Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113201953
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113201953.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky A. W.,
nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom N. XXX/XX, A. nad C. proti odporcovi Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
občan SR, bytom N. XXX/XX, A. nad C., t. č. bytom B. J.. R. č. XX, A. nad C., práv. zast. Mgr. Erikou
Ranušovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Moyzesova č. 1200/12 o určenie výživného
na rozvedenú manželku takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 80,-€ mesačne s
účinnosťou od 01.02.2013.

Nedoplatok na výživnom za čas od 01.02.2013 do rozhodnutia súdu vo výške 640,-€ súd p o v o ľ u j
e odporcovi splácať v splátkach po 50,-€ mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc prvým
výživným, po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.01.2013 domáhala, aby súd určil povinnosť odporcu
prispievať jej na výživu rozvedenej manželky sumou 170€ mesačne, od 01.02.2013, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci a náhrady trov konania. Uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené právoplatne rozvedené
dňa 16.10.2012 rozsudkom Okresného súdu T. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX. Pred rozvodom manželstva
bol odporca rozsudkom Okresného súdu T. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.10.2012 povinný platiť
navrhovateľke výživné manželsky po 150€ mes. Poukázala na to, že je na starobnom dôchodku,
jej mesačný príjem predstavuje od 01.01.2013 sumu 263,70€ brutto, odporca je tiež na starobnom
dôchodku a jeho príjem bol do 31.12.2012 vo výške 605,30€ a od 01.01.2013 mu bola suma zvýšená.
Určenia výživného rozvedenej manželky sa domáha, lebo jej to finančne nevychádza, okrem dôchodku
od 6/2013 poberá doplatok do životného minima 20,-€. Býva sama v 2-izbovom byte, kde je odporca
podielovým spoluvlastníkom v 1-ci, náklady hradí v sume 105,45€ mesačne a má výdavky na lieky 35
- 40€ mesačne. Na živobytie jej zostáva 80 - 110€ mesačne, pričom peniaze si musí požičiavať, potom
ich vracať. Odporca na jej výživu od rozvodu ničím neprispieva a jej plnoletý syn jej pomôcť nemôže.
Býva v R. W., je rozvedený, má dve nezaopatrené deti, rodinný dom a vlastné výdavky. Navrhovateľka
poukázala na to, že si nemôže privyrobiť, je na starobnom dôchodku, bolia ju kolená a má ortopedické
problémy, bola na vyšetrení na EKG a chodí na pľúcne oddelenie, pretože prechodila zápal pľúc.

Odporca s ňou nebýva. Okrem bytu nemá žiaden majetok výraznejšej hodnoty. Navrhovateľka uviedla,
že fajčí 4 krabičky mesačne po 2,70€ krabička.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Príjem navrhovateľky považoval za dostatočný,
aby pokryl všetky jej náklady a odporca nebol ochotný platiť jej žiadne výživné. Uviedol, že býva na
ubytovni, musí sa sám o všetko starať, o stravu, oblečenie, prať, pričom náklady na ubytovanie sú
151,90,-€ mesačne, užíva lieky na prostatu a to prostenal za 17,-€, ďalší liek 5,28€, spolu 22,-€, výdavky
na lieky, žijem z dôchodku 617,80,-€ mesačne. Navrhovateľke na výživu po rozvode ničím neprispel,
nemám žiadne iné príjmy okrem dôchodku. Okrem bytu nemá majetok a tiež má dospelého syna, ktorý
býva na slobodárni, má problém sám so sebou a na výživu mu neprispieva. Odporca poukázal na to, že
boli manželmi 13 rokov; v roku 2012 sa rozviedli, pričom nemali deti, takže navrhovateľke nič nebránilo
dosahovať vyšší príjem, aby mala lepší dôchodok. Navrhovateľka podala na súd žalobu o vrátenie daru
a v prípade úspechu odporca nebude mať nič. Hoci keď sa byt odkupoval na tento finančne prispel. Bude
odkázaný na život na ubytovni a poukazuje na to, že výživné nemožno požadovať spätne od 01.02.2013,
keď žaloba bola podaná na súd až 06.06.2013, čiže výživné možno žiadať od podania žaloby na súd.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil správy o ich príjme, doklady o výdavkoch
odporcu a navrhovateľky, spisy tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX, XXC/X/XXXX, XXC/XXX/XXXX a XXP/
XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľka s odporcom boli manželmi od 19.03.1999 do 16.10.2012, kedy ich manželstvo
právoplatne zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu T. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX
zo dňa 21.9.2012. Účastníci žili v spoločnej domácnosti v byte č. XX vchod č. XX na 2. poschodí
bytového domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, vedenom na LV č. XXXX v k. ú. A. nad C.,
pričom tento byt s príslušenstvom bol pôvodne výlučným vlastníctvom navrhovateľky. Táto darovacou
zmluvou zo dňa 10.10.2001 pod N 172/2011 previedla spoluvlastnícky podiel 1 na byte, pozemku
a spoločných častiach a zariadeniach bytového domu darovacou zmluvou na odporcu. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/192/2012-65 zo dňa 26.11.2012 bol odporca vylúčený z užívania
predmetného bytu s príslušenstvom podľa ustanovení § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 705a
Občianskeho zákonníka; teda z dôvodov že odporca požíva alkoholické nápoje, pod ich vplyvom je
vulgárny, agresívny, vyhráža sa navrhovateľke vyhodením z okna. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.01.2013. Od 15.02.2013 sa na návrh navrhovateľky vedie na tunajšom súde pod sp. zn.
17C/4/2013 konanie o vrátenie daru- spoluvlastníckeho podielu X na byte č. XX vchod č. XX na X.
poschodí bytového domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, s prísl. vedenom na LV č. XXXX v k. ú.
A. nad C., pričom vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Rozsudkom Okresného súdu T. č. k.
XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.10.2012 súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné manželky za
čas od 24.4.2012 do 16.10.2012 v sume 374,92€, čo zodpovedá mesačnému výživnému 100€. V tom
čase sa pri určení výživného vychádzalo z príjmov účastníkov, ktorí boli obaja na starobnom dôchodku;
u navrhovateľky zo sumy 252,50€ mes. a u odporcu zo sumy 605,30€. Navrhovateľka mala mesačné
výdavky na bývanie v sume 105,45€ a náklady na lieky 55€. Odporca mal mesačné výdavky s bývaním
v ubytovni J.. R. č. 67X/X v A. nad C. v sume 150€ mes.

V súčasnej dobe je navrhovateľka rozvedená, žije sama, jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú
sumu 105,45€. Príjem má zo starobného dôchodku v sume 263,70 mes. a zo sociálnej dávky 20€ mes.
Náklady na lieky sú 35-40€ mes.

V súčasnej dobe je odporca rozvedený, býva v ubytovni, mesačné výdavky predstavujú 151,90€ a
náklady na lieky 22€. Jeho príjmom je starobný dôchodok v sume 617,80€ mes. Účastníci vypovedali
zhodne, že si medzi sebou rozdelili peniaze, čo mali odložené na pohreb, pričom odporca si vzal 3.000€
a navrhovateľka 2.000€.

Podľa § 72 ods.1,2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods.3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci sú od 16.10.2012 rozvedení manželia, nežijú spolu
a obaja sú na starobnom dôchodku. V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku
na výživu rozvedenej manželky v sume 170€ mes. Ide o nárok rozvedeného manžela, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, aby mu bol poskytnutý príspevok primeranú na výživu od bývalého manžela
podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Neschopnosť samostatne sa živiť môže
vyplývať zo subjektívnych aj objektívnych skutočností na strane oprávneného, napr. zlý zdravotný stav,
žiadna kvalifikácia resp. faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie. Schopnosť bývalého manžela živiť
sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potenciálnych zárobkových možností ale aj od jeho
majetkových pomerov; pričom treba prihliadať aj k množstvu a druhu majetku bývalého manžela ako
aj k účelu, na ktorý slúži. Miera výživného je charakterizovaná ako „ primeraná výživa“, čo je zásadný
rozdiel v porovnaní z výživným manžela, pri ktorom sa pri výške výživného vychádza z požiadavky, aby
obaja manželia mali rovnakú životnú úroveň. V danom prípade súd dospel k záveru, že boli splnené
podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko navrhovateľka má nízky
starobný dôchodok, poberá dávku sociálnej pomoci a je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav výživou
odkázaná na odporcu. Navrhovateľka vlastní len byt, v ktorom býva a z tohto 1-inu darovala odporcovi,
pričom odporca bol vylúčený z jeho užívania vlastným zavinením, čím mu vznikli zvýšené náklady na
bývanie v ubytovni. Avšak aj po ich zaplatení má vyšší príjem ako navrhovateľka. Súd prihliadol na
odôvodnené potreby navrhovateľky ako aj na príjmy odporcu, zohľadnil náklady vynaložené oboma
účastníkmi na lieky a určil primerané výživné na sumu 80€ mesačne, s účinnosťou od 1.2.2013, v súlade
s návrhom navrhovateľky, hoci zákonný nárok naň mala od podania žaloby na súd. Pri určení výšky
výživného súd zohľadnil, že navrhovateľka napriek proklamovaným problémom s pľúcami fajčí, náklady
na cigarety sú značné a tie ju oberajú o finančné prostriedky na výživu a lieky. Odporca jej od podania
žaloby na súd neprispel na výživu žiadnou čiastkou a tak vznikol do rozhodnutia súdu na výživnom za
čas od 1.2.2013 do 9.10.2013 dlh v sume 640€, ktorý súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 50€
mesačne, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok podľa ust. § 160 ods.1 O.s.p.
a vo zvyšku súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.