Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112213451
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112213451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: U. Q., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou, so
sídlom Záborského 42, 831 03 Bratislava, proti odporcom v 1. rade: L. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. X, XXX XX A., v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 218,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 218,59 eur spolu s 9 %-
ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.1.2012 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého odporcu.

Odporcoviav1.av2.rade sú povinní zaplatiťnavrhovateľovináhradutrovkonaniapozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 404,05 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dariny Korábovej, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 3.7.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť mu sumu 218,59 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného
z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Nárok navrhovateľ uplatnil
titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so škodovou udalosťou, poškodením čelného

skla jeho motorového vozidla kameňom, ktorý odskočil spod zadného kolesa osobného motorového
vozidlaodporcuv1.radeapredstavovalanákladynavýmenuprasknutéhočelnéhoskla.Nároksinajskôr
uplatnil v zmysle príslušného zákonného ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo z povinného zákonného poistenia odporcu v
1. rade. Po nahlásení škodovej udalosti odporcom v 1. rade u odporcu v 2. rade, u ktorého bol poistený,
tento po vykonanom šetrení odložil predmetnú škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 14Ro/98/2012-29 zo dňa

16.7.2012, proti ktorému podali odporcovia odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného
rozkazu zo zákona podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a súd vo veci nariadil
pojednávanie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, navrhovateľa, odporcu v 1. rade,
oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ utrpel škodu vo výške 218,59 eur v
príčinnej súvislosti s výmenou čelného skla na jeho motorovom vozidle, poškodeným dňa 22.12.2011,
kedy došlo k vymršteniu kameňa nachádzajúceho sa na cestnej komunikácii spod kolesa auta, ktorého
prevádzkovateľom a v tom čase aj vodičom bol odporca v 1. rade. Sporové strany a to navrhovateľ
a odporca v 1. rade na mieste bezprostredne po vzniku škodovej udalosti vypísali záznam o udalosti,

v rámci ktorého sa dohodli na zavinení a v zmysle ktorého odporca v 1. rade uznal mieru svojej
zodpovednosti na predmetnej škodovej udalosti. Odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi priamo
na mieste, že pre prípad tejto škodovej udalosti je poistený u odporcu v 2. rade. Z tohto dôvodu
nedošlo k likvidácii tejto poistnej udalosti z havarijného poistenia navrhovateľa, nakoľko odporca v 1.
rade a navrhovateľ súhlasne oznámili vznik škodovej udalosti zodpovednostnej poisťovni a nárok na
náhradu škodovej udalosti aj preukázali v zmysle zákona o povinnom poistení. Odporca v 2. rade

ako zodpovednostná poisťovňa odmietla plniť na účet navrhovateľa, pričom svoj postoj nezmenila ani
po odvolaní sa a rovnako ani po troch výzvach poisťovni AXA CZ, ktorá bola odporcom v 2 rade
na mimosúdne doriešenie veci splnomocnená. Odporca v 2. rade v rámci snahy navrhovateľa na
mimosúdne doriešenie veci uvádzal postupne rôzne dôvody, na základe ktorých odmietal vykonať
likvidáciu škodovej udalosti. Odporca v 2. rade najskôr namietal, že odporca v 1. rade neporušil právnu

povinnosť, nakoľko bolo zdôraznené, že u neho ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa,
zmenila sa u odporcu v 2. rade právna argumentácia a začal spochybňovať neunesenie dôkazného
bremena na preukázanie vzniku škodovej udalosti. Následne sa odporca v 2. rade snažil zliberovať
odporcu v 1. rade, čo môže urobiť len odporca v 1. rade. Napokon sa namietala aj skutočnosť, že
vymrštenie kameňa spod auta nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla.

S takýmito námietkami odporcu v 2. sa navrhovateľ nestotožňuje, zdôrazňuje, že odporca v 1.
rade uznal svoju objektívnu zodpovednosť a sám vyzval odporcu v 2. rade na plnenie a to aj
cestou súdu. S uvádzaného potom vyplýva, že nárok voči odporcovi v 1. rade navrhovateľ uplatňuje
titulom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla založenej na základe § 427
Občianskeho zákonníka, teda tvrdí, že bez ohľadu na jeho zavinenie zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, keď škoda bola spôsobená okolnosťami v prevádzke jeho motorového
vozidla, spočívajúce v rýchlosti motorového vozidla a v činnosti kolesa tohto motorového vozidla, v
dôsledku ktorej došlo k vymrštenia kameňa z cestného posypu, ktorý sa na komunikácii nachádzal
z dôsledku snehu. Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, voči nemu si uplatňuje nárok priamo s odkazom
na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže odporca v 1. rade mal u odporcu v 2.

rade uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla. Odporcu v 1. rade žaluje titulom objektívnej
zodpovednosti,odporcuv2.radeztituluuzatvorenéhopovinnéhozmluvnéhopoistenia.Obochodporcov
žalujem solidárne s tým, že plnením jedného zanikne povinnosť plniť druhému a títo sa následne
majú vysporiadať medzi sebou. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky toto je uplatnené správne, ide o
zákonné úroky z omeškania uplatnené nasledujúci deň po odmietnutí plnenia odporcom 2, pričom tento

nárok od uvedeného okamihu prislúcha navrhovateľovi s odkazom na § 563 Občianskeho zákonníka, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 to znamená, že podľa
týchto ustanovení navrhovateľ mal nárok na plnenie vrátanie sankcií z omeškania a odporca v 2. rade
tým, že na výzvu odmietol plniť dostal sa do omeškania nasledujúci deň po omeškaní. Oboch odporcov
navrhovateľ žaluje z toho dôvodu, že odporca v 1. rade zodpovedá objektívne ako prevádzkovateľ auta a

odporca v 2. rade subjektívne, keďže zo zákona plniť mal a neplnil. Aj omeškanie oboch je rovnaké preto,
lebo za odporcu v 1. rade mala plniť poisťovňa, pričom odporca v 1. rade by podľa zákona mal plniť už
skôr, konkrétne po uplatnení nároku na náhradu škody, čo sa však realizovalo až cestou poisťovne teda
cez odporcu 2 a keďže odporca 2 neplnil, úrok z omeškania sa musí vzťahovať aj na odporcu 1. rade.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že pokiaľ ide o popis poistnej udalosti zotrváva na tom, že táto prebehla

tak,akojusúdupopísalvnávrhunazačatiekonania.Vpodstatetento popiszodpovedalpopisu odporcu
v 1. rade na pojednávaní. Chcel by len upresniť, že išiel predpísanou rýchlosťou 40 - 50 km/hod. Určite
nemal čelné sklo rozbité skôr, na ktorú možnosť poukazovala strana odporcu v 2. rade. Auto používa
na podnikanie sústavne, nemohol by si dovoliť jazdiť s rozbitým sklom a rovnako súdu potvrdzuje, že
odporcu v 1. rade prvýkrát videl až pri poistnej udalosti. Nepoznajú sa, nestretávajú sa, nekontaktujú sa.V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, ktorá videla auto predtým než ho použil na prepravu v
meste U., teda pred časom rozhodným, počas ktorého došlo k poistnej udalosti.

Odporca v 1.rade v konaní uviedol, že s podaným návrhom súhlasí, je si vedomý pohľadávky uplatnenej

navrhovateľom v tejto prejednávanej veci, teda potvrdzuje súdu skutočnosť, že je prevádzkovateľom a
vlastníkom motorového vozidla, v súvislosti s ktorou prevádzkou bola spôsobená navrhovateľovi škoda
prezentovaná v konaní, bol mu doručený návrh na začatie konania po oboznámení sa s ním potvrdzuje
súdu, že skutkový opis okolností v tomto návrhu prezentovaný bol taký aký ho navrhovateľ popísal. Ako
prevádzkovateľ motorového vozidla mal uzatvorenú zákonnú poistku s odporcom v 2. rade, túto si riadne

platil a aj platí. Nakoľko došlo k škodovej udalosti popísanej v návrhu, predpokladal, že škodová udalosť
bude vybavená odporcom v 2. rade z jeho zákonnej poistky, nestalo sa tak. Pokiaľ ide o popis poistnej
udalosti, viedol motorové vozidlo v U. na B. K., pamätám si, že to bolo minulý rok 22. decembra, teda v
zime, keď mu vyletel kamienok spopod kolesa a navrhovateľovi ním bolo rozbité čelné sklo. To znamená,
ženavrhovateľišielsosvojímmotorovýmvozidlomzanímanáslednehozastavil.Nacesteneboližiadne
iné motorové vozidlá. Navrhovateľ vystúpil z auta a povedal mu, čo sa stalo a podľa toho, že na ceste bol

skutočne nános kameňov a to z posypu, bolo obom zrejmé, že sklo sa rozbilo vymrštením tohto kameňa
spod kolies jeho auta, keďže na ceste žiadne iné auto nebolo a ani za danej situácie vôbec nevyplynulo,
že by mohlo dôjsť k rozbitiu tohto okna, teda čelného skla jeho motorového vozidla iným spôsobom.
Nebol na ceste žiadny svedok, ktorého by mohli osloviť, lebo to bolo pred Vianocami a cesty a ulice boli
prázdne. Nepamätá si, či išlo o víkend alebo pracovný čas, ale bolo to doobeda, presný čas už nevie

určiť. Hneď na mieste spísali nehodový záznam a vymenili si kontakty a sám to ohlásil odporcovi v 2.
rade. Viac s navrhovateľom v kontakte už nebol, až v súvislosti s týmto súdnym konaním. Okno bolo
prasknuté v pravej hornej časti horného skla. Bolo to výrazné. Sám išiel predpísanou rýchlosťou 50 km/
hod. a v rámci riadenia vnímal, že navrhovateľ mal na od neho dostatočný odstup. Netlačil sa na neho,
možno keby sa tlačil, tak by sa to ani nestalo, pretože by mu trafil jeho čelnú masku, nie jeho sklo.

Zástupca odporcu v 1.rade v konaní uviedol, spochybňujeme nárok navrhovateľa v celom rozsahu
vzhľadom na skutočnosti, že v danom prípade odporca v 1. rade nemôže zodpovedať za náhodu, pričom
má za to, že súhlasné vyhlásenie oboch účastníkov konania teda ešte nepreukazuje zodpovednosť
odporcu v 1. rade za vznik škody, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní. V zmysle zákona o povinnom
zmluvnom poistení sa vyžaduje preukázanie nároku poškodeným, pričom takéto preukázanie, ako bolo

preukázané spoločným vyhlásením navrhovateľa a odporcu v 1. rade nepostačuje. Taktiež vzhľadom na
možnosť liberácie podľa § 428 Občianskeho zákonníka, má za to, že v danom prípade nemohlo ísť pri
škodovej udalosti o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke vozidla, nakoľko išlo o vonkajšiu skutočnosť a
to o kamienok nachádzajúci sa na ceste. Nakoľko sa v zázname o dopravnej nehode neuvádzalo, že
by odporca v 1. rade mal porušiť nejakú právnu povinnosť, nemôže zodpovedať za škodu v prípade ak

vznikla, tak ako je popisovaná. Pokiaľ ide o výšku nároku, tento nerozporuje, ak by tu nárok daný bol,
nebol by problém plniť v tej výške, ktorá je uplatnená. Pokiaľ by súd v konaní dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa je daný, výšku uplatneného nároku nenamietajú, môže z nej súd vychádzať, nárok však
daný nie je. Skutočne sa ani nevie o aký kameň malo ísť a mal rozbiť čelné sklo, pričom nie je ani zrejmé
ako rýchlo sa pohybovali motorové vozidlá, preto považuje nárok za nepreukázaný. Účastníci škodovej

udalosti sa nevyzývali na konkretizáciu preto, že žiaden vodič si nemôže byť vedomý, že práve od jeho
motorového vozidla odskočil kameň, práve do vozidla idúceho oproti alebo za ním. Porušenie povinnosti
odporcu v 1. rade tu nie je a to aj keby k udalosti došlo popísaným spôsobom, preto vec nepotrebovali
zisťovať a preverovať. V danom prípade ide vždy o tvrdenie poškodeného, pretože druhý účastník si
toho nemôže byť vedomý. To znamená, že aj v prípade, že by nikto iný nebol na ceste, nikdy nie je

vylúčené, či sklo nebolo rozbité už predtým, je tu preto problém preukázať navrhovateľom prezentovaný
priebeh škodovej udalosti.

Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu v 1. rade vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti,
táto prebehla tak, že obaja účastníci viedli svoje motorové vozidlá v U. na B. K. v decembri roku 2012,
keď spopod kolesa odporcu v 2. rade vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle

navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu v 1. rade a to svetelnými signálmi
a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci
potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že
vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu v 1. rade, keďže na ceste žiadne inémotorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo
prasknutévpravejhornejčastivýraznýmspôsobom.Medzimotorovýmivozidlamiboldostatočnýodstup.

Navrhovateľ nárok uplatnený v konaní odvíja od skutkových okolností založených na poistnej udalosti,

v rámci ktorej navrhovateľ viedol dňa 22.12.2011 v čase o 13.30 hod. osobné motorové vozidlo zn.
ŠKODA OCTAVIA, kat.: M1, VIN: TMBDA21Z7B8023934, rok výroby: 20.12.2010, EČV: PN 090CD
po rovnom úseku B.. Pred motorovým vozidlom navrhovateľa jazdilo v inkriminovanom čase osobné
motorové vozidlo zn. Renault 19, EČV: TT 199 EO, nachádzajúce sa vo vlastníctve odporcu v 1.
rade a ktoré viedol sám odporca v 1. rade. Napriek tomu, že navrhovateľ dodržiaval na suchej ceste,

na ktorej sa v čase škodovej udalosti nachádzal štrk z posypu, dostatočný odstup od osobného
motorového vozidla jazdiaceho pred ním, došlo počas jazdy k odskočeniu kameňa spod zadného kolesa
osobného motorového vozidla odporcu v 1. rade, pričom odrazený kameň rozbil čelné sklo motorového
vozidla navrhovateľa. V príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou utrpel navrhovateľ škodu vo
výške 218,59 eur titulom nákladov na výmenu prasknutého čelného skla, ktorý nárok si uplatnil v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo u odporcu v 2. rade z povinného zmluvného
poistenia odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade nahlásil škodovú udalosť u odporcu 2. rade, ktorý ju
neoprávnene odložil bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že vodič motorového vozidla,
prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody, nemohol zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia
vzniku tejto škody s tým, že nebola ani preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou

prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

Zo záznamu o dopravnej nehody zo dňa 22.12.2011 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis
navrhovateľom a odporcom 1. rade odporcovi v 2. rade.

Zo zápisu podnikateľom AUTO AZ, Pavol Halabrín zo dňa 27.12.2011 vyplýva obhliadka poškodeného
motorového vozidla a následná výmena čelného skla motorového vozidla navrhovateľa za cenu 218,59

eur s dokladom o jej zaplatení.

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť,
ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len

ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a

fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený
právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za
ktorú poistený zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v
poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

V predmetnom konaní súd vykonaným dokazovaním konštatuje spornosť nároku navrhovateľa, ktorej

základom je spornosť otázky okolností predchádzajúcich bezprostredne vzniku popísanej poistnej
udalosti, z ktorej odporca v 2 rade ako poisťovňa odmietol zo zákonného poistenia odporcu v 1 rade
plniť, vrátane otázky zavinenia a následne vyvodenej zodpovednosti z poistnej udalosti, teda samotný
kauzálny nexus, čo malo za následok aj odmietnutie plnenia zo strany odporcu v 2 rade. V konaní
nebola spochybnená výška škody, ktorú dokladoval navrhovateľ výmenou prasknutého čelného skla

podnikateľom AUTO AZ - Pavol Halabrík, po ohliadke poškodeného motorového vozidla za cenu 218,59
eur. Spornou v konaní zostala otázka existencie právneho dôvodu, na základe ktorého si navrhovateľ
uplatnil nárok na poistné plnenie voči odporcovi v 2 rade titulom platne uzavretého povinného zmluvného
poistenia ako poisťovateľa motorového vozidla odporcu v 1 rade ako účastníka dopravnej nehody, ktorý
podľa zhodného tvrdenia navrhovateľa a odporcu v 1 rade škodovú udalosť spôsobil a to konkrétne v

príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním, resp. zodpovednosťou poškodeného, ktoré by
bolo kryté poistením vyplývajúcim z povinného zmluvného poistenia.

Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že skutočne došlo k poškodeniu čelného skla
motorového vozidla navrhovateľa. Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom
odporcom v 1 rade tak, že k škodovej udalosti došlo v U. na B. K. v decembri roku 2012, keď spopod

kolesa odporcu v 2. rade vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa
jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu v 1. rade a to svetelnými signálmi a následným
obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že
v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením
kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu v 1. rade, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo

nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v pravej
hornej časti výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.

Pokiaľ namietal odporca v 1 rade, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti
tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu,
súd je názoru, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu v

1 rade ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve z tohto zhodného popisu účastníkov dopravnej
nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca v 2 rade nie je
spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť
a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju odporca v 1 rade a
navrhovateľ v konaní uviedli. Tu súd poukazuje na to, že dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní
vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§132 Občianskeho súdneho poriadku). Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovzásadneniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akými výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa

tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa tak uvádzaným má súd za to, že z vykonaného
dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom
ktorejbolopoškodenievozidlanavrhovateľaatovymrštenímkamienkaspodvozidlaodporcuv1rade.Tu
je ešte na mieste konštatovať, že v danom prípade, zo zhodného tvrdenie účastníkov nehody vyplýva, že
v čase keď k nej došlo bolo zimné obdobie, pri posype cesty štrkom, čo je bežné v tomto ročnom období

a nakoľko na ceste neboli iné motorového vozidla, nie je tu predpoklad, že by k vymršteniu kamienka
mohlo dôjsť spod kolies vozidla iného a napokon za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovýmvozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri
priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré šoféruje,
avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa

na čelné sklo poškodeného vozidla (čím odporca v 2 rade dôvodí námietku o nepreukázaní príčinnej
súvislosti) nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Napokon v danom
prípade na ceste neboli iné motorové vozidlá než vozidlá navrhovateľa a odporcu v 1 rade jazdiace
za sebou a rovnako podľa čestného vyhlásenia matky navrhovateľa vyplýva, že tento v deň škodovej
udalosti odchádzal z domu bez poškodenia čelného skla jeho motorového vozidla.

Odporca v 2 rade rovnako namietal, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno
považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla.

Zodpovednosť v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody.

Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ustanovenie § 427. Práve v ustanovení § 428
sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov. A to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda
spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa),
liberačný dôvod vyplýva z § 441 občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného.

Podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola
spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, Ani v tomto prípade zákon nedefinuje, ktoré
okolnosti možno považovať za tie, ktoré majú pôvod v prevádzke. Tu súd poukazuje na znenie § 428,
v zmysle ktorého pojem „o škode spôsobenej okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke“ má na mysli
okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti

so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti
následne vzniknutá škoda na inom vozidle nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod
v prevádzke vozidla, a preto podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy
liberácia. Je na základe ustálenej súdnej praxe nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa
pohybuje a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku

škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s
jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do
čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Prevádzkou motorového vozidla došlo k
vymršteniu kamienka a následne k vzniku škodovej udalosti, preto škoda bola spôsobená okolnosťou,
ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Kamienky patria do pozemnej komunikácie, a preto vymrštený

kamienok pôsobením kolesa vozidla v prevádzke, ktorý spôsobil škodu na inom vozidle, je okolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke.

Zákon č. 381/2001 Z.z. v ustanovení § 15 od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného
na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (odporcu v 1 rade) tak, ako to poznajú všetky
osobné právne úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla

si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému
- odporca v 1 rade) alebo voči poisťovateľovi (odporca v 2 rade) alebo voči obom súčasne (solidárne).
Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu,
a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom
vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poistného za škodu, ktorá poškodenému

vznikla.

V konaní mal súd preukázaný nárok navrhovateľa ako vo vzťahu k odporcovi v 1 rade titulom objektívnej
zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla založenej na základe § 427 Občianskeho
zákonníka, tak aj vo vzťahu k odporcovi v 2 rade priamo s odkazom na § 15 zákona o povinnomzmluvnom poistení, keďže odporca v 1. rade mal u odporcu v 2. rade uzatvorené zákonné poistenie
motorového vozidla, ktorých zaviazal solidárne uplatnenú pohľadávku navrhovateľom, nespornú čo do
výšky, tomuto zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania s odkazom na znenie § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a jeho ustanovenia § 3 ods.
1 vo výške 9 % ročne od 12.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho od odmietnutia poskytnutia poistného
plnenia v zmysle oznámenia odporcu v 2 rade.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcom plnú náhradu trov konania v sume 420,55

eur, predstavujúce sumu 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 404,05 eur trovy právneho
zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou poskytnutých úkonov právnych služieb a ostatných nárokov:
prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 640/2004 Z.z - advokátska tarifa, ďalej len
vyhláška), podanie návrhu, písomné vyjadrenie vo veci samej - k obom odporom (§ 14 ods. 1 písm.
b) vyhlášky), účasť na pojednávaniach dňa 14.10.2012, 1.2.2013 a 10.4.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky), všetko po 19,90 eur, 4 krát režijný paušál 7,63 eur, 2 krát 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky),

náhrada za stratu času v súvislosti s účasťami na určených pojednávaniach za 2 začaté polhodiny á
12,71 eur pri pojednávaní dňa 14.12.2012 a po 2 začaté polhodiny á 13,01 eur pri pojednávaniach dňa
1.2.2013 a 10.4.2013 (§ 17 vyhlášky a § 18 ods. 3 vyhlášky), cestovné dňa 14.12.2012 (cesta Bratislava
- Trnava a späť) vo výške 28,589 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 6,8
l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur), cestovné dňa 1.2.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo

výške 29,733 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter
nafty 1,52 eur), cestovné dňa 10.4.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 29,808 eur (99,6
km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur) podľa §
15 a §16 vyhlášky a § 1 písm. b) opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady
za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, 20% DPH pri odmene advokáta

24 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov konania priznal súd navrhovateľovi k rukám jeho právnej
zástupkyni v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.