Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111216200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111216200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Údernícka5,IČO:35724803,právnezastúpenéhospoločnosťou
Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti odporcovi D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XX, o
zaplatenie 359,44 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 4C/220/2011-54 zo dňa 25.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho,

že medzi účastníkmi (resp. odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa) mal vzniknúť právny
vzťah v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel však k záveru, že dotknutá
zmluva z 17.1.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák. v spojení s § 4
zák. č. 258/2001 Z. z., keďže neobsahuje základné náležitosti zmluvy, ktoré sú taxatívne určené v § 4
ods. 2, 3 označeného právneho predpisu. Zároveň okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že odporca úver čerpal; kedy a v akej výške ho čerpal a z akého dôvodu si nemal odporca
svoje povinnosti voči navrhovateľovi plniť. V tomto smere teda navrhovateľ neuniesol ani dôkazné
bremeno.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
keďže tento si dotknutý procesný nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to,
že pôvodný veriteľ (právny predchodca navrhovateľa) s odporcom preukázateľne uzavreli zmluvu,
na základe ktorej pôvodný veriteľ vydal odporcovi platobnú kartu. Nakoľko odporca využil povolené
prečerpanie,avšaksplátkyúveruneuhradil,jepovinnýzaplatiťdlžnú/uplatňovanúsumu.Napreukázanie
výšky tejto sumy, podľa odvolateľa, postačuje výpis z bankovej knihy, pričom odporca túto čiastku ani

nerozporoval. Rovnako okresný súd v priebehu konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku
navrhovateľa a neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané, čím navrhovateľ nemohol produkovať
konkrétne dôkazy. Zastaval názor, že okresný súd ho mohol vyzvať na preukázanie uplatňovaného
nároku, ak tento nepovažoval za preukázaný.Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 a
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, O.s.p.

V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. odvolací súd je viazaný nielen rozsahom
odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré účastník v zákonom stanovenej lehote na
podanie tohto opravného prostriedku vymedzí. Nadväzne krajský súd napadnutý rozsudok posudzoval
práve z dôvodov označených odvolateľom.

Navrhovateľ síce vyslovil, že nesúhlasí s právnym posúdením veci okresným súdom, ale konkrétne

vôbec neuviedol, prečo by mal byť nesprávny záver okresného súdu o absolútnej neplatnosti
zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom z 17.1.2005. Za konkrétnu
(proti)argumentáciu rozhodne nemožno považovať citáciu zákonných ustanovení Obchodného
zákonníka, osobitne ak okresný súd vec po právnej stránke kvalifikoval prioritne prostredníctvom
ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. To znamená, že dôvody tvrdené odvolateľom vôbec nespochybňujú

(právne) závery okresného súdu a tým na ich základe - pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi
odvolania - ani nemožno konštatovať (eventuálnu) vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
je jednoznačne vzťahom spotrebiteľským, z ktorého titulu bolo plne primerané jeho platnosť posudzovať
z hľadiska konkrétnych ustanovení Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Taktiež ďalšie odvolacie argumenty sa bezprostredne neviažu ku konkrétnym záverom okresného súdu.
Inými slovami, navrhovateľ spochybňuje také závery súdu prvého stupňa, ktoré tento ani nevyslovil.
Zároveň navrhovateľ vo vzťahu k uplatňovanému nároku predložil len písomnosť, z ktorej ani pri jej
akceptovaní (t.j. nespochybňovaní jej vierohodnosti) nevyplývajú okolnosti/skutočnosti, ktoré okresný
súd považuje za nepreukázané. Taktiež v odvolacom konaní (odhliadnuc od „procesnej nemožnosti“ - §

120 ods. 4 v spojení s § 205a ods. 1 O.s.p.) navrhovateľ nepredložil, resp. neoznačil dôkaz, ktorý by mal
relevantne spochybňovať závery okresného súdu o neplatnosti zmluvy, z ktorej odvodzuje svoj nárok.

Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka, podľa ktorej postupom okresného súdu malo dôjsť k
odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Z postupu okresného súdu, osobitne z nariadenia
termínu pojednávania, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že vo veci nebude rozhodnuté bez vykonania

pojednávania v zmysle § 115a O.s.p. Svojou neprítomnosťou na pojednávaní sa fakticky vzdal
procesného oprávnenia zodpovedajúceho povinnosti súdu oboznámiť výsledky prípravy pojednávania
(§ 118 ods.2 O.s.p.), vrátane označenia sporných a nesporných skutočností.

Pokiaľ na pojednávaní nie sú prítomní účastníci, ako v súdenom prípade, je vyslovene formalistickou
požiadavkou, aby súd neprítomným účastníkom oznamoval nesporné a sporné skutkové tvrdenia. Z

logikyvecitotižvyplýva,ženauvedenékonštatovaniaby(neprítomní)účastnícinemohlinijakoreagovať.
To znamená, že pokiaľ zápisnica o pojednávaní okresného súdu zo dňa 25.5.2012 neobsahuje dotknutý
údaj,nejednásaovaduvkonaní,ktorábybolaodňatímmožnostiúčastníkovikonaťpredsúdom.Krajský
súd opakovane zdôrazňuje, že navrhovateľ sa sám „zbavil“ tejto možnosti tým, že sa na pojednávanie
nedostavil.

Napokon neopodstatneným je poukazovanie na to, že okresný súd „mohol“ navrhovateľa vyzvať na
doplnenie dôkazov. Nielenže takáto povinnosť súdu v sporovom konaní nie je daná, ale jej naplnením
by v konečnom dôsledku došlo aj k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. Vo svojej podstate
požiadavka navrhovateľa nie je ničím iným, ako žiadosťou, aby ho súd vyzýval na také dokazovanie,
ktoré povedie k jeho úspechu v spore. Teda, aby ho hmotnoprávne poučoval, čo je neprípustné.Okresný súd vecne správne rozhodol aj o trovách konania, keď náležite prihliadol na zásadu úspechu
a návrhový charakter procesného nároku náhrady trov konania.

Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ

- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu druhá procesná strana si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania (vôbec) neuplatňovala - § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.