Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109227059
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8109227059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozef Škraba, v právnej veci žalobcu: Ing. J. S., PhD., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y., X. XX, právne zastúpeného Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Gercenova 6/A, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 24.11.2010 pod č.k. 28C/223/2009 - 166, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa a návrh z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.492,43 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom pod č.k. 28C/223/2009 - 166 rozhodol o povinnosti žalovaného strpieť
na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia sa žalobcovi za verejne prednesené výroky v znení
„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa ospravedlňuje Ing. J. S., PhD., za nepravdivé a pravdu
skresľujúce výroky, ktoré odzneli z úst hovorcu Prezídia Policajného zboru SR na tlačovej besede dňa
6.9.2007“ v piatich masovokomunikačných prostriedkoch, na mieste a v čase podľa rozhodnutia žalobcu
na náklady žalovaného. Ďalej rozhodol o povinnosti žalovaného na účet žalobcu zaplatiť nemajetkovú

ujmu za v značnej miere zníženú dôstojnosť osoby žalovaného (pravdepodobne myslené žalobcu) vo
výške 16.500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodne súd osobitným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca svojím
návrhom zo dňa 26.10.2009 sa domáhal ochrany osobnosti proti žalovanému s poukazom na to, že
žalovaný informoval širokú verejnosť 6.9.2007 o policajnej akcii s názvom Slatina, pričom takouto
správou zasiahol do jeho dobrého mena (§ 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.). Preto žiada
uverejnenie výroku tak, ako je uvedený vyššie, a nemajetkovú ujmu 16.500,- Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa dostal k pestovaniu technického konope na základe
toho, že hľadal izolačný materiál na strechu svojej chalupy vo L. X.. Kúpil si certifikované technické
konope a zasadil ho na pole pred domom o výmere 137 m2. Pole bolo viditeľné z ulice aj z domu. V tom
čase platila na území SR smernica EÚ, že technické konope je legálna plodina a môže sa pestovať. Dňa

2.9.2007 prepadli ho na chate vo L. X. policajti, ktorí boli voči nemu hrubí. Zožali celú úrodu konope a
žalobca bol zadržaný. Keď expertíza preukázala, že tzv. THC sa v konope nenachádza, tak ho o 21.00
hod. večer prepustili a ospravedlnili sa mu. Myslel si, že tým je všetko uzavreté. Neskôr sa od známych
dozvedel, že v policajnej správe bol označený ako drogový díler. Hovorca policajného zboru poskytolnepravdivú informáciu o tom, že zo zadržaného množstva technického konope sa dá vyrobiť približne
21200obvyklýchdávokdrogy,pričomexpertízanepotvrdilamožnosťvýrobydrogyzozadržanýchrastlín.
Takouto správou polície je žalobca dotknutý. Neskôr polícia oznámila, že k trestnému činu nedošlo. Vec

postúpili na priestupkové konanie.

Žalovaný k veci uviedol, že dňa 28.8.2007 vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene začal
trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok podľa § 173 ods.
1 Trestného zákona. Na základe príkazu okresného súdu vykonal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva

PZ dňa 2.9.2007 domovú prehliadku u žalobcu a pri domovej prehliadke boli zaistené zelené rastliny
rodu Canabis sativa. Dňa 2.9.2007 bol Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Slovenská Ľupča
spracovaný predbežný výsledok skúmania, ktorý predbežne nepreukázal existenciu THC vo vzorkách.
Dňa 6.9.2007 bola Prezídiom PZ zverejnená tlačová informácia, ktorá mala zasiahnuť do osobnostných
práv žalobcu. Pre úspešné uplatňovanie práva na ochranu musia byť splnené dve základné podmienky,
a to existencia neoprávneného zásahu a objektívna spôsobilosť neoprávneným zásahom privodiť ujmu

na práve dotknutých osôb. K tomu však podľa žalovaného nedošlo. V rámci Trestného poriadku má
polícia právo poskytovať informácie o trestnom konaní, pričom polícia dbá na zásadu prezumpcie neviny.
Zverejnené informácie nemohli zasiahnuť do osobného života žalobcu. Samotná rastlina rodu Canabis
sa nachádza v prvej skupine zoznamu omamných a psychotropných látok bez ohľadu na to, koľko
látok THC obsahovala. V zmysle zákona je chápaná ako droga. Informácia, že z rastlín sa dalo vyrobiť

21200 obvyklých dávok drogy, nebola nepravdivá informácia. Výsledky expertízy boli len predbežnými
výsledkami a znalecký posudok bol vypracovaný až 8.10.2007, teda mesiac po zverejnení tlačovej
správy.

Okresný súd vypočul svedka R. P., ktorý zachytil informáciu o akcii Slatina vo L. X., a dal si ju do spojitosti

so žalobcom, ktorý ako Y. má chatu vo L. X.. Takéto informácie nie sú dobrou vizitkou pre VŠ, pretože
žalobca spolupracoval na grantoch pre VŠ a predtým tam aj učil. Žalobca hovoril o tom, že došlo k omylu,
tak to svedkovi bolo čudné a veľmi mu neveril. Iný svedok Ing. P. P. poznal žalobcu z VŠ a spolupracoval
s ním vo vodáckom akademickom klube. Mal vedomosť o tom, že jedine žalobca má chatu vo L. X. ako
Y.. Členovia klubu boli prekvapení, keď sa dozvedeli o policajnej akcii. Spočiatku vylúčili žalobcu z klubu,

ale neskôr mu členstvo obnovili. Stalo sa to až po dodatočnom vysvetlení členom klubu.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kde fyzická osoba
má právo na ochranu svoje osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku
náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že pasívne legitimované má byť Ministerstvo vnútra SR, nie

Slovenskárepublika.Ideokonanieorgánovzastupujúcichštátpočastrestnéhokonania,pretooznačenie
žalovaného zo strany žalobcu je správne.

Bolo preukázané, že dňa 2.9.2007 príslušníci PZ vykonali domovú prehliadku, zadržali žalobcu, zožali
mu celú úrodu konope a podľa predbežných výsledkov z 2.9.2007 bolo jasné, že rastliny nepreukázali

existenciu THC vo vzorkách konope. Napriek tomu 6.9.2007 bola vydaná Prezídiom PZ do tlače
informácia, že došlo k zadržaniu pestovateľa drog. Jedná sa o neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobcu. Dňa 8.10.2007 bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý potvrdil neprítomnosť THC v
konope žalobcu. Preto súd hodnotil neoprávnené a bezdôvodné zasahovanie do osobnostných práv
žalobcu, keď bolo začaté trestné stíhanie, vykonaná domová prehliadka a polícia poskytla informáciu

širokej verejnosti napriek tomu, že nebolo potvrdené, že zadržané konope obsahuje látky THC. Napriek
negatívnym výsledkom skúmania bola po štyroch dňoch poskytnutá verejnosti informácia, aj keď
polícia vedela, že trestné stíhanie bude zastavené. Ak žalovaný namietal, že podľa tlačovej informácie
nebolo možné identifikovať osobu žalobcu, s tým sa súd nestotožnil. Len žalobca, označený ako J. I.pochádzajúci z Y., mal chatu vo L. X. a v okruhu známych žalobcu si vedeli identifikovať meno osoby
s policajnou správou.

Keď sa žalovaný bránil, že zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach všetky rastliny
rodu Canabis zaraďuje do prvej skupiny omamných a psychotropných látok bez ohľadu na to, koľko
látky THC obsahujú, takéto hodnotenie je v rozpore s Európskym právom a Nariadeniami Rady (ES)
č. 1093/2001, č. 1782/2003 a č. 953/2006, ktoré sú platným právnym poriadkom SR. To neskôr viedlo
k tomu, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené. Ak boli poskytnuté informácie médiám, je to v

neprospechžalovaného,totižSR,pričomštátniejenaúrovninovinárov,ktorísúprivilegovanouskupinou
a sú v zvýšenej miere chránení v porovnaní s inými subjektmi. Štát a polícia nemôžu byť predmetom
mediálnych hier, na základe ktorých by si mala polícia získavať väčší rešpekt u obyvateľov. Ak sa polícia
rozhodla zverejniť správu o trestnom dianí, na čo má právo, musí mať základnú mieru istoty v postupoch
pri vyšetrovaní v tom, že vznesené obvinenie je skutočne dôvodné. Tu takúto istotu štát nemal, pretože
pestované konope je technickým konope. Polícia ako orgán činný v trestnom konaní má mať vedomosť

o platných právnych predpisoch na území SR a o tých, ku ktorým zaväzuje Európske spoločenstvo.
Nebol dôvod medializovať celoslovensky udalosť a poskytovať tlačové informácie všetkým médiám,
ak prebiehalo trestné stíhanie, pričom tieto informácie boli dané štyri dni po predbežných výsledkoch
bez toho, aby sa počkalo na riadny znalecký posudok. Preto poskytnutie informácie bolo zásahom do
osobnostných práv žalobcu.

Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť a ohroziť práva chránené zákonom. Súd bol toho názoru, že podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníkajepotrebnénávrhuvyhovieťažalovanýmusístrpieťzverejnenieinformácie,akourčilžalobca.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Žiadal rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť.
Žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie Slovenskej republiky. Žalovaný bol označený ako
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Slovenská republika a Ministerstvo vnútra SR

sú samostatné právnické subjekty a majú spôsobilosť byť účastníkmi konania. Žalovaná je Slovenská
republika a Ministerstvo vnútra je orgán, prostredníctvom ktorého štát koná (§ 21 ods. 4 O.s.p.).
Informácia, ktorá mala zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, pochádza od
hovorcu Prezídia PZ. Tento bol v štátnej službe v služobnom úrade MV SR. Ministerstvo vnútra SR ako
služobný úrad zodpovedá za výkon služobného pomeru policajta a táto zodpovednosť nie je daná štátu.

MinisterstvovnútraSRjeústrednýmorgánomštátnejsprávy,jeprávnickouosobou,ktorámásamostatnú
spôsobilosť na práva a povinnosti. Jej postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach,
v ktorých vystupuje ako orgán štátu za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
Štátny orgán môže konať za SR len vtedy, ak ho na takéto konanie splnomocňuje zákon, a to v prípade
§ 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Označený

žalovaný Slovenská republika nie je nositeľom uplatňovaných povinností a za nositeľa uplatňovaných
povinností je potrebné považovať Ministerstvo vnútra SR. O tom je obdobný rozsudok Krajského súdu
v Košiciach pod č.k. 1Co/201/2007 - 219.

Ak žalobca poukazuje na to, že došlo neoprávneným a bezdôvodným spôsobom k zásahu do

jeho osobnostných práv, podľa žalovaného k žiadnemu takémuto neoprávnenému zásahu nedošlo.
Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní bolo informovať verejnosť o svojej činnosti, čo je v
súlade s čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, podľa ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Bola pravdivá informácia, že zo zadržaného konope
sa dalo vyrobiť približne 21200 obvyklých dávok drogy. Droga je definovaná v zákone č. 139/1998 Z.z.,

kde je aj zoznam omamných látok. Všetky látky rodu Canabis sa nachádzajú v prvej skupine na zozname
omamných a psychotropných látok, a to bez ohľadu na množstvo látky THC, ktoré by obsahovali. Zo
zadržaného množstva 4353 kusov Canabis, ktoré vážilo 106 kg, by sa dalo vyrobiť 21200 obvyklých
dávok drogy. Táto informácia nie je nepravdivou informáciou, ako uvádza okresný súd.

Pestovanie konope podľa zákona č. 139/1998 Z.z. je s výnimkami pestovania na priemyselné alebo
výskumné účely zakázané. Ak žalobca chcel pestovať technické konope, mal požiadať o povolenie
Ministerstvo zdravotníctva SR.Zo správy polície nebolo možné stotožniť žalobcu s osobou uvádzanou pod menom J. I. z Y., ktorý má
chatu vo L. X.. Aby došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosti
v spoločnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a

žalobu zamietnuť.

Žalobca k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Štát preniesol na
Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy určité právomoci. Ministerstvo má samostatnú
spôsobilosťnaprávaapovinnostiavystupujeakoorganizačnázložkaštátuvjehomene.Akorgányčinné

v trestnom konaní nemali relevantné informácie o obsahu a prítomnosti látky THC v rastlinách, nebolo
možné urobiť relevantný záver a neprimeraným spôsobom zasiahnuť a ohroziť postavenie žalobcu v
spoločnosti ako čestného občana. Nie je možné vychádzať z toho, že bola poskytnutá len tlačová správa
pre masovokomunikačné prostriedky, pretože bola podaná správa o priebehu trestného konania a jeho
začatí bez toho, aby bola dbaná povinnosť dodržať zásadu prezumpcie neviny. Tento neoprávnený
zásah do osobnostných práv žalobcu bol potvrdený výsluchom svedkov. Doposiaľ nebolo vyvrátené

tvrdenie o tom, že nedošlo k ujme na právach žalobcu publikovaním nepravdivej informácie.

Krajský súd rozsudkom pod č.k. 12Co/12/2011 - 211 zo dňa 26.4.2011 zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a návrh zamietol. Ďalej rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
1.114,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcu,

polícia mala publikovať v masovokomunikačných prostriedkoch nepravdivú informáciu o osobe žalobcu,
ktorý ako drogový díler mal pestovať drogy na dvore rodinného domu vo L. X.. Hovorca prezídia
policajného zboru poskytol médiám nepravdivú informáciu aj
napriek tomu, že už 2.9.2007 mal policajný zbor k dispozícii výsledky expertíznej činnosti,
ktoré jednoznačne spochybnili možnosť výroby drogy, pretože konope neobsahovalo prvky THC. Zo

strany žalovaného bola namietaná tá skutočnosť, že nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalobca v
konaní označil ako žalovaného Slovenskú republiku, ktorú v konaní zastupuje Ministerstvo vnútra SR.
Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy je samostatným právnym subjektom, ktorý
ako orgán môže konať iba na základe Ústavy SR, v medziach, v rozsahu a spôsobom ustanoveným
zákonom. Ministerstvo vnútra SR môže konať za Slovenskú republiku len vtedy, keď ho na takéto

konanie splnomocňuje zákon. Postavenie Ministerstva vnútra SR nemožno zamieňať s postavením
Slovenskej republiky, ktorá je v tomto konaní zastúpená Ministerstvom vnútra. Je potrebné rozlišovať,
kedy štátny orgán koná v mene štátu, od prípadov, kedy koná vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Štát je vecne legitimovaný len vtedy, ak sú na jeho strane vytvorené predpoklady, aby
sa stal nositeľom subjektívnych súkromných práv a povinností, t.j. ako to vyplýva priamo z právneho

predpisu. Žalobca tvrdí, že k poškodeniu jeho práv došlo hovorcom prezídia policajného zboru, ktorý
poskytol nepravdivú informáciu. Podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, a to § 1 ods.
1, policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem, a
úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov SR. Policajný zbor je podriadený

ministrovi (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.). Služobný pomer príslušníkov PZ upravuje zákon č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ. Policajt je síce v štátnej službe ako príslušník PZ, ale
ako príslušník PZ je povinný plniť povinnosti stanovené v zákone č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore.
Preto aj hovorca prezídia policajného zboru je zodpovedný vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR, kde
úlohy organizácie a riadenie policajného zboru sú uvedené v § 2 uvedeného zákona. Pri poskytovaní

informácií médiám hovorca policajného zboru vystupoval v mene polície ako správneho orgánu štátu.
Ministerstvo vnútra SR ako služobný úrad zodpovedá za výkon služobného pomeru policajta a táto
zodpovednosť nie je daná štátu. Slovenská republika v tomto prípade nie je nositeľom zodpovednosti za
konanie hovorcu PZ, pretože za jeho činnosť zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt
práva a povinností stanovených zákonom. Krajský súd pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného -

Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra žalobu zamietol. Krajský súd zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa a návrh žalobcu zamietol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania na cestovných náhradách

podľa zákona č. 283/2002 Z.z. v celkovej výške 1.114,44 Eur.

Proti rozsudku krajského súdu dal dovolanie žalobca. Súd zamietol žalobu pre tvrdený nedostatok
pasívnej legitimácie Slovenskej republiky. Odvolací súd nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5v spojení s § 43 ods. 1 O.s.p.. Nevyzval žalobcu na opravu vady podania spočívajúcej v nesprávnom
označení účastníka konania na strane žalovaného. Bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces,
zaručené mu nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ale aj článkom 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým
sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a
Slovenskej Federatívnej republiky. Štát v súdnych konaniach spravidla vystupuje v otázkach týkajúcich
saprávapovinnostívyplývajúcichzosprávymajetkuštátuavoveciachtýkajúcichsamocenskýchfunkcií
štátu. To je dôležité najmä pri určení hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie a z toho odvíjajúceho

sa postavenia štátu, resp. subjektu, na ktorý štát preniesol výkon svojich práv a povinností. Začatie a
vedenie trestného konania je podľa názoru žalobcu plnením mocenskej funkcie štátu, ktorá je prenesená
na orgány spadajúce pod Ministerstvo vnútra SR ako ústavný orgán štátnej správy podľa zákona č.
573/2001 Z.z. o organizácii, činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov. Dovolateľ v tejto veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 30Cdo
629/2005, kde český súd

považuje rozlišovanie žalovaného subjektu pri žalobách proti štátu za prehnaný a striktný formalizmus.
Súd je povinný zistiť, ktorá z organizačných zložiek je povinná zastupovať štát v konkrétnom spore,
a túto organizačnú zložku pribrať do konania, ak sa ho už nezúčastňuje. Otázka, ktorá organizačná
zložka štátu má za štát s ohľadom na obsah a povahu sporu vystupovať pred súdom, nie je otázkou
vecnej legitimácie. Chybný záver súdu v tejto otázke sa prejavuje ako vláda konania, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keď súd nevyzval žalobcu na opravu podania, pričom iné
označenie štátu možno považovať za odstrániteľný nedostatok podania, odvolací súd sa dopustil vady,
ak návrh žalobcu z procesných dôvodov zamietol.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.9.2012 pod č.k. 7Cdo/119/2011 - 237 zrušil rozsudok krajského

súdu z 26.4.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zmenil rozhodnutie a žalobu
zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného - Slovenskej republiky, zastúpenej
Ministerstvom vnútra SR. Krajský súd dospel k záveru, že žalovanou stranou nemá byť Slovenská
republika, ale Ministerstvo vnútra SR. Podľa dovolacieho súdu, takýto záver je zatiaľ predčasný a
nepreskúmateľný. Pre úspešnosť žaloby v sporovom konaní je treba preukázať vecnú legitimáciu

účastníkov konania. V konaní môžu vystupovať ako fyzické, tak právnické osoby, resp. štát, ktorý
má postavenie právnickej osoby. Podľa žalobcu došlo k neoprávnenému a bezdôvodnému zásahu do
jeho osobných práv vyhlásením hovorcu Prezídia policajného zboru, ktorý poskytol médiám nepravdivé
informácie za povinný označený subjekt Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR.
Krajský súd vyvodil záver, že štát - Slovenská republika je vecne legitimovaný len vtedy, ak to vyplýva

priamo z právneho predpisu a citované právne predpisy neinterpretoval z hľadiska zodpovednostného
vzťahu, vyplývajúceho z charakteru zásahu do osobnostných práv žalobcu, aj z rozhodovacej praxe
súdov v obdobných veciach. Zanedbal poučovaciu povinnosť v otázke správneho označenia účastníkov
konania. Samotné rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, čo je vada konania podľa § 237 písm. f/
O.s.p.. Súd pri svojich rozhodnutiach má zabrániť nekvalitným rozhodnutiam, a tým odnímať možnosť

účastníkom konania sa vo veci vyjadriť. Súd pri zdôvodnení nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
vychádzal zo zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore a zo zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov policajného zboru, ktoré neboli súdom prvého stupňa použité. Z obsahu spisu nevyplýva,
aby sa odvolací súd dal vyjadriť k možnému použitiu týchto ustanovení v súdnom konaní. Keďže
odvolací súd nesplnil povinnosť a neumožnil účastníkovi vyjadriť sa k možnému použitiu iných doteraz

nepoužitých ustanovení právnych predpisov, porušil základné právo účastníkov na spravodlivý proces,
čím im odňal možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť.
Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 13 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že fyzická osoba
má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho
osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Žalobca poukázal na to, že po vykonaní domovej prehliadky v jeho rodinnom dome v katastrálnom území

L. X. - Q. dňa 2.9.2007 bolo začaté proti nemu trestné stíhanie ako obvinenému z prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie
s nimi, podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca pestoval technické konope, ktoré chcel použiť
na izolačné účely na chate. Dňa 6.9.2007 bola vo viacerých masovokomunikačných prostriedkochpublikovaná informácia, že pri policajnej akcii s názvom Slatina, zameranej na drogy, polícia objavila na
dvore rodinného domu vo L. X. viac ako 4000 rastlín konope. Z nej by sa dalo vyrobiť približne 21200
dávok droby. Vyšetrovateľom trestnej činnosti bol obvinený 27 - ročný J. z Y.. Médiá mali tieto informácie

od hovorcu Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky a prevzala ju do svojich práv aj Tlačová
agentúra ČTK a SITA. Podľa žalobcu, hovorca Prezídia policajného zboru poskytol médiám nepravdivú
informáciu napriek tomu, že príslušníci policajného zboru SR od 2.9.2007 disponovali výsledkami
expertíznej činnosti, ktorý spochybňovali možnosť výroby zo zadržaných látok dávky nejakej drogy.
Zadržané rastliny totiž neobsahovali žiadne prvky THC, a tak nemohol ani spáchať trestný čin v

zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona. Po zverejnení informácii v masovokomunikačných prostriedkoch
bol žalobca nepríjemne konfrontovaný so svojimi kolegami, známymi a priateľmi, ktorí jednoznačne
spájali informáciu s osobou žalobcu. Žalobca musel často obhajovať svoju dobrú povesť bezúhonného
človeka, váženého vedeckého pracovníka, odborníka a zároveň športového funkcionára. Krajský súd
prvýkrát zamietol žalobu s poukazom na to, že Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy
je samostatným právnym subjektom, ktorý ako orgán štátu môže konať iba na základe Ústavy SR,

v medziach a v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Ministerstvo môže konať za Slovenskú
republiku len vtedy, keď ho na takéto konanie splnomocňuje zákon. Postavenie Ministerstva vnútra SR
nemožno zamieňať s postavením Slovenskej republiky. Je potrebné rozlišovať, kedy štátny orgán koná v
meneštátu,odprípadu,kedykonávovlastnommeneanavlastnúzodpovednosť.MinisterstvovnútraSR
ako služobný orgán zodpovedá za výkon služobného pomeru policajta. Táto zodpovednosť nie je daná

štátu. Preto Slovenská republika nie je nositeľom zodpovednostného konania za hovorcu policajného
zboru, pretože sa jedná o činnosť, za ktorú zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt
práv a povinností stanovených zákonom. Preto pre nedostatok pasívnej legitimácie Slovenskej republiky
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol.

Žalobcapoukázalnato,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.30Cdo629/2005,spôsobilosť
byťúčastníkomkonaniamátakistoajštát(Českárepublika),ktorýakoúčastníkkonaniamôževykonávať
svoje procesné práva a plniť svoje povinnosti len vtedy, ak tu bude určená organizačná zložka štátu,
ktorá za neho bude pred súdom vystupovať. Súd je povinný zistiť, ktorá z organizačných zložiek je podľa
zákona príslušná zastupovať štát v konkrétnom spore. Túto organizačnú zložku potom súd priberie

do konania. Otázka, ktorá organizačná zložka má konať za štát, nie je otázkou vecnej legitimácie.
Podľa názoru žalobcu, súd mal poučiť účastníka, kto má zastupovať Slovenskú republiku v konaní,
t.j. ktorý správny orgán zastupuje štát v súdnom konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že výklad
tohto rozhodnutia českého súdu je nesprávny, pretože aj štát môže byť účastníkom konania, ale je
potrebné určiť, kto má štát zastupovať v súdnom konaní. Rozhodujúce je, či v tomto konaní má byť

žalovaný štát alebo niekto iný. Ak je daná zodpovednosť štátu a zle je označený orgán štátu, ktorý má
vystupovať za štát v súdnom konaní, túto vadu mal odstrániť súd. O tom je rozhodnutie českého súdu
sp. zn. 30Cdo 629/2005. To je len v prípadoch, že vecná legitimácia je stanovená pre štát. Odvolací
súd je toho názoru, že predmetom nároku žalobcu je ochrana osobnosti v dôsledku neoprávneného
zásahu hovorcu Prezídia policajného zboru, ktorý poskytol médiám nepravdivé informácie. Nie každé

konanie zamestnanca štátu znamená zodpovednosť štátu za konanie tohto jedinca, pretože je potrebné
rozlišovať, kedy štátny orgán konal v mene štátu, od prípadu, kedy konal vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Hovorca prezídia policajného zboru nekonal ako orgán štátu, ale ako zamestnanec
policajného zboru.

Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem, a úlohy,
ktoré pre policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. To je definícia
policajného zboru podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Podľa § 6 ods. 1
zákona č. 171, policajný zbor je podriadený ministrovi (Ministrovi vnútra SR). Podľa § 11 zákona č.

575/2001 Zb. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Ministerstvo vnútra SR
je ústredný orgán štátnej správy pre policajný zbor. Podľa § 35 zákona č. 575, a to ods. 1, ministerstvo a
ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby, pričom podľa ods. 2, ministerstvá a ostatné
ústredné orgány štátnej správy sa podieľajú na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých oblastiach,
uskutočňujú túto politiku, vykonávajú v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a plnia ďalšie úlohy

ustanovené v ústavných zákonoch, zákonoch a iných všeobecných záväzných právnych predpisoch.

Príslušníci policajného zboru sú v služobnom pomere k štátu (§ 2 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej strážeSR a Železničnej polície), pričom podľa § 1 ods. 3 zákona, policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
príslušník policajného zboru. Podľa Vestníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čiastky 57, z
roku 2007, z 27.8.2007, Ministerstvo vnútra podľa článku 5 sa delí na sekcie, úrady a iné organizačné

zložky s pridelenou spisovou značkou s tým, že pod písmenom a/ je Prezídium policajného zboru.
Podľa Nariadenia Ministerstva vnútra SR z 27.8.2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR,
podľa článku 1, podriaďujú sa Ministrovi vnútra Slovenskej republiky prezident policajného zboru, štátni
tajomníci ministerstva, vedúci služobných úradov.

Účastníkmi občiansko-právnych vzťahov môžu byť fyzické aj právnické osoby, pričom účastníkom
konania môže byť aj štát. Podľa § 21 ods. 2 O.s.p., za štát pred súdom koná pracovník tohto štátneho
orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Žalobca v konaní
označil ako žalovaného Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
ako štátneho orgánu, prostredníctvom ktorého štát pred súdom koná. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre policajný zbor je právnickou osobou, ktorá má v tejto

otázke samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti. Môže byť samostatne žalovaná v občianskom
súdnom konaní. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých
vystupuje ako orgán štátu za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Postavenie
Ministerstva vnútra SR nemožno miešať s postavením Ministerstva vnútra SR ako zástupcu Slovenskej
republiky v súdnom konaní, a to z hľadiska predmetu súdneho konania. Označený žalovaný - Slovenská

republika nie je nositeľom uplatňovaných povinností zo služobného pomeru hovorcu policajného
prezídia. Za nositeľa pasívnej legitimácie a hmotnoprávnych povinností v prejednávanej veci je potrebné
považovať priamo Ministerstvo vnútra SR, v ktorom hovorca policajného prezídia poskytoval informácie
o činnosti polície. Z hľadiska výkonu svojej zamestnaneckej činnosti hovorca Prezídia policajného zboru
poskytoval informáciu médiám. Nejednalo sa o priame zastupovanie štátu, ale o výkon služobného

pomeru vo vzťahu k Ministerstvu vnútra. Aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Cdo
11/2005 sa uvádza, že štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými
organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Preto
ani Ministerstvo vnútra SR v jeho postavení nie je možné zamieňať v iných veciach, v ktorých vystupuje
len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Tu je potrebné rozlíšenie konkrétneho prípadu z hľadiska

vnútorného vzťahu hovorcu prezídia policajného zboru k svojmu zamestnávateľovi - policajnému zboru,
ktorý je podriadený priamo Ministrovi vnútra SR, pričom z hľadiska zákona č. 575/2001 Z.z. Ministerstvo
vnútra SR je ako ústredný orgán štátu samostatná právnická osoba.

Ministerstvo plní v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a Ministerstvo vnútra SR je ústredný orgán

štátnej správy pre policajný zbor. Z prípadného porušenia povinností hovorcu prezídia policajného zboru
je daná zodpovednosť priamo Ministerstvu vnútra SR, nie Slovenskej republike. Ak žalobca označil
ako žalovaného Slovenskú republiku, za ktorú vo veci koná Ministerstvo vnútra, nejedná sa o vadné
označeniezástupcuSlovenskejrepubliky,ktorýmjeMinisterstvovnútraSR,aleovadužalobyvoznačení
žalovaného - Slovenskej republiky. V tejto veci sa nejedná o poučovaciu povinnosť na odstránení vád

návrhu v označení zástupcu štátu, ale jedná sa o označenie spôsobilého účastníka v návrhu, keď
namiesto zodpovedného orgánu - ústredného orgánu štátnej správy, a to Ministerstva vnútra SR, je
žalovaný priamo štát.

Hovorca Prezídia policajného zboru je zodpovedný vo vzťahu k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,

ktorý poskytoval informácie médiám a konal v mene polície ako správneho orgánu štátu - Ministerstva
vnútra SR ako samostatnej právnickej osoby, kde zákonom č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore je
daná zodpovednosť policajného zboru a oprávnenosť tohto orgánu vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti a boja proti zločinnosti. Ministerstvo vnútra SR ako
služobný úrad zodpovedá za výkon služobného pomeru policajta a táto zodpovednosť nie je daná

štátu. Slovenská republika v tomto prípade nie je nositeľom zodpovednosti za konanie hovorcu prezídia
policajného zboru, pretože za jeho činnosť zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt
práv a povinností stanovených zákonom. Ak Slovenská republika nie je nositeľom práv a povinností z
tohto prípadu, je daná zodpovednosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto pre nedostatok
pasívnej legitimácie je potrebné nárok žalobcu proti Slovenskej republike zamietnuť. Z tohto dôvodu

krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcu zamietol.K porušeniu práv a povinností nedošlo konaním Slovenskej republiky, ale členom policajného zboru
počas výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru. Je daná zodpovednosť Ministerstva vnútra
SR, ktoré riadi policajný zbor (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.).

Keď okresný súd vyhovel nároku žalobcu s poukazom na to, že zodpovednosť štátu je daná v dôsledku
toho, že bolo začaté trestné konanie, kde sa plnila mocenská funkcia štátu, ktorá bola prenesená na
Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy podľa zákona č. 575/2001 Z.z., štátny orgán
môže konať za Slovenskú republiku len vtedy, ak ho na takéto konanie splnomocňuje zákon, napríklad

zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ministerstvo
vnútra SR zodpovedá ako služobný orgán za výkon služobného pomeru policajta. Táto zodpovednosť
nie je daná štátu.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške

1.492,43 Eur. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002
Z.z. pri použití osobného motorového vozidla pri ceste z P. do Y. a späť. Za deň 3.3.2010 je uplatnená
náhrada 292,70 Eur. Na trase P. - Y. a späť bolo odjazdených 840 km. Paušálna náhrada je 0,183 Eur
za 1 km, takže za 840 km to dáva 153,72 Eur. Náhrada PHL je ďalších 138,98 Eur (840 x 13,8 l spotreba
a cena 1,199 Eur za 1 liter).

Za účasť na pojednávaní dňa 10.5.2010 je uplatnená náhrada cestovných výdavkov 302,68 Eur. Bolo
odjazdených 840 km na trase P. - Y. a späť s paušálnou náhradou 0,183 Eur za 1 km, čo dáva 153,72 Eur
paušálnu náhradu. Náhrada PHL je 148,96 Eur (spotreba 13,8 l x 1,285 Eur/l a 840 km odjazdených).

Za deň 22.11.2010 je uplatnená náhrada cestovných výdavkov 259,72 Eur. Bolo odjazdených 880 km
a paušálna náhrada 0,183 Eur za 1 km dáva čiastku 161,04 Eur. Náhrada PHL je 98,683 Eur (8,9 l
spotreba x 1,260 Eur x 880 km).

Za pojednávanie dňa 26.4.2011 je uplatnená náhrada cestovných výdavkov 237,74 Eur. Za odjazdených

836 km je paušálna náhrada 152,988 Eur (836 km x 0,183 Eur za 1 km). Náhrada PHL je 84,753 Eur
(7,4 l spotreba x 1,450 Eur za liter x 836 km).

Za deň 28.2.2013 je uplatnená náhrada cestovných výdavkov 371,99 Eur. Paušálna náhrada je 158,295
Eur (865 km x 0,183 Eur). Náhrada PHL je 213,698 Eur (865 km x 16,2 l priemerná spotreba a cena

1,525 Eur/liter).

Zástupca žalovaného upravuje aj náhradu cestovných výdavkov, kde stravné za deň 3.3.2010,
10.5.2010, 22.11.2010 a 26.4.2010 je 4 x po 5,40 Eur. Je to stravné za časové pásmo nad 12 hodín v
zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 110/2009. Za deň 28.2.2013 je stravné

6,- Eur (Opatrenie Ministerstva č. 248/2012). Stravné je celkove 27,60 Eur.

Náhradu trov konania je povinný zaplatiť neúspešný žalobca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.