhodnúťotom,čivpríslušnýchexekučných
konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom- ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať ibaÚstavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúroupreskúmavavždysohľadomnakonkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie

je kompetentný preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný
súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy, žalobca nesúci vo veci dôkazné bremeno však ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie
uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu sám žiadne dôkazy). Z
obsahu exekučných spisov sp.zn. 3Er/378/10, sp.zn.6Er 361/2011 a sp.zn. 6Er/514/10 síce vyplýva, že

žalobca v týchto exekučných konaniach sťažnosť na prieťahy predsedovi exekučného súdu podal, o
výsledku ich vybavenia ale žalobca nepredložil tunajšiemu súdu žiadne dôkazy a ani z uvedených spisov
tento výsledok zistiť nemožno. Opačný výklad, ako výklad o nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní
všeobecným súdom by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň,
pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska

existencie zbytočných prieťahov a od tohto
odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť
právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy

vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní
je oprávnený jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti
účinného/konkrétneod1.1.2013/ustanovenia§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,ktorýdanéskutočnosti
už výslovne upravuje).
O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil žiadne

dôkazy, pričom tu zároveň treba poukázať na to, že pokiaľ v žalobe vedenej pôvodne na OS Svidník
pod sp. zn. 4C/538/2012 (príslušné exekučné konanie sp. zn.6Er 658/2010) aj výslovne poukazoval na
svoje „enormné“ úsilie k vydaniu rozhodnutia prostredníctvom svojich žiadostí, podnetov a sťažností,
ktoré v tejto žalobe na jej čl.3 a 4 čo do dátumu a obsahu podrobne špecifikoval, z obsahu príslušného
exekučného spisu OS Svidník ( 6Er 658/10) vyplýva, že v uvedenej veci vôbec žiadne takéto podania

žalobcom učinené neboli. Táto argumentácia žalobcu je tu teda zjavne nedôvodná ( podľa žalobcovho
tvrdeniatietožiadosti,podnetyaurgenciemalibyťdokoncaučinenéužvdňoch2.7.2009,23.9.2009,dňa
13.11.2009, dňa 25.2.2010 a dňa 30.8.2010, hoci žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v danej veci bola súdu doručená až dňa 13.10.2010).
Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v

texte týmto rozsudkom zamietnutých žalôb žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a
oboznámených exekučných spisov ( podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej
veci proti povinnému B. Š. /sp.zn. OS Svidník 3Er/537/2011/ malo byť rozhodnuté dňa 29.6.2012 hoci
v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 31.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o

udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému J. Č. /sp.zn. OS Svidník 6Er/675/2010/ malo byť
rozhodnuté až dňa 7.11.2010 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 20.10.2011;
podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej S. J. /sp.zn. OS
Svidník 4Er/810/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 13.6.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti
rozhodnuté už dňa 31.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci

proti povinnej D. R. /sp.zn. OS Svidník 6Er/812/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 7.11.2011 hoci v
skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 20.10.2011; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o
udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej S. T. /sp.zn. OS Svidník 3Er/378/2010/ malo byť
rozhodnuté až dňa 20.7.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 8.6.2012;
podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému Ľ. R. /

sp.zn. OS Svidník 7Er/810/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté uznesením o zastavení
exekučného konania právoplatným už dňa 30.7.2011; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie
poverenia v exekučnej veci proti povinnej R. E. /sp.zn. OS Svidník 6Er/514/2010/ malo byť rozhodnuté
až dňa 12.9.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 16.8.2012; podľa tvrdenia

žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému R. Z. /sp.zn. OS Svidník
7Er/678/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 15.6.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto
žiadosti rozhodnuté už dňa 30.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v
exekučnej veci proti povinnej Y. Č. /sp.zn. OS Svidník 6Er/658/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa9.12.2011 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 23.11.2011; podľa tvrdenia žalobcu
o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému B. Š. /sp.zn. OS Svidník 6Er/361/2011/
malo byť rozhodnuté až dňa 13.6.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa

9.5.2012).
Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od

doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,

zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie

akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota
stanovená nebola a nie je.
Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania ( t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice

súdneho u exekútora ) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie
prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až
odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny
exekútor, ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu až po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty, v ktorej
tak bol v zmysle § 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť ( v prípade exekučného konania proti
povinnému B. Š. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 6.7.2011,
ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 25.8.2011, v prípade exekučného konania proti povinnému J. Č. toto začalo spísaním

návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 11.8.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 20.10.2010, teda
po viac ako dvoch mesiacoch; v prípade exekučného konania proti povinnej S. J. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 1.12.2010, ale žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 22.12.2010; v

prípade exekučného konania proti povinnej D. R. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora dňa 18.11.2010, ale
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 22.12.2010; v prípade exekučného konania proti povinnej S. T. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 16.4.2010, ale žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 7.6.2010; v
prípade exekučného konania proti povinnému Ľ. R. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora dňa 2.11.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 22.12.2010; v prípade exekučného konania proti
povinnej R. E. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 7.7.2010,

ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 12.8.2010; v prípade exekučného konania proti povinnému R. Z. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 9.8.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 20.10.2010, teda
po viac ako dvoch mesiacoch; v prípade exekučného konania proti povinnej Y. Č. toto začalo spísaním

návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 5.8.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 13.10.2010, teda po
viac ako dvoch mesiacoch, v prípade exekučného konania proti povinnému B. Š. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 27.4.2011, ale žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 9.6.2011 preto
nečinnosť exekučného súdu nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od
momentu začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho- ktorého

návrhu pred exekútorom).
Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje
vzhľadom na konkrétne okolnosti týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah
posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú

z jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie pri jednotlivých
exekučných konaniach popísané. Ak žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými nerozhodnutím v
zákonnej lehote, súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii zákonnej lehoty pre
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní, viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný súd
judikoval, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú
uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostivecisatotižaniv
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Súdu je z obsahu
exekučných spisov Okresného súdu Svidník s ktorými sa oboznámil v rámci dokazovania v tejto veci,

ako aj z jeho vlastnej činnosti ( § 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených vecí žalobcu proti žalovanej
známe, že žalobca inicioval obrovské množstvo

exekučných konaní na podklade nespôsobilých exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, preto
vyvodzovať právo z tvrdených prieťahov v týchto konaniach, ktoré boli od začiatku nedôvodné a

neopodstatnené, lebo na ich iniciovanie žalobca nemal spôsobilý podklad ( exekučný titul) nie je podľa
súdu vzhľadom na množstvo týchto konaní a predovšetkým konkrétne okolnosti prejednávaných vecí
namieste. Aj opakovane tvrdené legitímne očakávania žalobcu totiž treba posudzovať s prihliadnutím
na to, že žalobca sa dobrovoľne a sám rozhodol iniciovať tieto exekučné konania práve na podklade
rozhodcovských rozsudkov, kde bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu nevyhnutné preskúmavať

rozhodcovské doložky, skúmať či sa vymáha právom dovolené plnenie, pričom exekučné konania
boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné, tak ako v tu prejednávaných veciach. Základný právny
princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto sám právo
porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na právnu ochranu
majú len práva, nadobudnuté v súlade so znením a účelom zákona. Tu uplatňované nároky žalobcu

je nemožné nehodnotiť aj v týchto intenciách. Na začiatku to bol totiž práve žalobca, ktorý inicioval
najskôr rozhodcovské, a potom následne tu prejednávané exekučné konania proti povinným, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobcu pritom z takéhoto postupu nijako neospravedlňuje
prípadná existencia určitej pohľadávky proti povinným. Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom
zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto

ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol
skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude
zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára, tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť
za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania

nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny
hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní
a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené
poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o
začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,-€, ktorú žalobca požadoval
v žalobe pôvodne vedenej na OS Svidník pod sp. zn. 4C/538/2012, žalobca vznik takejto škody
na jeho strane nepreukázal, ako ani výšku uvedenej, ním požadovanej škody. Žalobca podľasvojich tvrdení v tejto žalobe pôvodne vedenej pod sp.zn.4C/538/2012 v tomto prípade v období od
doručenia príslušnej žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-€, na

udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€. Z oboznámeného súvisiaceho exekučného
spisu OS Svidník ktorého sa táto žaloba týka (sp. zn. 6Er/658/2010) pritom neboli zistené absolútne

žiadne urgencie zo strany žalobcu v danom exekučnom konaní - nie sú teda preukázané žiadne náklady
spojené s administratívnym spracovaním ich textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné.
Žalobca tiež nepredložil jediný dôkaz o skutočnej výške nákladov na správu svojej pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému ani výšku nákladov na udržiavanie a správu informačného systému, ako ani tú
skutočnosť, že by pracovné výkony jeho zamestnancov a udržiavanie a správa informačného systému

bolo potrebné výlučne v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu v dotknutom konaní o podanej
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom konaní teda žalobca iba tvrdil, že mu
majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku nijako relevantne nepreukázal, ako
ani príčinnú súvislosť medzi činnosťou exekučného súdu a žalobcom proklamovanými vyššie uvedenými
nákladmi, ktoré žalobca považuje za vzniknutú škodu. K tomu treba poznamenať, že žalobca nijako

nepreukázal, že by mu ním uvádzaná škoda mala v celom rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu
exekučného súdu (tu treba zvýrazniť, že samotný súdny exekútor, ktorého si žalobca zvolil, predložil
exekučnému súdu v danom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie výrazne po
uplynutí zákonom určenej lehoty, a to viac ako dva mesiace po spísaní návrhu na vykonanie exekúcie
a súdu pritom zo strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady ani o tom v akom presnom

časovom období a v akom presnom rozsahu v danom období mala táto škoda, resp. tá- ktorá jej časť
žalobcovi vzniknúť a teda či prípadne nebola spôsobená práve postupom žalobcom zvoleného súdneho
exekútora). Zároveň samotné tvrdenie žalobcu o paušalizácii reálnych vecných nákladov preukazuje,
že v tomto konaní nebola žalovaná skutočná škoda a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné dotknutej
žalobe v danej časti vyhovieť (viď k tomu vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z.).
Ak žalobca v súvislosti so vznikom tejto majetkovej škody vo výške 125,-€, ktorú súd má za
nepreukázanú poukazoval na to, že táto suma by ho nezaťažila „ak by exekučný súd postupoval správne
aprirozhodovaníoudelenípoverenianavykonanieexekúciebydodržalzákonomstanovenúdobu“nedá
sa mu nepripomenúť, že žiadna suma by s určitosťou a predovšetkým žalobcu nezaťažila v prípade, ak

by sa nedomáhal vymoženia pohľadávky na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní ( ktorej sa žalobca domáhal v ostatných svojich žalobách
vedených pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 4C/529/2012, 4C/530/2012, 4C/531/2012, 4C/532/2012,

4C/533/2012, 4C/534/2012, 4C/535/2012, 4C/536/2012 a 4C/537/2012 - príslušné exekučné konania
3Er/537/2011, 6Er/675/2010, 4Er/810/2010, 6Er/812/2010, 3Er/378/2010, 6Er/361/2011, 7Er/810/2010,
6Er/514/2010 a 7Er/678/2010) treba poukázať na to, že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade
nemohli vzniknúť. Vo vyššie uvedených exekučných konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný
postup bez splnenia zákonných podmienok, neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí

žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal
stav zakladajúci prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov
sa súd vyjadril už vyššie). V prvom rade treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v uvedených exekučných konaniach
nebolo zrušené ako nezákonné, dokonca žalobca sa vo väčšine konaní voči uzneseniu o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ani len neodvolal. Exekučný súd postupoval v
každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne v súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku
samotnej vykonateľnosti toho- ktorého exekučného titulu (rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný
súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v dotknutých exekučných konaniach splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie (či na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho - ktorého exekučného titulu, musel na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný
skúmať či exekučné tituly, na základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanieexekúcie, boli spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže
exekučnými titulmi v dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel pritom
exekučný súd popri ust. Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k.
IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v
prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré

z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo
143/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl.

3 bodu 1. a 2. smernice) aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č.
150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je
táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia

v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-
ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie

exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť
vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod sp. zn.
3Er/537/2011, 6Er/675/2010, 4Er/810/2010, 6Er/812/2010, 3Er/378/2010, 7Er/678/2010, 6Er/658/2010,
6Er 361/2011 a 6Er/514/2010 dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých
v príslušných všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám o

úvere uzavretým medzi žalobcom ako veriteľom a tým- ktorým dlžníkom, o právach a povinnostiach
z ktorých rozhodoval v jednotlivých konaniach rozhodcovský súd a v konaní 7Er/810/2010 k záveru o
nevykonateľnosti exekučného titulu. Rozhodcovské doložky v každom z uvedených konaní exekučný
súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda ako neplatné (čo v každom rozhodnutí ozamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach
náležite a podrobne odôvodnil). Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené
rozhodcovské rozsudky a príslušné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel k
záveru, že rozhodcovské doložky, na podklade ktorých boli príslušné rozhodcovské rozsudky vydané,
nezakladali pre ich neplatnosť (prameniacu z ich povahy neprijateľných zmluvných podmienok)
právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň znamená, že príslušné
rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné

viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu boli plne opodstatnené a zákonné.
Uvedené postupy exekučného súdu neboli posudzovaním vecnej správnosti toho- ktorého rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom
žalobcu (v žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 4C/529/2012 až 4C/537/2012), že
exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ
totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach, ním vydané rozsudky,

ktoré boli predložené ako exekučné tituly sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré sú z hľadiska právneho
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a ako také nemôžu zakladať v prípadnom občianskom súdnom
konaní prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu na náhrady majetkovej
škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb vedených pôvodne na OS
Svidník pod sp. zn. 4C/529/2012, 4C/530/2012, 4C/531/2012, 4C/532/2012,

4C/533/2012, 4C/534/2012, 4C/535/2012, 4C/536/2012 a 4C/537/2012 sú absolútne nedôvodné,
nakoľko žalobcovi uvedené škody nevznikli.
Žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ( v uznesení č.k. 6C/106/2012-20
zo dňa 15.2.2013). Napriek uvedenej skutočnosti žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že
by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania OS Svidník v ním vedených exekučných veciach

vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných
práv a princípov právneho štátu v daných exekučných konaniach, ani porušenie práva na súdnu
ochranu či práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS
Svidník. V príslušných exekučných konaniach bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo
o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal

žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie
toho- ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania tej- ktorej žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť
s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v

spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani
len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v

právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe
akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne
zanechalinásledkyapod.,nebolisúduzostranyžalobcupredloženéžiadnedôkazy(okremtohožalobca
v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca,
preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu

žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného súdu v
jednotlivých vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou- ktorou vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec
nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu

iba o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo
sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné
zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
V súvislosti s tvrdenou frustráciou treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval

ako povinný voči ktorému by sa viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám
také nedôvodné konanie inicioval. Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani
nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovanívýšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť
odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č.

514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných
primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej časti, druhej hlavy, šiesteho
oddielu zákona č. 38/1993 Z.z (ako požadoval žalobca v žalobe vedenej pôvodne na OS Svidník pod
sp. zn. 4C/538/2012 s poukazom na v tejto žalobe uvedené nálezy Ústavného súdu SR) a čo sa týka
v žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 4C/529/2012 až 4C/537/2012 uplatnených

nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej- ktorej istiny s príslušenstvom
požadovanej v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody, treba opätovne zdôrazniť,
že súd nemal nijako preukázané, že by v dotknutých exekučných konaniach OS Svidník (ktorých sa
jednotlivé uvedené žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov preukázané, že by žalobcovi
vôbec vznikla akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch by prípadne bolo možné

žalobcovi priznať.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to,
že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým

žalobám obsiahnutými v jej vyjadrení doručenom súdu 25.3.2013 (osobitne tými, ktoré sa netýkali vyššie
uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,
zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).
Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové značky

príslušných exekučných konaní na OS Svidník (spisové značky OS Svidník mu pritom boli, vychádzajúc
z obsahu vyššie uvedených exekučných spisov, známe minimálne z uznesení o zamietnutí žiadostí o
udelenie poverenia).
Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo

rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej- ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.
Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je

povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Na pojednávaní dňa 19.12.2013 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo
výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto
rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej na ňou uvedenú elektronickú poštovú adresu dňa 20.12.2013
bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania, teda mala vedomosť o vyhlásení rozsudku), pričom z obsahu
celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú,
preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.