Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 27, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/257/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233558
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111233558.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: X. V. C., G.. XX.

XX. XXXX, K. O., M. G. XX, X. E. C., G.. XX. XX. XXXX, K. O., M. G. XX, zastúpení JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovaným: X. K..D..M.., A.. A. P..U.., T.: XX
XXX XXX, O., M. G. XX, Q. X. B. C., K. O., O. XX, obaja zastúpení PALŠA A PARTNERI, spol. s r.o.
Advokátska kancelária, Prešov, Masarykova 13, o vrátenie pôžičky, takto

r o z h o d o l :

konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade previesť na žalobcov vlastníctvo k osobnému
motorovému vozidlu značky I. R.-Z. N. Č. O. XXXDE zastavuje,

žalobu o zaplatenie sumy 17.104,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 %-a ročne od 26. 10. 2011
do zaplatenia zamieta,

vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť

žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.760,54 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade,

vo vzťahu žalobcov a žalovanej v 2. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28. 11. 2011 domáhali sa žalobcovia v 1. a v 2. rade, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 17.107,42 Eur alebo na povinnosť previesť vlastníctvo k osobnému
motorovému vozidlu značky I. R.-Z., N. Č.A. O. XXXDE na žalobcov. V žalobe uviedli, že so žalovanou,
zastúpenou konateľkou B. C., ktorá je ich dcérou, ústne uzavreli zmluvu o pôžičke. Nimi požičaná
finančná hotovosť mala byť použitá na zaplatenie akontácie pri kúpe osobného motorového vozidla

formou leasingu. Pôžičku skutočne realizovali troma splátkami. Prvá splátka vo výške 200.000,-
Sk, druhá splátka vo výške 235.000,- Sk a tretia splátka vo výške 3.000,- Eur. Dohodli sa tak, že
žalovaný - spoločnosť K..D..M.., A..P..U.. - alebo požičané vrátiť ihneď po skončení leasingu a prevode
vozidla z leasingovej spoločnosti na K..D..M.. A..P..U.. alebo spoločnosť K..D..M.., A..P..U.. ihneď
uvedené motorové vozidlo prevedie do vlastníctva žalobcov. So žalovanou sa dohodli na tom, že
vzhľadom k bezúročnosti pôžičky do doby vrátenia pôžičky, budú žalobcovia vozidlo užívať, čo sa
aj realizovalo. Vyplatené finančné prostriedky, doba kúpy vozidla, jeho trojročné nerušené užívanie

potvrdzuje existenciu okolnosti a podmienok uzavretej zmluvy, resp. lehoty jej vyrovnania zaplatenia.
Žalobcovi v 1. rade bola od žalovanej doručená výzva na vydanie osobného motorového vozidla I. R.-
Z. za účelom uskutočnenia zmien v evidencii motorových vozidiel. Reagujúc na výzvu požiadal žalobca
žalovanú, aby zaslal splnomocnenie oprávňujúce uskutočniť žalobcov zápis zmeny držiteľa z K..D..M..na žalobcov, čím by sa vlastne realizovala dohoda o spôsobe splatenia dlhu, alebo aby v uvedenej
lehote vrátila pôžičku o výške 17.107,42 Eur. Dňa 24. 11. 2011 od zástupcu žalovanej v 1. rade obdržali
odpoveď na výzvu, v ktorej bolo oznámené, že žalovaná trvá na vydaní veci.

Na pojednávaní dňa 24. 09. 2012 na návrh žalobcov súd pripustil, aby do konania ako žalovaná v 2.
rade vstúpila B. C., bytom O., O. XX. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobcovia si neboli istí, či peniaze
požičiavali B. C. ako fyzickej osobe alebo ako konateľke spoločnosti K..D..M.., A..P..U.. Na pojednávaní
dňa 07. 11. 2012 žalobca upresnil petit návrhu a vzhľadom na existenciu dvoch žalovaných uviedol,
že žiada o zaplatenie sumy 17.104,42 Eur spolu s úrokom z omeškania od žalovaných spoločne a

nerozdielne.

Podaním zo dňa 24. 09. 2012, ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, žalobcovia zobrali žalobu
späť v časti o uloženie povinnosti previesť vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu na žalobcov. V
tejto časti súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Žalovaní v 1. a v 2. rade so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že žiaden právny vzťah tak, ako tvrdia
žalobcovia, nevznikol ani vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ani vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Nikdy

nedošlo k dohode o vrátení pôžičky ani o alternatívnej možnosti splnenia údajného dlhu prevedením
vozidla žalovaného v 1. rade do vlastníctva žalobcov. Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania
uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia poskytli žalovanej v 2. rade sumu 200.000,- Sk prevodom z účtu na účet dňa 14. januára

2008.

V októbri 2008 žalobcovia predali svoje motorové vozidlo I. B. B. C., ktorá pracovala v spoločnosti
žalovaného v 1. rade za 235.000,- Sk.

V júli 2009 žalobcovia žalovanej poskytli sumu 3.000,- Eur.

Od 04. 11. 2008 žalobcovia mali k dispozícii motorové vozidlo žalovaného v 1. rade I. R.-Z..

Listom z 26. 10. 2011 žalovaný v 2. rade vyzval žalobcov na odovzdanie motorového vozidla spoločnosti
K..D..M.., A..P..U.. I. R.-Z. N. Č.A. O. za účelom uskutočnenia zmien v evidencii motorových vozidiel. Na
tento list žalobcovia odpovedali listom z 18. 11. 2011, kde uviedli, že predmetné vozidlo nezamýšľajú
odovzdať žalovanému v 1. rade, pretože pri kúpe vozidla sa s konateľkou spoločnosti K..D..M.., A..P..U..
dohodli, že na jej na kúpu vozidla požičajú finančné hotovosť, ktorú pôžičku skutočne realizovali v

troch splátkach 200.000,- Sk, 235.000,- Sk a 3.000,- Eur. Dohodli sa, že spoločnosť K..D..M.., A..P..U..
alebo požičané peniaze vráti ihneď po skončení leasingu a prevode vozidla z leasingovej spoločnosti na
K..D..M., A..P..U.. alebo spoločnosť K..D..M.., A..P..U.. ihneď motorové vozidlo prevedie do vlastníctva
žalobcov. Listom z 23. 11. 2011 žalovaný uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom stanovisku, teda
na vydaní veci v lehote ihneď.

Žalovaná v 2. rade potvrdila, že jej rodičia poskytli okrem uvedených súm aj ďalšiu sumu 400.000,-
Sk a že tieto peniaze získali úverom. Túto sumu žalobcom spláca. Uviedla, že za žalobcov platila byt.
Rovnako pôžičku žalovanej v 2. rade poskytla jej sestra. Jednalo sa o sumu okolo 800.000,- Sk.

Žalobcovia tvrdia, že všetky uvedené sumy boli poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke s tým, že mali
byť vrátené v hotovosti, pričom dobu splatenia si strany nedohodli a po troch rokoch buď im žalovanáv 2. rade vráti peniaze alebo na nich prevedie vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Žalovaní toto
tvrdenie popierajú a v konaní neboli vykonané dôkazy svedčiace o pravdivosti uvedeného tvrdenia.

Žalovaná v 2. rade popiera existenciu zmluvy o pôžičke. Uviedla, že je pravda, že jej žalobcovia poskytli

sumy 200.000,- Sk a 3.000,- Eur, ale jednalo sa nie o pôžičku, ale o rodičovskú výpomoc. Uviedla, že
rovnako finančnú výpomoc poskytovali rodičia jej sestre.

Po výpovediach svedkov ostala sporná skutočnosť, či finančné prostriedky získané z predaja
motorového vozidla I. B. B. C. vyplatila žalovanej v 2. rade alebo nie (ako sa to tvrdí v žalobe). B. C.
samotná vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze vyplatila žalobcovi v 1. rade. Svedkyňa W. Q. zasa
potvrdila, že tieto peniaze vyplatila B. C. žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. Rade poprela, že by B. C.

jej vyplatila peniaze získané z predaja motorového vozidla I. B..

Svedkyňa M.. V. C. O.otvrdila, že má vedomosť o pôžičke 200.000,- od svojich rodičov vo vzťahu k
žalovanej v 2. rade. Potvrdila, že na rodinných stretnutiach sa hovorilo, že žalobcovia poskytli na kúpu
motorového vozidla I. R.-Z. sumy 240.000,- Sk a 200.000,- Sk a 3.000,- Eur a tieto finančné prostriedky
buď po skončení leasingu žalovaná v 2. rade vráti alebo toto motorové vozidlo bude prepísané na

žalobcov.

Dňa 4. novembra 2010 žalovaná v 2. rade odoslala SMS správu žalobkyni v 2. rade, v ktorej uviedla, že
ju chce poprosiť, aby jej zosumarizovala koľko im je dlžná. Žalovaná v 2. rade k tejto správe uviedla, že
za svoju jedinú pôžičku považovala pôžičku vo výške 400.000,- Sk, ktorú spláca.

V danom prípade žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhajú od žalovaných zaplatenia pôžičky.

Žalobu podali proti dvom žalovaným z dôvodu, že nevedeli uviesť, ktorému zo žalovaných finančné
prostriedky vlastne požičali. Je nepochybné, že nevznikol spoločný a nerozdielny záväzok oboch
žalovaných. Žalobcovia toto ani netvrdia a nesvedčia o tom ani vykonané dôkazy. Skutočnosť tvrdená
v žalobe, teda že žalobcovia poskytli žalovanému v 1. alebo žalovanému v 2. rade pôžičku vo výške
200.000,- Sk, 235.000,- Sk, 3.000,- Eur, nebola v konaní preukázaná. Je nepochybné, že finančné

prostriedky vo výške 200.000,-Sk a 3.000,-Eur žalobcovia žalovanej v 2. rade poskytli, avšak nebolo
preukázané, že právnym dôvodom bola zmluva o pôžičke, resp. iný typ odplatnej zmluvy. Všeobecne
v právnych vzťahoch môže dôjsť k zaplateniu finančných súm na základe rôznych typov zmlúv a to
odplatnýchaleboajbezodplatných.Jeúlohoužalobcupreukazovaťnazákladeakejzmluvykposkytnutiu
finančných prostriedkov došlo. V danom prípade žalobcovia túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnili.

Vzhľadom na príbuzenský pomer účastníkov konania, nie je možné argumentovať ani tým, že majetkové
hodnoty nie sú zvyčajne poskytované bez protiplnenia. Účastníci konania sú však vo vzťahu rodičia
a dieťa, pričom v takýchto vzťahoch bezodplatné právne úkony nie sú ničím výnimočným. Týmto sa
bráni aj žalovaná v 2. rade, ktorá nepopiera poskytnutie finančných prostriedkov 200.000,- Sk a 3.000,-
Eur, avšak tvrdí, že tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté na základe zmluvy, ktorá by zaväzovala

žalovanú v 2. rade finančné prostriedky vrátiť. Podľa žalovanej v 2. rade boli tieto finančné prostriedky
poskytnuté ako nenávratná pomoc.

Vo vzťahu k poskytnutiu sumy 235.000,- Sk súd nepovažuje poskytnutie tejto sumy za preukázané. K
tejto skutočnosti vypovedali účastníci konania rozporne. Žalobcovia tvrdili, že suma 235.000,- Sk bola za
predaj ich motorového vozidla poskytnutá žalovanej v 2. rade, žalovaná v 2. rade to popierala. Vypočutí

dvaja svedkovia taktiež vypovedali k tejto skutočnosti rozporne, avšak priami účastníci tohto vzťahu,
teda B. C. a B. C. zhodne uviedli, že finančné prostriedky neboli vyplatené žalovanej v 2. rade. Svedkyňa
Juliana C. tvrdila, že ich vyplatila priamo žalobcovi v 1. rade. Žiadne iné ďalšie priamo dôkazy alebo
nepriame dôkazy, ktoré by viedli k nevyhnutnému záveru o tom, že peniaze boli poskytnuté žalovanej v
2. rade, predložené ani vykonané v konaní neboli, a preto súd nemal za preukázané, že suma 235.000,-

Sk bola vyplatená žalovanej v 2. rade.Zistiť skutkový stav v tejto veci je sťažené aj tým, že žaloba a aj výpoveď žalobcov je pomerene
rozporuplná. Na jednej strane žalobcovia tvrdia, že dôvodom poskytnutia pôžičky mala byť zlá finančná
situácia v spoločnosti K..D..M.., A..P..U.. Paralelne s týmto faktom však zároveň tvrdia, že poskytnutá

suma bola použitá na zakúpenie motorových vozidiel, ktoré naviac ani firma nemala užívať, teda celkom
zjavne takto poskytnuté finančné prostriedky nemohli zlepšiť finančnú situáciu spoločnosti K..D..M.
A..P..U..

Rozporuplná je aj skutočnosť, že motorové vozidlo v cene okolo 900.000,- Sk mali žalobcovia
nadobudnúť za sumu vo výške 17.000,- Eur. Aj tieto skutočnosti skôr napovedajú o existencii

mimoriadnych právnych vzťahov, ktoré sa vyskytujú medzi rodičmi a deťmi. Preto súd žalobu proti
žalovaným v 1. a v 2. rade zamietol.

Na preukázanie toho, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke nestačí svedecká výpoveď
M.. V. C., ktorá nemá priamu vedomosť o obsahu právnych úkonov medzi účastníkmi konania, ale len
sprostredkovanú.

Ak by súd aj vychádzal len z tvrdení uvedených v žalobe, teda z toho, že bola poskytnutá pôžička bez

určenia splatnosti v januári 2008, v októbri 2008 a v júni 2009, žaloba proti žalovanej v 2. rade by bola
podaná po uplynutí premlčacej lehoty, Žaloba proti nej bola uplatnená na súde až 24. 09. 2012. Právo
na vrátenie pôžičky pri ktorej nie je určená doba splatnosti môže byť prvýkrát uplatnené (a začína sa
premlčiavať) dňom nasledujúcim po poskytnutí pôžičky. Preto toto právo by sa žalobcom premlčiavalo vo
vzťahu k celej sume od júna 2009 a v júni 2012 by bolo toto právo premlčané. Žaloba proti žalovanej v 2.

rade bola uplatnená v septembri 2012, a preto by táto nemusela byť proti žalovanej v 2. rade zamietnutá
aj z dôvodu premlčania.

O trovách konania žalobcu a žalovaného v 2. rade rozhodol súd podľa § 150 OSP. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa považoval príbuzenský pomer účastníkov konania, teda vzťah rodičia a dcéra, ako
aj skutočnosť, že úspešná žalovaná v 2. rade trovy konania nežiadala priznať.

Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade o náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
O.s.p. V konaní bol úspešný žalobca, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 356,94 Eur (prevzatie
zastúpenia, vyjadrenie k žalobe), 5 úkonov po 336,94 Eur (účasť na pojednávaniach 24. 09. 2012, 07.
11. 2012, 09. 01. 2013, 10. 04. 2013 a 27. 05. 2013), 1 úkon po 673,88 Eur (účasť na pojednávaní

27.2.2013, ktorá trvalo 2 hod. 15 min.). K týmto úkonom patrí ďalej režijný paušál 2 x 7,41 Eur, 2 x 7,63
Eur, 4 x 7,81 Eur. Odmena právneho zástupcu je ďalej zvýšená o 20 %-nú DPH v sume 626,76 Eur.
Spolu teda trovy právneho zastúpenia činia 3.760,54 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi úkon štúdium spisu dňa 24. 01. 2013. Tento úkon totiž nebol
potrebný na bránenie záujmov žalovaného. V spise sa od uskutočnenia pojednávania nič nezmenilo.

Počnúc od 24.9.2012, keby bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v časti o uloženie povinnosti previesť
vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu na žalobcov, bola predmetom konania len pohľadávka na
zaplatenie pôžičky a z tohto faktu súd vychádzal pri vyčíslení trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.