Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223535
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613223535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: B. C.,

G.. XX.XX.XXXX, K. M., B. X, právne zastúpenom JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Hlavná 61 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO:
31690904, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej
značky 3C/2183/2012 z 19.1.2012.

Povoľuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom
Alžbetina 41, Košice, spisovej značky 3C/2183/2012 z 19.1.2012 a to do právoplatného ukončenia
konania vedeného tunajším súdom pod číslom 9C/200/2013.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.7.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2183/2012 zo dňa 19.1.2012. V návrhu uviedol, že dňa
30.5.2008uzavrelsožalovanýmpoistnúzmluvu,ktorájezmluvouspotrebiteľskou.Zostranyžalovaného
mu bolo dňa 14.11.2008 doručené oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 30.9.2008. V
tomto oznámení bolo uvedené, že poistná zmluva bola zrušená pre neplatenie, pričom k úhrade bolo
uvedené 0,- Sk. Tým považoval svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanému z poistnej zmluvy za splnené.

Dňa 19.6.2013 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bolo uložené zaplatiť žalovanému
sumu 62,58 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. O existencii takejto pohľadávky
dovtedy ho žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval. mal pritom možnosť uplatniť si nárok na túto
údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o poistení, ako aj pri vyúčtovaní - v oznámení o
zániku poistenia. Spolu s rozhodcovským rozsudkom mu bol doručený aj návrh žalovaného zo dňa
2.1.2012 a upovedomenie o začatí rozhodcovského konania. Podľa odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke uvedenej v XV.

časti poistných podmienok. Tá istá rozhodcovská doložka už bola v iných spotrebiteľských veciach
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa v
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd rozhodoval len na základe listinných dôkazov
a nepodložených tvrdení žalovaného. Ďalej v návrhu poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorejdojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné a
tiež na smernicu 93/13/EHS. Uviedol, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná a preto nebola

daná právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň žiadal o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že poistnú zmluvu so žalovaným dňa 30. 5. 2008 uzatvoril v mieste jeho
bydliska, zmluvu s ním uzatvárala jeho neter. Pred podpisom zmluvy táto mu uviedla, že žalovaný má

veľmi dobré podmienky, koľko bude mesačne poistné platiť a že po zrušení poistky mu bude vyplatená
poistná suma. Pojem rozhodcovská doložka mu pred podpisom nepovedala, ani v súčasnej dobe
nevie čo vlastne tento pojem znamená. Pred uzavretím zmluvy nemal k dispozícii predtlač zmluvy a
poistných podmienok. Pred podpisom zmluvy si však poistnú zmluvu prečítal a potom ju podpísal,
poistné podmienky pred podpisom zmluvy nečítal a nečítal ich ani doposiaľ. K podpisu zmluvy ho nik
nenútil, pokiaľ sa na niečo netere opýtal, táto mu odpovedala. Po uzavretí zmluvy až do jej zrušenia mu

zo strany žalovaného nebol doručený žiaden ďalší doklad.

Žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania žalovanému mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u neho zachovaná. Z týchto dôvodov súd podľa §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní

uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd bola zmluvnými
stranami individuálne dojednaná. Napriek tomu mal žalobca aj následne možnosť po jej uzavretí od tejto
rozhodcovskej doložky odstúpiť. Žalobca mal teda dve možnosti a to neuzavrieť rozhodcovskú doložku
bez toho, aby bol tým ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu medzi účastníkmi a mal možnosť odstúpiť od
tejto rozhodcovskej doložky a to taktiež bez ovplyvnenia zvyšku poistného vzťahu. K výpovedi žalobcu

uviedol, že túto považuje za nedôveryhodnú vzhľadom na to, že žalobca nevedel, na akú dobu uzatváral
poistnú zmluvu, že bola zrušená pre neplatenie poistného, nevedel popísať okolnosti ako a kde zmluvu
uzatváral. Žalobca neuzatváral zmluvu v tiesni, uzatváral ju s rodinným príslušníkom, mal možnosť
oboznámiť sa so zmluvou a podmienkami zmluvy. Zmluvu uzatváral s odbornou osobou, ktorá mu
mohla podať všetky potrebné vysvetlenia. On sám prejavil svoju vôľu uzavrieť poistnú zmluvu a ako aj

rozhodcovskú doložku, pričom túto svoju vôľu nespochybňoval ani následne a to až do doby doručenia
rozhodcovského rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/2183/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom
Košicebolažalobkyňazaviazanázaplatiťžalovanémusumu62,58eur anahradiťtrovykonaniavovýške
276,- eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo
veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa

určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobcu), ktorý nebol povinný ju
v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská

doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým
spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 19.6.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 3C/2183/2012 zo dňa

19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.6.2013.

Dňa 30.5.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. 4473200004 so
začiatkom poistenia dňa 31.5.2008 a koncom poistenia dňa 31.5.2028. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená so Všeobecnými

poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovaného v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú
rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetkyvzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
zneníneskoršíchdoplnkovsvýlukamiaodchylnouprávnouúpravouvykonanoutýmtočlánkom,štatútom

rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu
troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje
poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 30.5.2008 sú uvedené
Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4473200004, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.

Z Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 a to z článku 1 bolo zistené, že XV.
časť Všeobecných poistných podmienok bola doplnená o odsek 9, v zmysle ktorého dojednania XV.
časti môže poistník v lehote 30 dní odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý zvyšok poistného vzťahu a
iné dojednania poistných podmienok s tým, že prejav vôle o odmietnutí rozhodcovského konania musí

byť poisťovni doručený písomne najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastníkrozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.5.2007, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická

osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobca
pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,

pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh
bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.

oslobodený od súdnych poplatkov pre toto konanie. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa
§ 88 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012, podľa ktorého je na konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko spotrebiteľ

Žalobcasapodanýmnávrhomnazačatiekonaniadomáhalzrušeniarozhodcovskéhorozsudkuzdôvodu

neplatnej rozhodcovskej doložky, čo je zrejme z obsahu žalobného návrhu. Skutočnosť, že v žalobnom
návrhužalobcaneodkázalnakonkrétneustanoveniezákonaorozhodcovskomkonaní,vzmyslektorého
rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť nemá za následok neúplnosť žalobného návrhu. Právne posúdenie
veci je totiž záležitosťou súdu, ktorý má aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav. Návrh
na začatie konania bol zo strany žalobcu teda podaný v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, čo je

zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 19.6.2013 a návrh na
začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 17.7.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobcu dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2183/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol

vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu

písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je

dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániťv uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je

aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
3C/2183/2012 zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to

tvrdil žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne
podpísal a ktoré sú oddelené od ostatných poistných podmienok. V prvom rade súd poukazuje
na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bol žalobca riadne oboznámený so všeobecnými
poistnými podmienkami. To, že žalobca všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania
podpísal ešte neznamená, že žalobca sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť.

Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami,
obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ mal
možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred
riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné
dojednania boli žalobcom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou,

keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom
nemení nič skutočnosť, že žalobca podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na
rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Zo
strany žalovaného nebolo preukázané jeho tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah, táto skutočnosť

nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z Osobitných zmluvných
dojednaní. Žalovaný síce predložil v konaní dodatok č. 2 k všeobecným poistným podmienkam, podľa
ktorého poistník mal právo písomne od časti XV. všeobecných poistných podmienok odstúpiť bez toho,
aby bol tým dotknutý poistný vzťah medzi účastníkmi, uvedený Dodatok č. 2 však nie je podpísaný
účastníkmi konania a žalobcovi nebol žalovaným doručený. Okrem toho podľa dodatku je možné

od XV. časti všeobecných poistných podmienok odstúpiť len do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy.
Dodatok je pritom datovaný dňom 15.12.2008, pričom poistná zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená
dňa 30.5.2008. Je teda zrejme, že pokiaľ aj dodatok by žalobcovi doručený bol, nemal možnosť od
rozhodcovskej doložky odstúpiť. Súd tiež poukazuje na to, že možnosť odstúpenia od rozhodcovskej
doložky je iba v prípade, že je táto platne uzavretá. Od absolútne neplatnej zmluvy sa totiž odstúpiť

nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné
zrušenie zmluvy.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je okrem už
uvedeného neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je

oprávnený určiť výlučne žalovaný. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je
dohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajúpochybnostioneobjektívnostirozhodovaniavrozhodcovskom
konaní. V danej veci sa rozhodcovské konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu
žalovaného bez toho, aby tento výber mal žalobca možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Uvedené

je zrejme aj z poverenia na výber rozhodcovského súdu zo dňa 1.1.2009 predložené žalovaným.

Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, v zmysle
ktorého, podľa žalobcu, spod vecného rozsahu Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sú vyňaté zmluvné podmienky v poistných zmluvách. Súd má za to, že devätnáste

odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS možno aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na časť poistných
zmlúv a všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej
doložke. Preto poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podliehapreskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Žalovaný ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 499/2012, ktorým bolo rozhodnuté o
zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci na základe sťažnosti žalovaného pre porušenie
ústavných práv. Predmetná vec sa dotýkala identickej rozhodcovskej doložky ako v tomto prípade.
Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc
na to, že sa týka exekučnej veci, ale hlavne vzhľadom k tomu, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sa

týka hlavne procesných pochybení v exekučnom konaní a nezaoberá sa platnosťou resp. neplatnosťou
rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o

spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd preto
nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu
žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Žalobca v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/2183/2012. V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo
veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský

rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom
odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme,
že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa výkonu predmetného
rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech, rozhodnutie však
nie je právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti

daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu
plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde
možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského
rozsudku. Poukazujúc na uvedené súd povolil odklad vykonateľnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané žalobcov, ktorý bol
v konaní úspešný. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 274,51 eur. Trovy
žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota

jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Žalobcovi bola priznaná
náhrada trov za tieto úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 3.7.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/) vo výške 60,07 eur,
- podanie žalobného návrhu dňa 15.7.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/) vo výške 60,07 eur,-
- účasť na pojednávaní dňa 8.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/) vo výške 60,07 eur

t.j. spolu odmena vo výške 180,21 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu
(§ 15 písm. a/) za tri úkony vo výške po 7,81 eur t.j. spolu režijný paušál vo výške 23,43 eur a cestovného
za cestu Prešov - Spišská Nová Ves a späť na pojednávanie konané dňa 8.10.2013 vo výške 18,83 eur
(pri počte kilometrov 65, priemernej spotrebe 6,9 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,55 eur/l a základnej
náhrade 0,183 eur/km) a náhrady straty času (§ 17 ods. 1) za 4 polhodiny po 13,01 eur, t.j. náhrady

straty času vo výške 52,04 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 274,51 eur.Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobca je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.