Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107209483
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3107209483.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. - C. v E., so sídlom E., B. X, T.: XX XXX XXX
proti povinnému: O. V., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. E., B. XXXX, o vymoženie 331,93 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 26. októbra 2012, č.k. 2Er/970/2008 - 29, jednohlasne v senáte, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Uviedol, že uznesením okresného súdu zo dňa 20.02.2008, č. k. 2Er/970/2008 - 10, bola predmetná
exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej
lehoty, v ktorej bolo možné vykonať exekúciu. Uznesením okresného súdu zo dňa 25.04.2012 č. k.

2Er/970/008-12 súd uložil povinnému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 8,80 Eur. Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/131/2012-21 zo dňa 25.07.2012 súd uznesenie prvostupňového
súdu o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní
súdu o tom, komu bude povinnosť náhrady trov exekúcie uložená je súd viazaný dôvodom, pre ktorý
bola exekúcia zastavená. V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu,
že povinný si svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím o priestupku, nesplnil v stanovenej

lehote. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Pokiaľ došlo k zastaveniu exekúcie z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie, nemožno hovoriť o procesnom zavinení
oprávneného, keďže tento postup súdneho exekútora, súdu, či prípadné vykonanie exekučného titulu
do straty jeho účinnosti v priebehu konania v exekučnom konaní nemôže ovplyvniť. Krajský súd v
Trenčíne vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd má v spojitosti s výsledkami dedičského
konania po nebohom povinnom rozhodnúť o náhrade trov exekúcie. V danom prípade nie je právne

významné, či dedičské konanie skončí, resp. už prípadne skončilo zastavením pre nemajetnosť
povinného, nakoľko súd nemôže dodatočne meniť dôvod zastavenia exekúcie a pri rozhodovaní o
trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje povinnosť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie v prípade zistenej nemajetnosti povinného. Exekúcia bola
právoplatne zastavená dňom 11.04.2008, kedy povinný ešte žil a uznesenie o zastavení exekúcie
prevzal do vlastných rúk. Prvostupňový súd podotýka, že v čase pôvodného rozhodovania o trovách

exekúcie nemal vedomosť o tom, že povinný zomrel, keďže túto skutočnosť zistil až z vrátenej zásielky (z
doručovanéhouzneseniaotrováchexekúcie)poštovýmdoručovateľomsoznačením"adresátzomrel".S
poukazom na právoplatne zastavenú exekúciu nemôže súd pokračovať s dedičmi po povinnom, nakoľko
títo vo fáze rozhodovania súdu o trovách exekúcie nie sú účastníkmi konania, a to s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,

možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práva povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor

povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku

ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedené, nemôže súd bez ďalšieho pokračovať s právnymi nástupcami po
nebohom povinnom, nakoľko súdu nebol doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na
stranepovinného,ktorémubysúdaninemoholvyhovieť,keďžeexekúciabolaužprávoplatnezastavená.
Vzhľadom k tomu, že účastník, ktorému by súd s poukazom na dôvod zastavenia uložil povinnosť
nahradiť trovy exekúcie, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd mu nemôže uložiť povinnosť

nahradiť trovy exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka JUDr.
Ivona Babušková, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 10,56 Eur. Poukázala na
skutočnosť, že podnet na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 23.07.2007, dňa 01.11.2007 sa však

stala platcom DPH, preto bolo potrebné v rozhodnutí súdu prvého stupňa rozhodnúť už aj o 20 % DPH.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Ďalej vo svojom odvolaní poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/131/2012-21 zo dňa 25.07.2012, ktorým súd
uznesenie prvostupňového súdu o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvéhostupňa
je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol
doručený súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej dňa 02.04.2007, domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu,

ktorým je rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu G. Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru v E. sp. zn. ORP-123/DI-NM-2004 zo dňa 16.06.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16.06.2004 a vykonateľnosť dňa 01.07.2004. Súd prvého stupňa dňa 25.06.2007 udelil menovanej
súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 2Er/970/2008-10 zo dňa 20.02.2008 zastavil exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2008.
Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 26.10.2012 rozhodol o trovách exekúcie
súdnej exekútorky tak, že jej ich nepriznal.

Zo spisového materiálu vyplýva, že povinný v priebehu exekúcie dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom
dedičské konanie po nebohom, sp. zn. 9D/234/2010, nie je ukončené. Ako dedič prichádza do úvahy

matka poručiteľa B. V., bytom A. Zároveň bolo zistené, že poručiteľ zanechal majetok v hodnote 773,37
Eur a pasíva v hodnote 7.504,40 Eur, teda dedičstvo je predĺžené. Vzhľadom k tomu, že výška hodnoty
majetku po poručiteľovi nie je dostatočne vysoká, táto nebude postačovať ani na pokrytie nákladov na
pohreb poručiteľa.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Ex.por.). Výnimku z tejto zásady

predstavuje ust. § 203 Ex. por. v zmysle ktorého možno uložiť oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v
prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí
na úhradu trov exekúcie. Nakoľko povinný zomrel dňa 25.11.2010 ako nemajetný, nie je ho možné na
náhradu trov exekúcie zaviazať.

Na druhej strane v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, v

ktorej bolo možné vykonať exekúciu. Nejde teda o prípad, kedy by zastavenie exekúcie procesne zavinil
oprávnený a ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na
tieto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by
exekučný súd mal na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného.

Odvolací súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,

keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, ktoré mu pri exekúcii vzniknú, nemusí viesť k
protiústavným dôsledkom. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.01.2005 č.k. II.ÚS 12/2005-4
konštatoval, že ust. § 203 Ex. por. (teraz ust. § 203 ods. 1 Ex.por.) vo svojom texte nesporne obsahuje
aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že
citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného,

mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Napokon,
aj nález Ústavného súdu SR č II. ÚS 31/04, uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v
konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi
alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za
účastníka konania) náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel

alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy).

Riziko, že trovy exekúcie nebudú uspokojené úplne alebo čiastočne, ktoré súdny exekútor nepochybne
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie. Z ustanovení Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru Súdneho dvora

ES vyplýva, že exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou
slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej zákonné predpoklady, že sa dá za súdneho exekútora
vymenovať. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele
proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, ktorý bol spomenutý aj v odvolaní a v ktorom je zdôraznené, že riziká
podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá

i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou
(profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na
činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že
exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa21.05.2008voveciC8209,456/07.Exekútorskúčinnosťsúdnyexekútorvykonávazaúčelomdosiahnutia
zisku, rovnako ako podnikateľ.

V postupe súdu prvého stupňa, ktorý bol v súlade s ustanoveniami § 196 a nasl. Ex. por. nezistil odvolací

súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval
vecne správne, keď súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal, a preto
uznesenie prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .